pozn

1
poznámky
pre študentov

• Základy ekonomiky pre sociálnych pracovníkov
• Ing. Magdaléna Šišová

2
Historická podmienenost ekonomikyPotreby a ich
uspokojovanie.

• Potreby
• fyziologické - súvisia so zachovaním cloveka (
  prijímanie potravy, ochrana pred chladom,
  pohlavný pud,
• získané
• ekonomické (technická vybavenost, podmienky
  práce, úspech, uznanie ...)

3
Statky

• Ludia svoje potreby uspokojujú prostredníctvom
  statkov a služieb.
• Všetko užitocné, co uspokojuje ludské potreby je
  statok.

4
Klasifikácia statkovpodla

• úcelu
• dostupnosti
• formy
• vlastníctva

5
Klasifikácia statkovpodla úcelu

• výrobné ( kapitálové),ktoré sa používajú na
  výrobu iných statkov
• ( stroje, nástroje, materiál a pod.)
• spotrebné statky, ktoré ludia bezprostredne
  spotrebúvajú
• ( potraviny, odevy, pocítace, byty)

6
Klasifikácia statkovpodla dostupnosti

• volné statky ( vyskytujú sa volne v prírode
  lesné plody, vody riek, morí a oceánov, rastliny,
  živocíchy...)
• ekonomické statky sú vzácne statky. Ich obmedzené
  množstvo nemôže uspokojit všetky potreby.

7
Klasifikácia statkovpodla vlastníctva

• súkromné
• verejné

8
Klasifikácia statkov podla formy

• hmotné ( morské živocíchy, horniny...)
• nehmotné ( slnecné žiarenie, vedomosti, služby...)

9
Spotreba

• Svoje potreby ludia uspokojujú tak, že
  spotrebúvajú statky.
• Na spotrebe sa zúcastnuje jednotlivec, skupina
  jednotlivcov, inštitúcie spotrebitelia.
• Uspokojovanie bežných potrieb sa nazýva spotreba.

10
Ekonomická vzácnost

• Väcšinu statkov, ktoré clovek potrebuje, ktoré sú
  prenho užitocné, tvoria ekonomické vzácne
  statky.
• Príroda ich volne neposkytuje, existujú v
  obmedzenom množstve.
• Ekonomická vzácnost vyplýva z obmedzenosti
  zdrojov a ich užitocnosti.

11
Výroba

• Je premena výrobných faktorov na statky

12
Výrobné faktory

• Výrobné faktory tvoria
• vstupy inputy do výroby
• výstupy outputy výrobky,služby

13
Alternatívne náklady

• Alternatívne náklady( náklady obetovanej
  príležitosti) urcuje hodnota druhého najepšieho
  variantu, ktorého sa spolocnost vzdala

14
Zákon klesajúcich výnosov

• Ak do výroby postupne vstupuje väcšie množstvo
  len jedného z výrobných faktorov a ostatné sú
  nezmenia, velkost dodatocného výstupu dosiahnutá
  jednotkou dodatocného výstupu klesá

15
Výmena, trh, tovarreprodukcia

• Oddelenie výrobcu od spotrebitela vyvolalo výmenu
  cinností.
• Sféra ekonomiky, kde dochádza k výmennej
  cinnosti, t.j. kde sa realizujú vyrobené statky,
  sa nazýva trh.
• Výrobok alebo služby, ktoré ludia získavajú
  výmenou na trhu sa nazývajú tovary.
• Nepretržité obnovovanie predpokladov a výsledkov
  výroby nazývame reprodukcia.

16
Ekonómia a ekonomika

• Cielom ekonomiky je uspokojovat potreby
  spolocnosti.
• Ekonómia je veda o volbe, t.j. o tom, ako
  spolocnost využíva vzácne zdroje, ktoré môžu mat
  alternatívne použitie, na výrobu užitocných
  tovarov a služieb a ako ich rozdeluje medzi
  rozlicné skupiny obyvatelstva.

17

• Každá ekonomika rieši tri základné otázky
• 1.Co vyrábat ?
• 2. Ako vyrábat ?
• 3.Pre koho vyrábat ?

18
Ekonomika

• prebytková (vytvorí viac výrobkov a služieb ako
  obyvatelstvo dokáže spotrebovat),
• nedostatková,
• rovnovážna vyskytuje sa vzácne
• sektorová

19
Ekonomika z hladiska medzinárodnej delby práce

• uzavretá neobchoduje s ostatnými ekonomikami
  existuje le výnimocne.
• otvorená podiela sa na medzinárodnej delbe
  práce, nevyrába všetko sama, obchoduje s
  ostatnými ekonomikami.

20
Ekonómia ako vedecká disciplína

• sa rozdeluje na mikroekonómiu a makroekonómiu.
• Mikroekonómia zaoberá sa podrobnostami, skúma
  správanie sa jednotlivých spotrebitelov a
  výrobcov, na rôznych trhoch.
• Makroekonómia zaoberá sa ekonomikou ako celkom
  a typickými javmi ako sú inflácia, ekonomický
  rast, nezamestnanost, platobná bilancia.

21
Pozitívna a normatívna ekonómia

• Ekonómia rieši národohospodárske problémy
• opisom ( vysvetlením) pozitívna ekonómia
  opisuje fakty, okolnosti a vztahy hladá
  zákonnosti,
• odporúcaním normatívna ekonómia skúma
  ekonomické javy, hladá cestu riešenia, využíva
  hodnotenia a etické úsudky.

