KURT LEWIN

1
KURT LEWIN

• (1890-1947)

2
Kurt Lewin

• Americký psychológ nemeckého pôvodu,
• stal sa jedným z priekopníkov sociálnej
  psychológie. Casto nazývaný otec sociálnej
  psychológie,
• jeden z prvých výskumníkov dynamickej teórie
  osobnosti a organizacného rozvoja,
• presadzoval gestalt psychológiu,
• venoval sa topologickej psychológii.

3
Životopis

• Kurt Zadek Lewin - narodil sa 9. septembra 1890 v
  polskej, v tom case v pruskej dedinke Mogilno,
  ako druhé zo štyroch detí.
• Jeho otec farmár a vlastník obchodu so zmiešaným
  tovarom, v com sa mu dobre darilo, sa však
  prestahoval do Berlína ked mal Kurt 15 rokov, aby
  deti dostali lepšie vzdelanie.

4
Životopis

• Po skoncení strednej školy a po krátkych pobytoch
  na univerzitách vo Freinburgu a Mníchove sa Kurt
  zapísal na univerzitu v Berlíne, kde študoval u
  Karla Stumpfa známeho experimentálneho
  psychológa.
• V roku 1914 tam získal i doktorát z tohto
  predmetu.

5
Životopis

• Pocas I. svetovej vojny slúžil v nemeckej armáde.
  Po návrate do Berlína sa stal clenom
  psychologického inštitútu na Berlínskej
  univerzite, kde zacal svoju spoluprácu s dvoma
  predstavitelmi tvarovej psychológie - Wolfgangom
  Kohlerom a Maxom Werlheimerom.
• Viaceré z ich myšlienok potom spracoval vo svojej
  teoretickej sústave.

6
Životopis

• Pociatkom 30. rokov, pocas hostovania na
  Standfordskej univerzite sa rozhodol usadit v USA
  a prestahoval sa tam s celou rodinou (manželka
  Gertruda Weisová a jeho 4 deti).
• Po dvoch rokoch na Cornellovej univerzite sa stal
  profesorom na univerzite v Iowe, kde spolu so
  skupinou svojich študentov zacal s výskumom
  cinnosti a štúdiom skupinovej dynamiky.

7
Životopis

• V roku 1945 prišiel s niektorými zo svojich
  študentov na Inštitút technológie v Massachusetts
  (MIT), kde založil Výskumné centrum pre skupinovú
  dynamiku, v ktorom sa zároven stal aj riaditelom.
  
• Po dvoch rokoch pôsobenia v Massachusetts
  Institute of Technology, predcasne zomrel na
  srdcový infarkt 12. februára roku 1947.

8
Gestalt psychológia

• Gestalt psychológia (tvarová psychológia) hlása
  celostnú koncepciu, podla ktorej celok a casti sa
  síce navzájom podmienujú, ale vždy tak, že celok
  dominuje nad castami.
• Pod pojmom tvar sa rozumie útvar, ktorý má svoju
  kvalitu, ktorú nie je možné transformovat na
  vlastnosti castí. Napr. vnem nejakého predmetu je
  vždy tvarom, celkom. (Melódia ostáva tou istou aj
  vtedy ak je zahraná na inom hudobnom nástroji.
  Zmenili sa síce všetky tóny, ale melódia sa ako
  taká nezmenila.)

9
Gestalt psychológia

• Tvarová psychológia (Gestaltpsychologie, z nem.
  Gestalt tvar, podoba, celok) je smer, ktorý sa
  rozvinul ako reakcia proti elementovej
  psychológii. Tá hladala v duševných javoch
  jednoduchšie prvky a duševný život potom
  vysvetlovala skladbou, zložením týchto
  jednoduchých javov a prvkov. Na rozdiel od toho
  tvarová psychológia hlása celostnú koncepciu,
  podla ktorej
• celok a casti sa síce navzájom podmienujú, ale
  vždy tak, že celok dominuje nad castami.

