DUB Quercus

1
DUB Quercus
Technická univerzita vo Zvolene Drevárska fakulta

• Dávid Grajciar
• 1. roc. DI
• šk. rok 2002/2003

2
Obsah

• Dub letný
• Dub zimný
• Dub cerový
• Použitá literatúra

3
Dub zimný (Quercus petraea Lieb.)

• Dendrologický popis
• Základné údaje
• História
• Všeobecný výskyt
• Výskyt na Slovensku
• Podmienky rastu
• Poznámky
• Makroskopický popis
• Mikroskopický popis
• Morfológia buniek
• Mikroskopické rezy
• Chyby dreva
• Použitie

4
Základné údaje
Dub zimný

• Opis - Opadavý statný strom, dorastajúci do výšky
  40 m. Koruna je pomerne vysoko klenutá a široká,
  u solitérov uzavretá a rovnomerne olistená
• Habitus otvorená vajcovitá, v hornej casti
  rozložitá koruna

5
Základné údaje
Dub zimný

• Kôra je spociatku hladká, neskôr sivá alebo
  hnedosivá, pokrytá jemnými brázdami a trhlinami.
  Výhonky sú štíhle, hnedosivé alebo sivopurpurové,
  holé alebo mierne osrienené. Púciky sú široko
  vajcovité, 6 8 mm dlhé, s pocetnými
  svetlohnedými alebo cervenohnedými šupinami,
  nakopené na koncoch konárikov
• Kmen je priamy a dobre viditelný až do strednej
  casti koruny.

6
Základné údaje
Dub zimný

• Konáre sú priame a strmo vystúpavé, od prvého
  rozkonárenia sa lúcovito rozchádzajú
• Plody žalude rastú v skupinách po 2-6, sú
  sediace alebo krátkostopkaté (asi 5-10 mm),
  dozrievajú v 1. roku. Ciašky sú 1,2-1,7 cm
  široké, uzatvárajú len asi 1/4 žaluda.
• Kvety samcie v jahnadách, samicie v sediacich
  súkvetiach (do 5 kvetov)

7
Základné údaje
Dub zimný

• Listy sú 8-10 cm dlhé a asi 5 cm široké,
  obráteno vajcovité, vpredu zaoblené a na báze
  klinovito zúžené, pomerne pravidelné a takmer
  dvojstranne symetricky rozdelené na 5-9 párov
  okrúhlych, nie vždy hlboko zarezaných lalokov.
  Lícna strana je matne tmavozelená, rubová strana
  svetlejšia. Listy sú obojstranne holé, mierne
  hrubé, pomerne rovné, na krátkych, iba 1-2 cm
  dlhých stopkách.

8
Základné údaje
Dub zimný

• Podobné druhy Dub plstnatý má o nieco menšie
  listy a pocetnejšie, ale menej hlboké zárezy na
  okraji listov. Spodná strana listov je hustejšie
  chlpatá.
• Cas kvitnutia Máj

9
História
Dub zimný

• Pelové zrnká dubov, podobne ako aj drevo, je v
  rámci rodu tažko odlíšit. V paleobotanických
  prácach sa preto vyhodnocujú len ako rod, bez
  druhovej identifikácie.
• Podla KRIPPELA (1986), na základe pomerne skorého
  objavenia dubov na našom území, možno usudzovat o
  ich nedalekom gleciálnom refúgiu v pohoriach
  Pramátry, odkial sa pravdepodobne už v teplejšom
  úseku dryasu bollingu (asi okolo 11000 r. Pred
  n. l.) mohli šírit na sever. Prvé priame dôkazy o
  ich výskyte sú z allerodu (10000 9000 r. pred
  n. l.) a to na základe výskytu pelových zrn aj
  uhlíkov (Záhorie, Nitra, Trencín, Želovce), z
  coho sa dá usudzovat, že už v tomto období museli
  byt duby v južných castiach nasích nížin, v
  Juhoslovenskej kotline, Bude a Cerovej vrchovine.
  V mladom dryase (9000 8200 r. pred n. l.) sa na
  najteplejších miestach zaznamenali pelové zrnká
  dubov na Záhorskej nížine, Podunajskej nížine a
  pod Vihorlatom.

10
História
Dub zimný

• V poladovom období, v preboreáli (8200 7700 r.
  pred n. l.), sa formujú borovicové pralesy a
  prímesou brezy a dubov, pricom pelové zrnká
  zástupcov zmiešaných dubín sa prejavili v
  Podunajskej nížine až ku koncu obdobia. Ojedinelý
  výskyt sa zaznamenal na rašelinisku vo Vysokých
  Tatrách a pomerne vysoký podiel na Vihorlate.
  Uhlíky sa našli na viacerých lokalitách južného
  Slovenska (Gombasek, Radošiná, Sered). Uvedené
  pralesy zaberali casti našich najväcších nížin
  (Záhorská, Podunajská, Východoslovenská), ako aj
  dolné casti svahov Malých Karpát, Považského
  Inovca, Tríbeca, Krupinskej vrchoviny, svahy
  Juhoslovenskej kotliny a Košickej kotliny.
• V boreáli (7700 6000 r. pred n. l.) zmiešané
  dubiny boli rozšírené vo všetkých nížinách a
  vystupovali do pahorkatín, do nadmorských výšok
  500 600 m.