22
Ekonomická teória

• Základom ekonomických vied je ekonomická teória,
  ktorá skúma najvšeobecnejšie ekonomické problémy.
  S nou úzko súvisia dalšie teoretické disciplíny
  dejiny ekonomických teórií, teórie trhovej
  ekonomiky, teória hospodárskej politiky a iné.

23
2.Typy ekonomík

• ekonomika založená na zvykoch a tradíciách,
• príkazová,
• trhová ekonomika,
• zmiešaná ekonomika.

24
Ekonomika založená na zvykoch a tradíciách

• všetky ekonomické rozhodnutia sa prijímajú na
  základe inštinktov, zvykov a tradícií,
• historicky prekonaná,
• niektoré prvky typické pre túto ekonomiku sa
  dodnes vyskytujú v domácnostiach

25
Príkazová ekonomika

• Odpovede na tri základné ekonomické otázky
• Co vyrábat,
• Ako vyrábat
• Pre koho vyrábat
• dáva štát a jeho mocenské orgány.

26
Trhová ekonomika

• Založená na systéme slobodného podnikania a
  volnej sútaže,
• Funguje prostredníctvom trhového mechanizmu
• Tri základné otázky ekonómie trhová ekonomika
  rieši takto

27

• Co vyrábat rozhodujú spotrebitelia a ich volba
  závisí od ich príjmov a ochoty spotrebúvat, resp.
  sporit,
• Ako vyrábat rozhoduje konkurencia medzi
  výrobcami,
• Pre koho vyrábat rieši trh prostredníctvom
  ponuky a dopytu

28
Zmiešaná ekonomika

• V súcasnosti sa najcastejšie reálne vyskytuje.
• V tomto type hospodárstva je trhový mechanizmus
  založený na slobodnej podnikatelskej cinnosti,
  volnej sútaži, volnej cenotvorbe a prevládajúcom
  súkromnom vlastníctve, štát v nevyhnutnej miere
  zasahuje do chodu hospodárstva a usmernuje ho.

29

• Tento typ ekonomiky oznacujeme ako sociálne
  trhové hospodárstvo.
• Väcšinu ekonomických problémov
• rieši trh, maximálnu cenu dôležitých
  základných produktov stanovuje štát.

30
3. Trhový mechanizmus a jeho pôsobenie.

• Moderná ekonomika sa zakladá na rozvinutej delbe
  práce.
• Každý výrobca produkuje tovary a služby pre
  množstvo iných výrobcov a spotrebitelov. Všetci
  sú navzájom prepojení prostredníctvom trhu.

31
Typy trhov

• Podla poctu sledovaných tovarov rozlišujeme
• ciastkové trhy je trh, na ktorom sa predáva a
  kupuje jeden druh tovaru ( napr. automobilov,
  pšenice, ropa...)
• Agregátne trhy ( súhrnný, sumárny) trh je trhom
  všetkých tovarov a služieb.

32
Trh z územného hladiska

• miestny trh,
• regionálny trh,
• národný trh,
• medzinárodný trh.

33
Trh z hladiska predmetu kúpy a predaja delíme

• trh tovarov a služieb ( trh spotrebných
  predmetov),
• trh výrobných faktorov
• - trh práce,
• - trh pôdy ( prírodných zdrojov),
• - trh kapitálu
• - financný trh

34
Financný trh

• národný,
• penažný
• kapitálový
• zahranicný,
• devízový
• trh drahých kovov

35
Trhové subjekty

• firmy sú subjekty trhu, ktoré vyrábajú statky (
  výrobcovia).
• domácnosti- vystupujú ako kupujúci na trhu
  tovarov a služieb a ako predávajúci na trhu
  výrobných faktorov. Ich cielom je dosiahnut
  uspokojenie svojich potrieb.

36
Trhový mechanizmus

• je súhrn procesov a vztahov, ktoré vznikajú pri
  kúpe a predaji tovarov, služieb alebo výrobných
  faktorov za trhovú cenu, pricom tieto procesy
  ovplyvnujú trh ale aj výrobu, rozdelovanie a
  spotrebu.
• trhový mechanizmus funguje samocinne za pomoci
  dopytu, ponuky a pôsobenia ceny.

37

• K hlavným prvkom trhového mechanizmu a zároven k
  najdôležitejším trhovým kategóriám patria
• 1. dopyt,
• 2. ponuka,
• 3. cena,
• 4. konkurencia.

38
Krivka ponuky

• vyjadruje vztah medzi cenou a ponúkaným
  množstvom, ktoré sú výrobcovia daného tovaru
  ochotní vyrobit a predat
• cím vyššia je cena tovaru x, tým väcšie je
  ponúkané množstvo. Platí zákon rastúcej ponuky,
  podla ktorého s rastom ceny výroba tovaru, a teda
  aj ponúkané množstvo stúpa a naopak. ( pokles
  ceny vyvolá pokles výroby)

39
Proces tvorby cien rovnovážna cena

• rovnovážna cena sa vytvorí, ak dopyt sa rovná
  ponuke
• cena, ktorá vzniká na trhu pôsobením ponuky a
  dopytu, sa nazýva trhová cena

40
Trhová cena

• Cena, ktorá vzniká pri aktuálnom vztahu ponuky a
  dopytu trhu, sa nazýva trhová cena.