10
Gestalt psychológia

• Geštalt psychológiu utvorili traja psychológovia
  priatelia Max Wertheimer (1880 1940), Kurt
  Koffka (1886 1941) a Wolfgang Köhler (1887
  1967). Stretli sa na berlínskej univerzite a
  tvoria tzv. Berlínsku školu.
• Postupne sa do riešenia problémov tvarovej
  psychológie zapojil E. Rubin, D. Katz, K. Lewin.
• Medzi základné pojmy tvarovej psychológie patrí
  celok (tvar), organizácia, centrovanie,
  precentrovanie, vnemové pole, vnem.

11
Celok, tvar

• Pojem , ktorý sa používa na oznacenie celku,
  tvaru ako novej kvality, urcujúcej vzájomné
  vztahy casti a celku základný výskum v tomto
  smere urobil Christian F. von Ehrenfels o tzv.
  kvalitách tvaru pre kvality tvaru je podla neho
  príznacné
• nadsumatívnost, t. j. melódia nie je len súctom,
  súhrnom tónov, z ktorých sa skladá, ale aj
  kvalitou tvarom
• transponovatelnost, t. j. melódia zostáva tou
  melódiou aj vtedy, ked je transponovaná do
  akejkolvek stupnice zmenili sa síce všetky tóny,
  t. j. prvky, z ktorých sa melódia skladá, ale
  samotný celok, ciže melódia ako taká, sa
  nezmenila podobne platí, že napr. obrazec, nech
  je namalovaný v akejkolvek velkosti, farbe, ci
  podobe zostáva tým istým obrazcom tvary teda nie
  sú len súctom prvkov, ale novou kvalitou

12
Organizácia

• Rozumie sa nou clenitost, heterogénnost, ale
  najmä usporiadanost je to princíp, proces,
  podla ktorého sa usporadúva vnemové pole tvar,
  figúra sa odlišuje od homogénneho pozadia môže
  byt
• 1. primárna jednoduché body alebo ciary na
  homogénnom pozadí utvárajú už heterogenitu v poli
  tým, že sa odlišujú od pozadia
• 2. sekundárna vzniká dalšie clenenie
  primárneho pola, resp. ak sa spája do
  obsažnejších útvarov
• koordinatívna ak sa pole rozdelí na rovnaké
  polia, napr. rovnaké vo velkosti, farbe, jasnosti
• superordinatívna ak sa v poli utvárajú dve
  alebo viac polí s rozdielnym stupnom odlišujúcich
  sa znakov

13
Centrovanie, precentrovanie

• Centrovanie
• Prechod od koordinatívneho celku k
  superordinatívnemu, ciže od celku na úrovni
  nižšej k celku na úrovni vyššej z tohto hladiska
  je významné tzv. precentrovanie
• Precentrovanie
• Mení sa pri nom stupen vztahu tým, že
  presúva tažisko celku to znamená, že to, co bolo
  pôvodne vnímané ako figúra, stáva sa pozadím a
  naopak, pozadie je vnímané ako figúra
• Centrovanie a precentrovanie sa casto
  demonštruje na dvojznacných a viacznacných
  obrazcoch (optických figúrach), ktoré dostanú
  vždy zmysel na základe toho, kde sa prenesie váha
  vnímania.

14
Vnem

• Okolitý svet nepredstavuje len farebné povrchy,
  ale má vždy urcitý tvar. Pri jeho videní ide o
  celý rad vlastností, napr. farba, hrúbka, dlžka,
  resp. velkost. Preto pri videní tvarov hovoríme
  skôr o vnímaní, t. j. o psychickom obraze
  predmetu ako celku. Všeobecne možno povedat, že
  práve tak pocit ako aj vnem odrážajú
  bezprostrednú skúsenost. Vnem vzniká na základe
  pocitov, spojený s poznávaním, skúsenostou a
  osobnostou cloveka.

