Sn

1
VYSOKÁ ŠKOLA ZDRAVOTNÍCTVA A  SOCIÁLNEJ
PRÁCE SV. ALŽBETY, Bratislava
Sociálna antropológia
PaedDr. Slavomír LACA, PhD.
2
Sociálna antropológia
Slavomír LACA
Sylaby predmetu

• S
• Sylabus
• Antropológia ako vedná disciplína
• Rozdelenie antropológie
• Sociálna antropológia
• Antropológia a iné vedné disciplíny
• Metody antropológie
• Základné kategorie
• Kultúra
• Tradícia
• Zvyk - Obycaj
• Rituál Obrad
• Filozofická sociálna antropológia
• Koncepcia cloveka v európskom myslení
• Clovek a svet

3
Sociálna antropológia
Slavomír LACA

• Povinná a odporúcaná literatúra
• Coreth, E. Co je clovek, Praha 1994
• Krapka E., Csontos, L. Nad tajomstvom cloveka,
  Bratislava 1992
• Letz, J. Filozofická antropológia, Bratislava
  1994
• Sokol, J. Filosofická antropologie, Praha
  Portál, 2008
• Šatura, V. Filozofická antropológia, Bratislava
  1994
• Šlosiar, J.  Od antropologizmu k filozofickej
  antropológii, Bratislava Iris, 2002

4
Sociálna antropológia
Slavomír LACA

• Antropológia ako vedná disciplína
• Definícia antropológie (antropos clovek, logos
  - veda)
• komplexné (integrálne) štúdium cloveka, usiluje
  sa o syntetické prírodovedno-spolocenskovedné
  ponatie cloveka a o jeho komplexné ci integrálne
  štúdium, zaobera nielen clovekom ako biologickou
  bytostou, ale aj ako tvorcom a produktom kultúry
  
• Predmet štúdia clovek a jeho kultúra (prírodné,
  archaické alebo moderné národy a kultúry)
• Rozdelenie antropológie
• v tradicnom pojatí bola antropológia rozdelená do
  troch hlavných subdisciplín
• prehistorická,
• etnická,
• biologická.

5
Sociálna antropológia
Slavomír LACA

• Termín antropológia vo význame ucenia o cloveku
  ako prvý použil Otto Casmann (1562 1607) vo
  svojej knihe Psychologia antropologica sive
  animae humanae doctrina (v r. 1596).
• Antropológia ako samostatná veda vznikla v 18.
  storocí, ked J. F. Blumenbach v r. 1775 použil
  Casmannov termín na oznacenie samostatného
  vedného odboru. Antropológia spolu s botanikou a
  zoológiou predstavovala v tom case tri hlavné
  biologické vedné odbory.
• K tomuto jej zaradeniu prispel švédsky
  prírodovedec Carl Linné a vydanie jeho knihy
  Systema naturae (v r. 1735), v ktorej nazval
  cloveka termínom homo sapiens a v rámci
  živocíšnej ríše ho zaclenil medzi primátov.

6
Slavomír LACA
Sociálna antropológia
V anglosaskom svete rozdelenieA fyzická
oznacovaná ako aj biológia cloveka (študuje
parametre, rozmery, gény, dedicnost, porovnáva
ich so zvieratami, zaoberá sa ludskou adaptáciou
takmer neexistujú hranice medzi lekárskymi
odbormi, študuje sa na prírodovedeckej fakulte
UK kultúrna založil ju v USA F. Boas, hlavným
predmetom štúdia je kultúra, porovnávacie štúdium
kultúr ludských spolocností a spolocenstiev z
diachrónneho (historického) i synchrónneho
hladiska, študuje pôvod a dejiny kultúr, ich
vznik a vývoj, ako aj ich súcasnú (dnešnú)
štruktúru a funkcie. sociálna hlavným predmetom
je spolocnost, sociéta, kladie sa doraz na
hodnoty a spolocenské inštitúcie ludia sú
rozmanití, pretože žijú v rôznych typoch
spolocností a sú podriadení rôznym typom
sociálnych pravidiel, aplikovaná alebo praktická
- od 2. sv. v. voli antropologické poznatky
využívané k praktickým úcelom v záujme
koloniálnej správy, ide o antropológiu
praktizovanú mimo akademický svet
7
Sociálna antropológia
Slavomír LACA