41
Trh a konkurencia

• Konkurencia na strane ponuky
• konkurencia na strane ponuky vyplýva z toho, že
  každá firma chce dosiahnut co najvyšší zisk, a to
  aj na úkor iných výrobcov.

42
Konkurencia na strane ponuky

• môže byt cenová alebo necenová.
• uplatnením cenovej konkurencie sa firmy smažia
  získat co najviac spotrebitelov, a to tým, že
  znižujú ceny.
• cielom necenovej konkurencie je získat si
  zákazníkov iným spôsobom rast kvality,
  zvyšovanie technických parametrov výrobkov
  vrátane dizajnu, poskytovania záruk.

43
Konkurencia na strane dopytu

• Vyplýva z toho, že každý spotrebitel má záujem
  nakúpit co najôlacnejšie.

44
Typy konkurencie z hladiska podmienok aké majú
jednotliví výrobcovia na trhu

• Dokonalá konkurencia by teoreticky existovala
  len vtedy, , ak by všetci úcastníci trhu mali
  vytvorené úplne rovnaké podmienky , co prirodzene
  nie je možné.

45
Nedokonalá konkurencia

• Je reálnym stavom fungovania trhovej sútaže,
  zahrnuje monopolné prvky.
• Existuje v troch podobách
• 1. monopolistická konkurencia,
• 2. oligopol,
• 3. monopol.

46
4. Výrobné faktory Práca a ludský kapitál

• práca je cielavedomá a úcelná ludská cinnost, jej
  nositelom je clovek so svojimi fyzickými,
  duševnými schopnostami a talentom.
• množstvo práce, ktorým ekonomika disponuje,
  závisí od poctu osôb schopných a ochotných
  pracovat.
• kvalitu práce urcuje vzdelanie a kvalifikácia
  ludí.

47
Dopyt po práci

• urcujú firmy, podniky a iný výrobcovia,
• závisí od ostatných výrobných faktorov, najmä od
  velkosti kapitálu a použitej technológie,
• pri dokonalejšej technológii je dopyt po práci
  nižší, ale nárocnejší na stupen kvalifikácie a
  naopak.

48
Nezamestnanost

• v trhovej ekonomiky nie všetky pracovné sily majú
  prácu nezamestnaní,
• zamestnaní a nezamestnaní pracovné sily. Všetko
  ostatné dospelé obyvatelstvo zaradujeme pod pojem
  mimopracovná sila.

49
Prirodzená miera nezamestnanosti

• je taká miera, pri ktorej pocet nezamestnaných
  je nižší alebo rovnaký ako pocet volných miest.

50
Typy nezamestnanosti

• frikcná
• štruktúrna
• cyklická
• nedobrovolná nezamestnanost

51
Miera nezamestnanosti

• môžeme definovat ako súcet všetkých zamestnaných
  a nezamestnaných.
• U
• u . 100
• L
• u miera nezamestnanosti
• U pocet nezamestnaných
• L- pocet pracovných síl

52
Pôda a prírodné zdroje

• diferenciálna renta
• pozemková renta

53
Dopyt po pôde

• dopyt po pôde, tak ako dopyt po ostatných
  výrobných faktoroch, je odvodeným dopytom.

54
Ponuka pôdy

• Ponuku pôdy výrazne ovplyvnujú osobitosti tohto
  výrobného faktora je darom prírody, jej množstvo
  je obmedzené, nemožno ju reprodukovat. Preto na
  zmenu ceny ponuka nemôže reagovat zmenou
  množstva. Preto zmena dopytu po pôde nevyvolá v
  príslušnom období zmenu ponuky pôdy, ale zmenu v
  cene.
• Ponuka na trhu pôdy má monopol.

55
Cena pôdy - vzorec

• Cenu pôdy potom vypocítame podla vzorca
• renta
• cena pôdy . 100
• úroková miera

56
Kapitál

• Kapitálom nazývame statky, ktoré sú výsledkom
  výroby, neslúžia však na bezprostrednú spotrebu,
  ale na výrobu dalších statkov ( napr. stroje,
  zariadenia, pocítace...)
• Kapitál môže mat aj vecnú podobu penažný
  kapitál.

57
Akumulácia kapitálu

• Tvorba kapitálu, teda proces, ked pridávame
  dodatocný kapitál k už fungujúcemu kapitálu,
  nazývame akumuláciou kapitálu

58
Trh kapitálu zisk a úrok

• Z hladiska vzniku kapitálu a jeho zdrojov môžeme
  kapitál definovat ako úspory premenené na
  investície. Východiskovou formou kapitálu je
  penažná forma.
• Penažný kapitál sú vlastne nahromadené úspory.

59
Úverový vztah

• Ak kapitál požiciame, vznikne úverový vztah. Ja
  ako vlastník penažného kapitálu požiciam niekomu
  svoje peniaze, cím dlžníkovi vznikne záväzok
  úver.
• Úver je založený na tom, že existujú docasne
  volné penažné prostriedky. Za využívanie úveru
  musí dlžník platit úrok.
• Úrok je príjem (dôchodok), plynúci z kapitálu,
  je základnou formou výnosu z kapitálu

60
Úroková miera

• je rocný výnos z požicaných zdrojov, udávaný v
  , ktorý musí dlžník veritelovi splatit spolu s
  požicanou sumou za využitie penazí pocas urcitého
  obdobia
• u u- úroková miera
• u . 100 u - úrok
• K K celkový kapitál
• poskytnutý formou
• úveru

61
Dopyt po kapitáli

• Dopyt po kapitáli, je odvodeným dopytom a závisí
  od dopytu po tých tovaroch, ktoré príslušný
  kapitál vyrába.
• Dopyt po kapitáli závisí od produktivity kapitálu
  a od úrokovej miery.
• Ak je produktivita kapitálu vyššia ako trhová
  úroková miera, bude sa dopyt po kapitáli zvyšovat.