15
Individuálna podmienenost vnímania

• Je pochopitelné, že vnem je vždy podmienený
  individuálne, je podmienený myslením a pamätou,
  t. j. vedomostami a minulou skúsenostou cloveka.
• Na vnímanie pôsobia
• vrodená vybavenost organizmu
• individuálny spôsob prežívania skutocnosti,
  podmienený aktiváciou a motiváciou organizmu
  osobnosti
• úroven myslenia, poznávania, poznatky a
  vzdelanie, pamät, atd.
• Na každý z týchto faktorov možno uviest
  príklady. Každý z nich môže pôsobit relatívne
  izolovane, alebo môžu pôsobit všetky naraz.

16
Zákonitosti celku resp. clenenia

• Zákon blízkosti alebo proximity
• celok vytvárajú tie casti konfigurácie, ktoré sú
  blízko seba
• Zákon podobnosti alebo totožnosti
• celok vytvárajú zoskupenia rovnakých prvkov
  (napr. krížiky alebo krúžky)
• niekedy sa faktor podobnosti a totožnosti zhrnuje
  pod súhrnný názov zákon rovnakosti
• Zákon spolocného osudu
• celok vytvárajú prvky, ktoré majú spolocný
  osud, napr. smer

17
Zákonitosti celku resp. clenenia

• Zákon výstižnosti
• neúplné a neurcité tvary vnímame ako úplné a
  urcité
• Zákon uzavretosti
• celok vytvára to, co je ohranicené kontúrami
• Zákon dobrého pokracovania
• schopnost našich zmyslov vložit do videného
  kontúru
• Nedajú sa spomenút všetky geštalt zákony, nakolko
  sa ich pocet pohybuje od 6 do 240.
• Preto uvádzam šest základných geštalt zákonov.

18
Odlišovanie predmetu od pozadia

• Odlíšenie predmetu od pozadia je najlepšie vtedy,
  ked sa predmet svojím charakterom, príp.
  nápadnostou sám oddeluje z prostredia. Na tom sa
  zakladá princíp reklamy.
• Opacný postup, teda znižovanie odlišnosti, sa
  využíva pri maskovaní.

19
Dvojznacné obrazce

• Medzi predmetom a pozadím je najužší vztah to
  znamená, že co sa nám zdá predmetom, za iných
  okolností môže byt pozadím a naopak.
• Figúra kalich profil tváre

20
Reverzibilné figúry

• Podnet sa nemení a skladajú sa iba z jedného
  obrazca, a pritom nastávajú zmeny vnímania.
• Neckerova kocka. Kocku môžeme pri istej
  zameranosti vnímat ako priestorovú, napr. raz sa
  prelína dopredu, raz dozadu.

21
Dakujem za pozornost.

• Vypracoval Martin Házy

22
KURT LEWIN

• MANAŽMENT
• (RIADENIE) ZMENY

23
RIADENIE ZMENY
Svet nenávidí zmenu, a pritom je to jediná
vec, ktorá prináša pokrok Charles Kettering
24
Odolnost voci zmenám

• Prirodzený jav založený na
• Strach z neznámeho
• Nedostatok informácií
• Ohrozenie svojho postavenia
• Neochota experimentovat
• Viazanost na tradície
• O aký typ ODPORU sa jedná ?

25
Odolnost voci zmenám

• Typ odporu
• velmi hlboko zakorenený systematický odpor
  nedostatok informácií
• odpor týkajúci sa správania odpor odvodený od
  reakcií a predpokladov jednotlivcov a skupín

26
Odolnost voci zmenám

• Pri manažovaní zmien je velmi dôležité zapojit
  ludí do procesu zmien.
• zmenu skôr príjmu, ak majú pocit, že sa na tom,
  co sa deje, sa nejakým spôsobom podielajú
• tendencia k zmene je velmi nízka, ak sa na proces
  zmeny pozerá len ako na spôsob prežitia

27
Proces manažmentu zmeny

• Na pochopenie tlakov v procese premeny využívame
  Lewinovu analýzy silového pola
• Je nástrojom na vyhodnocovanie pôsobenia
  prostredia, ktoré ovplyvnuje úsilie zaviest zmenu
• SILY
• Brzdiace sily lt Rovnováha gt Hnacie sily