• Sociálna antropológia
• vedná disciplína zaoberajúca sa porovnávacím
  štúdiom kultúr ludských spolocností a
  spolocenstiev, predovšetkým na základe analýzy a
  interpretácie ich sociálnej organizácie
• názov sa zaužíval najmä vo Velkej Británii
• charakteristický pre nu je celostný pohlad na
  skúmané spolocenstvá ci spolocnosti a dôraz na
  výskum
• sociálnych štruktúr a systémov, kt. sa považujú
  za urcujúce pre vznik a vývoj kultúry
• práce sociálnych antropológov sú pritom prevažne
  zamerané na analýzu a vysvetlovanie príbuzenských
  ystémov (manželstvo, rodinné a príbuzenské vztahy
  ap.), polit., ekon. a náboženskej organizácie,
  štúdium náboženstva, hodnotových systémov,
  zvykov, mýtov, symbolov.
• zdôraznuje sa sociologický a historický pohlad
  na kultúry a spolocnosti
• vplyv francúzskej štrukturálnej školy (C.
  Lévi-Strauss) a sociológov Emila Durkheima a
  Marcela Maussa .

8
Sociálna antropológia
Slavomír LACA

• Antropológia a iné vedné disciplíny
• Etnológia
• vedna disciplina, ktorá skúma dejiny kultúry,
  ludskej civilizácie a vztahy medzi kultúrami
  skúma ludovú kultúru, každodennú, empirickú
  kultúru.
• Znaky lud. kultúry
• 1. jej obsahy a hodnoty su tradicné
• 2. prenos bezprostredný, ústne podanie
• 3. možnost spatnej vazby (napr. na rozdiel od
  literatúry)
• 4. neprofesialnost, spontánnost
• Etnológia sa snaží zistit, preco sa jednotlivé
  kultúry a národnosti líšia, a to na základe
• 1. geografických podmienok
• 2. vývojových determinantov
  
  
• 3. ekonomických podmienok
• 4. kultúrnych kontaktov
• Etnológia etnografia národopis
• Etnológia a etnografia ako súcast antropológie
• Etnológia (starý kontinent), antropológia
  (Amerika)

9
Sociálna antropológia
Slavomír LACA

• Základné kategorie
• Kultúra
• Tradícia
• Zvyk - Obycaj
• Rituál - Obrad

10
Sociálna antropológia
Slavomír LACA

• Filozofická sociálna antropológia
• Aj keby boli zodpovedané všetky možné vedecké
  otázky, zostali by nedotknuté problémy nášho
  života. L.
  Wittgenstein
• V širšom zmysle je filozofická antropológia
  ucenie o cloveku, jeho podstate, pôvode, poslaní
  a postavení vo svete. Predmetom skúmania
  filozofickej antropológie sú teda otázky týkajúce
  sa esencie, teda podstaty a existencie, teda
  bytia cloveka, pomeru cloveka k jeho vlastným
  cinnostiam, pomeru indivídua k ludskému rodu,
  spolocnosti a dejinám, vztahu animality
  (živocíšnosti) a ducha, vztahu k smrti
  a nesmrtelnosti, vztahu tela a ducha.

11
Sociálna antropológia
Slavomír LACA

• Ludské bytie skúma vztah cloveka k svetu
  i cinnost cloveka vo svete, lebo ludské bytie je
  vždy bytie vo svete a bytie vo svete je u cloveka
  bytie v cinnosti.
• Filozofická antropológia zacína otázkou Co je
  clovek? Tento jej najuniverzálnejší zmysel
  poodhalil Kant, ked ukázal, že clovek môže byt
  miestom riešenia základných problémov metafyziky,
  morálky a náboženstva, pretože podla neho otázky
  sledujúce posledné ciele ludského rozumu, t. j.
  Co môžeme vediet? Co máme robit? V co môžeme
  dúfat? môžu byt transponované do jednej
  antropologickej otázky Co je clovek? Na túto
  otázku clovek vyslovil a vyslovuje sám o sebe
  mnoho rôznych názorov, v ktorých sa bud casto
  povyšuje na absolútne merítko všetkých bytí,
  alebo sa ponižuje až k zúfalstvu

12
Slavomír LACA
Sociálna antropológia

• Koncepcia cloveka v európskom myslení
• grécke myslenie,
• krestanské myslenie,
• novoveké myslenie.