62
Ponuka kapitálu

• Pri ponuke kapitálu majú rozhodujúcu úlohu
  úspory, a tie závisia od výšky vytvoreného
  dôchodku.
• Dôchodok tok reálnych alebo financných zdrojov,
  ktoré priamo alebo nepriamo plynú z výroby a
  pripadajú jednotlivým ekonomickým subjektom.

63
Zisk

• Výnosom kapitálu ako výsledkom podnikania je zisk

64
5.Peniaze v trhovej ekonomike

• Vznik penazí má 2 príciny
• rozvoj delby práce
• rozvoj tovarovej výroby a výmeny.

65
Funkcie penazí

• prostriedok výmeny (kúpa, predaj tovarov a
  služieb).
• zúctovacia jednotka - cez peniaze sa vyjadruje
  cena tovarov, pohladávky a záväzky subjektov,
  zisk a výška mzdy.
• uchovávatel (nositel) hodnôt - peniaze možno
  hromadit ako formu majetku. Túto funkciu peniaze
  plnia len vtedy, ak je ich hodnota stabilná.

66
Inflácia

• Prícinou inflácie je nerovnováha v ekonomike
  spôsobená
• - emisiou prebytocného množstva penazí
• - zaostávaním výroby tovarov za rastom
  kúpyschopného dopytu
• - prílev tovaru bez odbytu na trh
• Inflácia je znehodnotenie penažnej jednotky, co
  sa prejavuje rastom cenovej hladiny, resp.
  trvalým znižovaním kúpnej sily penazí.
• Inflácia ako penažný jav je nadmerná emisia
  penazí do obehu spôsobujúca
• - znehodnocovanie penazí
• - zvyšovanie cien tovarov a služieb

67
Meranie inflácie

• Inflácia sa meria pomocou indexu spotrebitelských
  cien
• Ten vychádza z tzv. spotrebného koša.
• Spotrebný kôš
• - súbor tovarov a služieb, ktoré sú
  rozhodujúce z hladiska výdavkov typických pre
  súkromné domácnosti (potraviny, školstvo,
  doprava).

68
Miera inflácie

• Miera inflácie vyjadruje zmenu cenovej hladiny
  meranej indexom spotrebitelských cien za urcité
  obdobie mesiac, štvrtrok, rok) Vyjadrujeme ju v
  .
• ISC04 ISC03
• I04 . 100
• ISC03

69
Delenie a formy inflácie

• podla rýchlosti rastu cien
• mierna - medzirocný rast 1 - 9 ,
• cválajúca - 10 - 1000,
• hyperinflácia - viac ako 1000 .
• z hladiska výsledkov merania
• otvorená - k rastu cien dochádza v dôsledku
  prevahy dopytu na ponukou alebo rastu výrobných
  nákladov. Dôsledkom je neustály rast cien.
• skrytá - rast cien z rôznych dôvodov neprejavuje,
  ale je napr. nedostatok tovarov v obchode (a z
  toho vyplývajúci rast cierneho trhu). Vznik je
  spôsobený vynúteným rastom úspor, co je typické
  pre príkazovú ekonomiku.

70
Delenie a formy inflácie

• hladiska vybilancovanosti
• - podla prícin, ktoré ju vyvolali
• dopytová (tahaná dopytom). Prícinou je existencia
  prebytocného kúpyschopného dopytu, ktorého
  hlavnou položkou sú dôchodky (mzdy). Prebytocný
  kúpyschopný dopyt vzniká ak
• nominálne mzdy rastú rýchlejšie ako produktivita
  práce,
• existuje nadmerný rast investícií (rýchly rast
  agregátneho dopytu),
• nastáva zníženie daní.
• nákladová (tlacená nákladmi). Jej zdroj je na
  strane ponuky. Vzniká pri raste cien vstupov
  (surovín, materiálov, energie a miezd).
• podla teórii, že prícin inflácie je viac
• teória importovanej inflácie. Podla tejto teórie
  dochádza k prelievaniu inflácie medzi
  jednotlivými krajinami a to podla miery
  závislosti v zahranicnom obchode.
• tvrdenie, že infláciu spôsobuje dopyt, ponuka,
  ceny na svetových trhoch, zahranicný obchod a
  neocakávané politické udalosti.

71
Dôsledky inflácie

• 1.klesajú reálne príjmy, a tým aj jeho
  kúpyschopnost,
• 2.znehodnocuje hotové peniaze a úspory,
• 3.mení štruktúru spotreby - rastú výdavky na
  základné životné potreby, klesajú výdavky na iné
  tovary a služby,
• 4.znevýhodnuje veritelov a majitelov penazí,
• 5.prináša urcité výhody vlastníkom tovaru a
  dlžníkom,
• 6.vážne sociálne nedostatky na najchudobnejších
  vrstvách obyvatelstva.