28
Proces manažmentu zmeny

• Predstavme si príklad majitela predajne, ktorého
  prevádzka stagnuje

29
Akcný výskum

• vychádza z presvedcenia, že ludia sa skôr zmenia,
  ak sa zúcastnujú na prieskume prícin potrebnej
  zmeny a spôsobov, ktorými sa uskutocnia
• kladie dôraz na ucenie sa praktickou realizáciou
  toho, co sa ucíme
• prístupom, ktorým sa dosahujú konkrétne výsledky

30
Akcný výskum
31
I. uvedomenie si a vízia

• vidiet problém reálne a vízia vo svetle
  príležitostí, ktoré zatial ešte reálne
  neexistujú.
• je dôležité, aby sa ho aktívne zúcastnili všetci
  zainteresovaní.

32
II. budovanie vztahov na riešenie problému

• Prioritou je budovanie vztahov ludí zapojených do
  riešenia problémov
• kvalita  riešenia problémov sa výrazne zlepší, ak
  sú vztahy budované na dôvere a pochopení

33
III. hladanie a analýza problému

• identifikovat skutocný problém a ktorú
  z príležitostí realizovat, je lahké len na prvý
  pohlad
• Môže sa stat, že budeme riešit symptómy
  a skutocný problém bude existovat nadalej

34
IV. plánovanie postupu

• je rozhodovaním, kto bude co robit, s kým, za
  aký cas, aké dalšie zdroje potrebujeme
• je urcením toho, ako budeme hodnotit svoju
  úspešnost
• obsahuje úvahu o potenciálnych následkoch, aký
  bude krátkodobý a dlhodobých efekt našich aktivít.

35
V. mobilizácia organizácie a zdrojov

• organizácia a jej zamestnanci sú zväcša
  najväcšími, jedinými a najdostupnejšími zdrojmi
• musíme identifikovat a mobilizovat
• financné zdroje, úroven odbornosti clenov tímu,
  zariadenia, materiály, casové možnosti

36
VI. experimentovanie, overovanie a dodatocné zmeny

• Skôr, ako sa pustíme do plánovaných zmien je
  rozumné pokúsit sa overit si svoj plán v plytkej
  casti bazénu.
• Umožní to riešitelskému tímu vyhodnotit, nakolko
  je navrhovaný akcný plán efektívny
  a uskutocnitelný, alebo je ho treba v prípade
  potreby prepracovat.

37
VII. realizácia

• dávame plán do pohybu a riadime predpokladané
  výsledky plánovania.
• aj ked akcný plán dobre premyslíme, môže sa stat
  všelico (podla Murphyho zákona ak sa môže nieco
  pokazit, tak sa to pokazí). Preto je dôležité mat
  pripravené náhradné plány.

38
VIII. hodnotenie dopadu

• má zodpovedat na otázku
• urobili sme to, co sme zamýšlali?
• Ak nie, preco?
• Mala zmena efekt, výsledok, ktorý sme ocakávali?
• Ak nie, preco?
• Súhrnné hodnotenie a sumarizácia dôsledkov
  plánovanej zmeny sú dôležité, ale priebežné
  hodnotenie sú pre manažérov ešte dôležitejšie.

39
VIII. hodnotenie dopadu

• Takto znázornený proces organizacnej zmeny je
  cyklickým a nie priamociarym procesom.
• Ak ukoncíme jeden cyklus, mali by sme odštartovat
  další, založený na tom, co sme sa
  v predchádzajúcom dozvedeli a dosiahli.

40
Záver

• Cyklus procesu zmeny môže byt casto
  neusporiadaný, pohybujúci sa podla potreby tam
  a spät medzi jednotlivými krokmi
• Dôležité je, aby sme na celý proces zmeny
  pozerali ako na dynamický proces, ktorý je pružný
  a vnímavý k potrebám a želaniam tých, ktorí ho
  využívajú.

41
END

• Igor Harcár
• 2006/2007