13
Slavomír LACA
Sociálna antropológia
Grécke myslenie - Starí Gréci nazývali cloveka
živou bytostou, ktorá má logos (zoón logon
echon). Rimania hovorili o cloveku ako
o živocíchovi rozumnom (animal racionale). Tým sú
vyjadrené dva póly okolo ktorých sa tocí problém
cloveka. Jeden pól je animalita, ciže
živocíšnost. Clovek patrí a je súcastou prírody.
Je teleso, živý organizmus a zmyslová bytost. Je
živocíšny druh homo sapiens, ktorý sa líši od
živocíchov svojím myslením a konaním, ktoré
filozofická antropológia nazýva správanie sa k
otvorenému svetu. Krestanské myslenie - Co je
clovek? Prvá a najzávažnejšia odpoved Biblie na
túto otázku znie Clovek je Boží tvor. Za to, že
je a aký je, vdací Bohu. Jestvuje, lebo Boh ho
zavolal po mene Chcem, aby si bol. Jeho
odpovedou na Božie zavolanie by preto mala byt
vdaka a dôvera.Chválim ta, že si ma utvoril tak
zázracne všetky tvoje diela sú hodné obdivu a ja
to velmi dobre viem. Moje údy neboli utajené pred
tebou, ked som vznikal v skrytosti, utkávaný
v hlbinách zeme. Tvoje oci ma videli, ked som
ešte nebol stvárnený a v tvojej knihe boli
zapísané všetky moje dni, len pomyslené, lebo som
ešte ani jeden neprežil. Bože, aké vzácne sú pre
mna tvoje myšlienky a ich pocet aký je obrovský.
Keby som ich všetky chcel porátat, je ich viac
ako zrn piesku I keby som prišiel na koniec,
ešte stále som pri Tebe (Ž 139, 14-18).
14
Slavomír LACA
Sociálna antropológia

• Grécko-antická tradícia (obdobie mýtu)Archaický
  clovek nemá dejiny, cas vníma cyklicky.
• Odmieta myšlienku absolútneho trvania.
• Clovek je ponorený do sveta, je jeho súcastou,
  nemá potrebný odstup na to, aby reflektoval svet
  a samého seba.
• Clovek neexistuje ako osoba a žije v nevedomosti.
• Archaický clovek sa stáva sám sebou vtedy, ked
  prestáva byt sám sebou, napodobnuje a opakuje
  gestá niekoho iného.
• Sloboda mýtického cloveka neexistuje
• Grécko-antická tradícia (obdobie filozofie) I.
• Cas je pre cloveka katagenézou starnutím,
  ubúdaním, úpadkom, cestou k smrti, k zániku
  pesimistický nádych
• Odmieta myšlienku absolútneho trvania.
• Clovek je vymedzený vztahom ku kozmu v poriadku
  loga.
• Zacína sa pýtat, opúšta ponorenost vo svete a
  zacína reflektovat okolitý svet chce mu
  porozumiet.
• Clovek je bytost hovoriaca a rozumejúca (zoon
  logon echon) a bytost spolocenská (zoon
  politikon).
• Antický clovek má spolocný ideál cloveka, ktorý
  je rovnaký pre všetkých clovek participuje na
  svete ideí.

15
Slavomír LACA
Sociálna antropológia

• Grécko-antická tradícia (obdobie filozofie) II.
• Ešte nie je možné odlíšenie cloveka ako subjektu
  od objektu.
• Clovek už nežije v nevedomosti, ale myslí.
• Svojím myslením a prostredníctvom logos rec,
  artikuluje a vysvetluje fyzis.
• Vystupuje z izolácie a stáva sa sám sebou, ked je
  úcastníkom obce.
• Jeho sloboda spocíva v participácii na živote
  obce.
• Dualizmus duše a tela.