72
Financný trh(na financnom trhu získavame peniaze)

• Financný trh môže byt
• 1.penažný trh
• 2.kapitálový trh
• Valuta - hotovostné peniaze iných štátov, v
  súcasnosti používané najmä v cestovnom ruchu.

73
Devíza

• Devíza penažná pohladávka znejúca na cudziu
  menu, splatná v cudzine.
• Má tri formy
• akreditív - poverovací list, ktorým banka dáva
  príkaz inej banke, aby majitelovi akreditívu
  alebo osobe poverenej v akreditíve vyplatila na
  preukaz totožnosti urcitú sumu naraz alebo po
  splátkach,
• šek - cenný papier ukazujúci bezpodmienecný
  príkaz penažnému ústavu, aby z pohladávky
  vystavovatela vyplatil sumu penazí, ktorá je
  uvedená na šeku, majitelovi šeku alebo osobe na
  šeku uvedenej,
• zmenka - cenný papier, v ktorom sa vystavovatel
  zmenky zaväzuje, že
• - v stanovenom case zaplatí príslušnú sumu
  druhej osobe - vlastná zmenka.
• - alebo prikazuje tretej osobe, aby s
  stanovenom case zaplatila druhej osobe urcitú
  sumu - cudzia zmenka

74
Burza

• Typy burzy
• 1. podla predmetu obchodovania
• tovarová
• penažná
• burza tržieb
• 2. podla spôsobu organizácie
• angloamerický typ -štát priamo nezasahuje do
  burzových obchodov,
• stredoeurópsky typ - burzu riadi volená burzová
  komora. Štát vykonáva dozor prostredníctvom
  burzového komisára, ktorý je menovaný vládou.
• francúzsky typ - prístup na burzu je v podstate
  volný, obchody sa uskutocnujú len cez maklérov.
  Každú burzu riadi burzová správa (burzová
  komora).
• Ceny, za ktoré sa na burzách obchoduje, sa
  nazývajú burzové kurzy.

75

• Hlavnými úcastníkmi burzy sú makléri (brokeri,
  investori) a obchodníci (špecialisti). Za urcitú
  províziu realizujú pre zákazníkov nákup a predaj
  cenných papierov. Burzoví obchodníci majú
  vymedzenú zodpovednost za urcitý druh cenných
  papierov. Sú zodpovední za udržanie cenovej
  kontinuity - schopnosti burzy zvládnut nákupné a
  predajné tlaky.
• Klient získava cenné papiere cez
  sprostredkovatela. Aby sa cenný papier mohol
  obchodovat na burze, musí sa zaevidovat -
  kótovat. Zaevidovaný cenný papier sa nazýva
  kótovaný cenný papier.

76
Obchodná a platobná bilancia

• Obchodná a platobná bilancia
• Obchodná aj platobná bilancia súvisia s menou,
  zadlženostou krajiny a medzinárodnou obchodnou
  výmenou.
• Môže byt aktívna alebo pasívna. Meria sa jej
  podiel na HDP.

77
Bankový systém

• Bankový systém tvoria
• centrálna banka
• komercné banky
• nebankové financné inštitúcie

78
Centrálna banka(emisná, cedulová)

• Centrálna (emisná, cedulová) banka
• Má monopol na emisiu penazí. Je nástrojom štátu
  pri zásahoch do ekonomiky. Spravuje štátny
  rozpocet, je "bankou bánk" - urcuje podmienky na
  vznik, fungovanie a zánik komercných bánk. Od
  centrálnej banky si požiciavajú peniaze banky
  komercné. Je aj bankou štátu - zastupuje štát vo
  vztahoch k zahraniciu, spravuje menový vývoj -
  udržuje stabilitu meny. V SR je centrálnou bankou
  Národná banka Slovenska (NBS

79
Komercné banky

• Poskytujú služby pre firmy a fyzické osoby.
  Vykonávajú tri druhy operácií
• aktívne - požiciavanie penazí, za úvery dostáva
  úrok,
• pasívne - prijímanie vkladov, za vklady vypláca
  úroky,
• sprostredkovatelské - sprostredkovávanie
  financných operácií medzi ekonomickými subjektami
  (prevody na úctoch).
• Komercná banka sa môže obrátit na centrálnu
  banku, ak jej iná banka nechce požicat peniaze.

80
Iné financné inštitúcie

• Sporitelne.
• Poistovne

81
Delenie bánk

• podla velkosti základného imania resp. objemu
  aktív
• velké (v SR - Všeobecná úverová banka, Slovenská
  sporitelna)
• malé
• podla komplexnosti služieb
• univerzálne - poskytujú všetky druhy služieb
• špecializované - napr. hypotekárne banky

82
6.Národné hospodárstvo

• Národné hospodárstvo je systém vztahov medzi
  štyrmi sektormi
• - podnikmi,
• - domácnostami,
• - vládou,
• - zahranicím.
• hlavným znakom národného hospodárstva je
  celonárodný trh

83
Odlišnosti národného hospodárstva

• Jednotlivé národné hospodárstva sa navzájom
  odlišujú velkostou a štruktúrou prírodných
  zdrojov, štruktúrou odvetví a vlastníctva,
  množstvom a kvalitou výrobných faktorov,
  výkonnostou,

84

• Sociálnou štruktúrou,
• Vzdelanostnou úrovnou obyvatelstva a podobne.

85
Výkonnost národného hospodárstva

• Vývoj národného hospodárstva ovplyvnujú
  ekonomické, prírodné a politické faktory.
• Ekonomická situácia krajiny sa prejavuje v
  ekonomickom raste,
• V miere inflácie ci v miere nezamestnanosti
• Odzrkadluje ju však predovšetkým výkonnost
  národného hospodárstva, ktorú predovšetkým
  posudzujeme podla celkového objemu produkcie.

86

• Za najdôležitejšie národohospodárske ukazovatele
  vyjadrujúce výkonnost národného hospodárstva
  pokladáme hrubý a cistý domáci produkt na 1
  obyvatela.

87
Hrubý národný produkt(HNP)

• Predstavuje hodnotu finálnych výrobkov a
  poskytnutých služieb, ktoré vytvorili národné
  výrobné faktory za jeden rok, vrátane obcanov SR
  žijúcich v zahranicí.

88
Hrubý domáci produkt( HDP)

• Predstavuje hodnotu vyrobených finálnych výrobkov
  a poskytnutých služieb, ktoré vytvorili výrobné
  faktory na území urcitého štátu za jeden rok bez
  ohladu na ich štátnu príslušnost.

89
Nominálny a reálny HDP

• Nominálny hrubý domáci produkt predstavuje HDP
  vyjadrený v bežných trhových cenách
• Reálny hrubý domáci produkt predstavuje HDP
  vyjadrený v stálych cenách.

90
Cistý domáci (národný) produkt

• Hrubý domáci ( národný ) produkt zahrna hodnotu
  hrubých investícií. Kategórie cistý domáci (
  národný) produkt zahrnajú iba hodnotu hodnotu
  cistých investícií, preto ich možno vyjadrit ako
  hrubý domáci ( národný) produkt znížený o odpisy,
  ako ekonomické vyjadrenie opotrebovania.

91
Vztah medzi HD(N)P a CD(N) produktom

• CDP HDP amortizácia (odpisy)
• CNP HNP amortizácia ( odpisy)

92
Metódy výpoctu HDP
93
7.Svetové hospodárstvo, medzinárodná ekonomická
integrácia, globalizácia

• Svetové hospodárstvo tvoria hospodárstva
  vyspelých krajín s vysokou ekonomickou,
  vedecko-technickou a kultúrnou úrovnou a
  hospodárstva rozvojových krajín, v ktorých
  prevažuje polnohospodárska výroba.

94
Medzinárodné ekonomické vztahy

• Na základe foriem medzinárodnej delby práce,
  dochádza k pohybu tovarov, služieb, pracovných
  síl a kapitálu medzi jednotlivými národnými
  hospodárstvami, k rozvoju menových, úverových a
  iných vztahov medzinárodných ekonomických
  vztahov.

95
Ekonomická interdependencia

• Zložité väzby, ktoré sa medzi krajinami
  vytvorili, väzby vzájomnej ekonomickej závislosti
  -ekonomickej interdependencie spôsobujú, že
  zmeny a problémy jedného národného hospodárstva
  sa odrážajú vo svetovom hospodárstve ako celku,
  pricom poruchy vo svetovom hospodárstve sa
  zároven dotýkajú jednotlivých krajín.

96
Globalizácia

• Rozvoj, široké uplatnenie a pôsobenie
  informacných a telekomunikacných technológií
  vytvárajú predpoklady prechodu priemyselnej
  spolocnosti do informacnej a stávajú sa hlavnými
  cinitelmi globalizácie svetovej ekonomiky.

97
Medzinárodný obchod

• Umožnuje rozšírenie národnej spotreby, úspory
  práce a výrobných zdrojov, efektívnejšie
  využívanie výrobných faktorov...
• Úcast na medzinárodnom obchode odráža skutocnost,
  do akej miery je národné hospodárstvo otvorené
  medzinárodnej spolupráci. Miera otvorenosti NH sa
  vyjadruje ako podiel vývozu alebo dovozu na
  hrubom domácom produkte.

98
Medzinárodný menový systém

• Je systém medzinárodných menových, platobných a
  úverových vztahov, menových pravidiel a
  inštitúcií, ktorý umožnuje medzinárodný platobný
  styk a ktorý sa v historickom vývoji mení.
• Zlatý štandard súvisel so zlatým krytím penazí
  a mien. Zlato bolo menovým kovom.

99
Medzinárodná ekonomická integrácia

• Je proces, v ktorom sa národné hospodárstva
  jednotlivých štátov cielavedome združujú do
  regionálnych celkov.

100
Schéma medzinárodnej ekonomickej integrácie

• Mikroekonomická integrácia medzi
  mikroekonomickými subjektmi
• Formy
• - dohody v predvýrobnej oblasti ( spolocný
  výskum)
• - dohody v oblasti výroby( špecializácia,poskytova
  nie licencií, patentov)

• Makroekonomická integrácia - podla medzivládnych
  dohôd
• Formy
• pásmo volného obchodu
• ( zrušenie vývozných a dovozných a
  kvantitatívnych obmedzení),
• colná únia ( nahrádzanie národných dovozných
  colných taríf spolocnou tarifou na dovoz z
  neclenských krajín)

101
Pokracovanie schémy

• dohody v oblasti odbytu ( prieskum trhu, dohody o
  odbyte)

• spolocný trh ( volný pohyb kapitálu)
• hospodárska únia ( koordinovaná hospodárska
  politika)
• menová únia ( intergrácia menových politík a
  spolocná mena)