16
Sociálna antropológia
Slavomír LACA

• Clovek v krestanskom myslení I.
• Cas má zaciatok a bude mat koniec.
• Boh sa neprejavuje v case cyklickom, ale v case
  dejinnom.
• Clovek pozná Boha nie z prírody, ale z vlastných
  dejín, ktoré majú zmysel.
• Biblický clovek je dejinný clovek, ktorý je
  vymedzený vztahom k Bohu v poriadku casu.
• Clovek v krestanskom myslení II.
• Cas má pozitívny náboj je vzostupom,
  plodnostou, tvorením, biogenézou. Je tvorivou
  genézou nového bytia, ktoré neexistovalo predtým,
  možno ho znázornit priamkou.
• Boh stvoril osoby, nie rovnaké exempláre vo
  fakte stvorenia je obsiahnutý fakt bytia osobou.
• Clovek vstupuje do dialógu s Bohom a na jeho
  výzvy odpovedá vlastným slovom a cinom ide o
  východiskový vztah ludskej existencie, v ktorej
  pramení idea ludskej osoby.

17
Sociálna antropológia
Slavomír LACA

• Clovek v krestanskom myslení III.
• Odlíšenie cloveka ako subjektu a objektu.
• Každý clovek je Božím stvorením a jeho život má
  zmysel iba vo vztahu k Stvoritelovi.
• Cielom života cloveka je naplnit svoje jedinecné
  povolanie až po osobné spolocenstvo s Bohom.
• Clovek má plnost slobody je tvorcom svojho
  života, schopný dejinného, teda autentického
  cinu, vytvára dejiny a je za ne plne zodpovedný.
• Clovek v krestanskom myslení IV.
• Byt sebou v zmysle naplnenia svojho poslania,
  znamená prekrocit samého seba transcendovat a
  získat úcast na živote Boha vecnosti takto
  clovek prekracuje svoju smrtelnost.
• Sloboda cloveka je v jeho personálnej
  jedinecnosti a nenahraditelnosti.
• Duša a telo sú dva konštitutívne princípy, ktoré
  vytvárajú substanciálnu celistvost.

18
Sociálna antropológia
Slavomír LACA

• Novoveké myslenie vo filozofickom zmýšlaní
  tejto doby je obrat cloveka a tým pádom sa zužuje
  obrat k subjektu v rámci meniacej sa spolocnosti.
• Novoveké myslenie I
• Intelekt sa vždy snaží rekonštruovat skutocnost z
  pozorovaných daností a nepripúšta
  nepredvídatelné.
• Clovek je v pozícii diváka, vonkajšieho
  pozorovatela a nezaujatého arbitra
• Ludský rozum a intelekt je mierou všetkých vecí.
• Clovek ako subjekt dostáva nový význam stáva sa
  centrom pravdy a slobody istotu nachádza v sebe
  samom.

19
Sociálna antropológia
Slavomír LACA

• Novoveké myslenie II
• Clovek myslí a koná sám o sebe.
• Je centrom a vrcholom diania, príklon k
  pozemskému životu.
• Podstata cloveka je v jeho myslení a rozume.
• Východiskom a cielom slobody je clovek sám.
• Dualizmus duše a tela (rex extensa
  rozpriestranená substancia a rex cogitans
  substancia mysliaca).