102

• Pri makroekonomickej integrácii jednotlivé formy
  na seba nadväzujú. Vyššia forma sa buduje na
  nižšej forme, obsahuje jej opatrenia a doplna
  novými.
• Najvýznam.nejšie integracné združenie je EUROPSKA
  ÚNIA. Vznikla spojením troch integracných
  zoskupení

103
8.Ekonomická úloha štátu

• Štát reprezentovaný vládou nesie zodpovednost za
  efektívny a stabilný vývoj ekonomiky. Jeho úlohou
  je zabezpecit v ekonomike stabilitu, efektívnost
  a rovnost.
• stabilita - cielom je primeraný rast HNP,
  zamestnanost, cenová stabilita, rovnováha
  pracovnej bilancie,
• efektívnost - je zabezpecovaná konkrétnou
  hospodárskou politikou. Štát sa snaží zmiernit
  negatívnu cinnost monopolov, zabezpecit
  konkurenciu, obmedzit znehodnocovanie životného
  prostredia, podporovat verejný sektor.
• rovnost - pre štát nie je žiadúce prehlbovat
  rozdiely v uspokojovaní potrieb spôsobenú
  dôchodkovou nerovnostou. Úlohou štátu je
  zmiernovat dôchodkovú nerovnost cez aktívnu
  redistribucnú politiku. Na tento ciel sa môže
  používat zdanovanie, dotácie, subvencie atd.

104
Subjekty hospodárskej politiky

• vláda,
• štátne inštitúcie,
• ministerstvá a iné vládne úrady,
• medzinárodné organizácie

105
Ciele hospodárskej politiky

• z casového hladiska
• krátkodobé ciele - dni, týždne, mesiace
• strednodobé ciele - 1 - 5 rokov
• dlhodobé ciele - 5 - 10 rokov
• z hladiska stability
• zamestnanost (U) - úroven nezamestnanosti. Štát
  sa snaží dosiahnut zamestnanost podobnú
  prirodzenej resp. dobrovolnej nezamestnanosti.
• cenová stabilita (P) - priemerná rocná inflácia.
  Štát sa snaží zabránit cenovým šokom (inflácia do
  10 ).
• ekonomický rast (G) - priemerné rocné tempo rastu
  HNP a HDP. Štát sa snaží udržat rovnomerný
  ekonomický rast.
• rovnováha platobnej bilancie (B) - Štát sa snaží
  udržat rovnaký priemerný podiel salda bežného
  úctu platobnej bilancie na nominálnom HDP. Tento
  podiel má vplyv na stabilitu menového kurzu.
• optimálne rozdelovanie dôchodkov

106
Nástroje hospodárskej politiky

• Štát používa na regulovanie hospodárskych
  procesov štyri skupiny nástrojov
• nástroje monetárnej politiky - vplyv na vývoj
  ekonomiky regulovaním množstva penazí v obehu a
  penažného úveru.
• nástroje fiškálnej politiky - vplyv na vývoj
  ekonomiky cez príjmy a výdavky štátu (realizácia
  cez štátny rozpocet).
• nástroje dôchodkovej politiky - vplyv na vývoj
  ekonomiky cez vývoj dôchodkov a cenovú politiku.
• nástroje vonkajšej obchodnej a menovej politiky -
  vplyv na vývoj ekonomiky cez medzinárodný obchod
  a platby a pohyb kapitálu.

107
Monetárna politika- menová politika centrálnej
banky

• Monetárna politika reguluje množstvo penazí v
  obehu, aby vznikli podmienky na rozšírenie alebo
  obmedzenie úveru. Jej cielom je ovplyvnovat
  efektívny dopyt a zamestnanost.
• Zvyšovaním množstva penazí v obehu klesá sklon k
  likvidite a úroková miera. Cast úspor sa používa
  na nákup spotrebných predmetov - rastie dopyt. Za
  zvyšnú cast dôchodkov sa nakupujú cenné papiere,
  rastie tak dopyt po investíciách. Výsledkom je
  zvýšenie celkového kúpyschopného dopytu, rast HNP
  a zamestnanost.

108
Ciele a nástroje menovej politiky
Nástroje Sprostredkujúce ciele Konecné ciele
Diskontná sadzba Operácie na volnom trhu Povinné minimálne rezervy Devízové rezervy Penažná zásoba Úroková miera Menový kurz Nezamestnanost Inflácia Obchodná bilancia
109
Fiškálna ( rozpoctová politika)

• Dôležitú úlohu pri štátnom regulovaní ekonomiky
  má fiškálna politika, založená na štátnom
  rozpocte. Predstavuje cinnost štátu spojená so
  štátnym rozpoctom od vládnej až po miestnu
  úroven, ktorá je zameraná na bezprostrednú
  stabilizáciu ekonomiky. Úlohou je regulácia
  celkového kúpyschopného dopytu, aby bol v súlade
  s dopytom, ktorý vytvára štát.

110
Štátny rozpocet

• Štátny rozpocet je centralizovaný penažný fond,
  ktorý vo forme súvahy porovnáva príjmy a výdavky
  štátu.
• Funkcie
• nástroj rozdelovania národného dôchodku
• nástroj štátnych zásahov do reprodukcného procesu
  
• prostriedok na uskutocnovanie vonkajšej
  hospodárskej a politickej expanzie
• Štátny rozpocet má príjmovú a výdavkovú stránku.
  Hlavným zdrojom príjmov sú dane. Dalšie príjmové
  položky tvorí dan z pridanej hodnoty a clá.

111

• Štátny rozpocet môže byt
• vyrovnaný (príjmy sú rovné výdajom)
• prebytkový (príjmy prevyšujú výdaje)
• deficitný (príjmy sú menšie ako výdaje)

112
8.História ekonomického myslenia

• Hlavnými dvoma prúdmi, v ktorých sa ekonomické
  myslenie rozvíja, sú hospodársky liberalizmus a
  štátny intervencionizmus.
• Hospodársky liberalizmus kladie dôraz na
  fungovanie trhu, štátny intervencionizmus na
  aktívnu úlohu štátu a jeho zásahy.

113
Starovek a ekonomické názory

• hedonistický kladie dôraz na individuálne blaho
  Epikuros.
• princíp všeobecného blaha, všeobecné blaho má
  zabezpecovat štát Platón,
• Xenofón v centre pozornosti bol rolník a jeho
  cinnost,
• Aristoteles tvorca princípu ekvivalencie výmeny

114
Stredovek

• Tomaš Akvinský prevzal princíp ekvivalencie
  výmeny a rozvinul ucenie o spravodlivej cene,

115
NovovekTomáš Mun - AnglickoJ.B.Collbert -
Francúzsko

• Merkantilizmus za hlavný zdroj bohatstva sa
  pokladal zahranicný obchod.
• Štát podporoval tažbu drahých kovov,
• snaha o získanie aktívnej penažnej bilancie,
• podpora manufaktúrnej výroby.

116
FyziokratizmusF.Quesnay osobný lekár Ludovíta
XV.

• Za hlavný zdroj bohatstva krajiny pokladá pôdu a
  polnohospodársku výrobu.
• Spolocnost triedil na triedy
• - triedu pozemkových vlastníkov,
• - produktívnu triedu - nájomcovia
• - sterilnú triedu ostatných pracujúcich,
• ktorí pracovali v iných odvetviach

117
Klasická ekonómia

• Wiliam Petty teória pracovnej hodnoty, ktorou
  vysvetlil aj ekonomické akategórie ako cena,
  mzda, renta, úrok.
• Adam Smith bol stúpencom hospodárskej slobody (
  liberalizmus).Za základ fungovania trhovej
  ekonomiky pokladal slobodu cloveka, slobodu
  vlastníctva a podnikania. Štát nemá zasahovat do
  národného hospodárstva.

118
David Ricardo

• Je tvorcom teórie komparatívnych výhod, podla
  ktorej krajina sa má špecializovat na výrobu tých
  výrobkov, ktoré dokáže vyrobit s najväcšou
  produktivitou práce.

119
Jean Baptiste Say

• tvorca známeho zákona trhovej ekonomiky, podla
  ktorého si ponuka automaticky vytvára dopyt a
  rozsah trhu je úmerný rozsahu výroby. Každý
  predaj teda predpokladá dopyt rovnakej hodnoty.

120
Thomas Robert Malthus

• známy svojou populacnou teóriou, podla ktorej
  obyvatelstvo sa rozmnožuje rýchlejšie ako rastú
  existencné prostriedky.

121
MarxizmusKarl Marx

• Vychádzal z ekonomickej teórie A.Smitha a
  D.Ricarda a dalej rozvinul teóriu pracovnej
  hodnoty. Marx rozlišoval pojmy práca a pracovná
  sila. Pracovná sila dokáže vytvorit vyššiu
  hodnotu akú sama má z tohto prebytku vzniká
  nadhodnota.
• Podstatu vykoristovania vidí vo vytváraní
  nadhodnoty a jej privlastnovanie kapitalistami.

122
Neoklasická ekonómiaA.Marshall, J.B.Clark

• Orientuje sa na analýzu ponuky a dopytu, cien,
  spotreby... Vychádza zo Sayovho zákona trhu a
  predpokladá existenciu dokonalej konkurencie.
• Predstavitelia vychádzajú z princípu hranicnej
  užitocnosti.
• Paretovo optimum pri daných výrobných zdrojoch,
  danom rozdelení dôchodkoch a daných preferenciách
  spotrebitelov nastáva optimálny stav vtedy, ked
  nikto nemôže zlepšit svoju situáciu bez toho, aby
  nezhoršil situáciu niekoho iného.

123
Keynesovská makroekonomická teória

• J.M.Keynes vytvoril teóriu, ktorej cielom bolo
  zdôvodnit nevyhnutnost štátnych zásahov do
  trhovej ekonomiky.
• Úlohou štátu je podla Keynesa zabezpecit rast
  efektívneho dopytu a tým aj rast dôchodkov a
  zamestnanosti tým, že bude zasahovat do ekonomiky
  prostredníctvom rozpoctu a ked bude regulovat
  množstvo penazí v obehu.

124
MoneterizmusMilton Friedman,nositel Nóbelovej
ceny za ekonómiu za rok 1976

• Podstatou monetaristickej ekonomickej teórie sú
  peniaze a rovnováha na penažnom trhu.
• vychádza z pritom z kvalitatívnej teórie penazí,
  podla ktorej ak vzrastie množstvo penazí v obehu,
  zvýšia sa ceny, pretože to isté množstvo tovaru
  sa vymiena za väcšie množstvo penazí.