20
Sociálna antropológia
Slavomír LACA

• Antropologický obrat
• materializmus a evolucionizmus
• pozitivizmus, Auguste Comte (1798-1857)
• materializmus
• descendencná teória, Ch. Darwin
• E. Haeckel
• Dialektický a historický materializmus
• Pierre Teilhard de Chardin (1881-1955)
• existencializmus a personalizmus
• Blaise Pascal (1623-1662) srdce
• S. Kierkegaard (1813-1855) existencia pred
  Bohom
• M. Heidegger (1889-1976) pobyt, casovost
• K. Jaspers, J.P. Sartre, G. Marcel
• personalizmus, M. Scheler, M. Buber, E. Mounier,
  K. Wojtyla,
• fenomenológia a ontológia cloveka
• Max Scheler otvorenost voci svetu
• viazanost na prostredie
• Arnold Gehlen bytie s nedostatkami
• Helmut Plessner excentricita cloveka

21
Sociálna antropológia
Slavomír LACA

• Clovek a svet
• kozmologický
• sociologický
• transcendentálny (Kant, súhrn javov)
• fenomenologický (svet cloveka, prirodzený svet)
• Svet v zmysle fenomenologicko-antropologického
  pohladu definujeme ako celok nášho konkrétneho
  životného priestoru a horizontu chápania.
• Antropologické konštanty
• Skúsenost
• Priestor a cas
• Personálna a sociálna dimenzia
• Jazyk
• Dejinnost
• Svetonázorové chápanie sveta

Svet nie je staticky ustanovená velicina, ale
je dynamický a stále sa utvára.
22
Sociálna antropológia
Slavomír LACA

• Clovek a jeho správanie
• Správanie cloveka, živocíšne správanie I.
• 1.Je vedené zmyslovým vnímaním. Zviera má
  podobne ako clovek zmyslové orgány. Bud reaguje
  alebo nereaguje, to znamená, že obsah, ktorý sa
  vztahuje k jeho pudovosti zviera poznáva alebo
  nepoznáva. Živocích má aj zmyslovú pamät, ktorá
  dokáže uchovat vnemy a zážitky. Živocích prijíma
  vnemy, vidí, pocuje, ale nevie, že vidí a pocuje.
• 2. Zmyslové vnímanie a spôsoby chovania živocícha
  sú viazané na prostredie. Stavba tela, tvorenie
  údov, spôsob výživy a života sú prispôsobené
  urcitému prostrediu.
• Správanie cloveka, živocíšne správanie II
• 3. Živocích je viazaný na prostredie, pretože je
  viazaný pudmi. Vníma len obsahy, ktoré poskytujú
  pudové naplnenie nic iného pre živocícha
  neexistuje.
• 4. Istota inštinktu u živocícha. Vták sa naucí
  lietat, ale i toto ucenie prebieha inštinktívnym
  špecificky urceným spôsobom.
• Správanie cloveka, živocíšne správanie III.
• 5. Inštinkt je to spôsob správania, ktorý je
  jednotlivému živému tvoru vrodený, ktorému sa
  nenaucil a ktorý nenadobudol cvikom a zvykom.

23
Sociálna antropológia
Slavomír LACA

• 6. Inteligentné výkony živocíchov. Inteligentné
  zvieratá. Kohlerove pokusy so šimpanzmi tieto
  pozorovania ukazujú, že živocích je za urcitých
  okolností schopný zvládat nové situácie, riešit
  úlohy, ktoré sú na neho kladené. U živocíchov
  môžeme hovorit len o praktickej inteligencii, nie
  o intelektuálnom poznaní toho je schopný len
  clovek.
• Sociálne správanie
• Podla Ondrejkovica
• Správanie konformné (v súlade s normami),
• Správanie nekonformné (vyzývavé, provokujúce),
• Správanie deviantné (odchýlene od morálnych a
  právnych noriem)
• Správanie asociálne (nespolocenské),
• Správanie disociálne (rozkladný typ správania),
• Správanie antisociálne (protiskupinové,
  protispolocenské),
• Správanie delikventné
• Správanie kriminálne

24
Sociálna antropológia
Slavomír LACA
Dakujem za pozornost
25
Sociálna antropológia
Slavomír LACA

• Názov predmetu Sociálna pedagogika
• Hodnotenie predmetu v skúškovom období
  
• ústna skúškapísomka/seminárna práca
• Meno vyucujúceho PaedDr. Slavomír LACA, PhD.
• Kontakt slavomir.laca_at_gmail.com
• Pracovisko Vysoká škola zdravotníctva a 
  sociálnej práce
• sv. Alžbety, n. o. Bratislava