11
História
Dub zimný

• V atlantiku (6000 1300 r. pred n. l.) zmiešané
  dubiny tvorili rozsiahle pralesy na vhodných
  stanovištiach prakticky po celom území Slovenska,
  miestami až do nadmorskej výšky 1000 m. V prvej
  polovici obdobia sa rozvíjajú zmiešané dubiny
  hojne s brestom a lipou, v mladšej casti s
  prevahou jasena. V polohách nad 700 800 m. n.
  m. zacali do porastov zmiešaných dubín
  pristupovat ihlicnany.
• V subboreáli (1300 800 r. pred n. l.) boli v
  dôsledku cinnosti cloveka najviac postihnuté
  zmiešané dubiny, v ktorých mal dub absolútnu
  prevahu a na ich miesto vo vyšších polohách,
  najmä v mladšej casti, nastúpili buciny a jedlové
  buciny. Na Záhorskej nížine sa zväcšilo
  zastúpenie borovice. V tatranskej oblasti zo
  zástupcov zmiešaných dubín prevládajú pelové
  zrnká dubov, podobne aj na Vihorlate. Celkove je
  to však už obdobie najväcšieho zastúpenia buka.
  

12
História
Dub zimný

• V subatlantiku (800r. Pred n. l. 500 r. n. l.)
  až po súcasnost pokracuje ústup zmiešaných dubín
  v dôsledku cinnosti cloveka. V pahorkatinách sa
  formujú lesostepné hájové porasty s dubom cérovým
  a dubom plstnatým, ktoré na karbonátoch vystupujú
  bezmála až po horský stupen. Najcastejšie boli
  zastúpené po celej južnej casti Slovenska.
  Zmiešané dubiny zaberajú prakticky všetky miesta
  nížnného a pahorkatinného vegetacného stupna, od
  Záhorskej nížiny cez tvrdé lužné lesy až do
  nadmorskej výšky 400 500m.

13
Výskyt na Slovensku
Dub zimný

• Najväcšie rozšírenie duba zimného je v južnejších
  castiach Slovenska. Severná hranica prirodzeného
  rozšírenia zacína v Javorníkoch pri obci Velké
  Rovné. Odkial prechádza do Malej Fatry severne od
  obce Sucany, v Oravskej vrchovine severne od
  Dolného Kubína, v južnej casti Nízskych Tatier
  zasahuje do okolia Brezna, v Slovenskom rudohorí
  po Dobšinu, pokracuje popri Spišskom Bystrom cez
  Hornádsku kotlinu k Hranovnici a Levoci a cez
  južnú cast Cergova a Ondavskej vrchoviny na južné
  svahy Vihorlatu. Horná hranica prirodzeného
  výskytu prebieha v nadmorskej výške 680 m,
  sporadického výskytu vo výške 780 m n. m. a
  maximálny výskyt bol zaznamenaný v nadmorskej
  výške 1145 m pri Brusne.
• Výskyt na Slovensku

14
Výskyt na Slovensku
Dub zimný
15
Všeobecný výskyt
Dub zimný

• Pôvod - Južná cast strednej a východnej Európy.
• Rozšírenie - Od strednej a západnej Európy na
  sever do Velkej Británie, Írska, južnej
  Škandinávie, na juh do Talianska, Macedónska a
  Bulharska. Miestami tvorí porasty, pestuje sa i
  lesnícky. Dub zimný uprednostnuje lahké, zväcša
  hrubo štrkovité a ílovité pôdy v miernych
  oblastiach. Je to významný lesný strom hlbších
  polôh hôr a pahorkatín. V nížinných a lužných
  lesov ho nahrádza dub letný (Quercus robur).
  
• Všeobecný výskyt

16
Všeobecný výskyt
Dub zimný
17
Podmienky rastu
Dub zimný

• Dub zimný uprednostnuje vlhkú a miernu klímu
  temperatného pásma. Vyskytuje sa až do výšky 1300
  m nad morom. Vytvára bud samostatné porasty,
  alebo rastie spolu s dubom letným, dubom
  plstnatým, dubom cerovým, gaštanom jedlým, bukom
  lesným a hrabom obycajným. Dary sa mu najmä na
  slabokyslých pôdach. Dobre sa zmladzuje, porasty
  s jeho zastúpením vznikli iba z prirodzených
  obnov. Pri výchove dubu je treba mat na pamäti,
  že je príliš ohybný. Na rozdiel od všetkých
  ostatných tvrdých listnácov vyžaduje dub po celu
  dobu výchovy pre svoju stabilitu i nasledujúci
  drevný prírastok pomerne väcšiu korunu. Pri
  výchove v mladine je preto treba zamerat
  pozornost na vytrvalé, ale pozvolné uvolnovanie
  dubu, jeho úcelom je vypestovat pomerne väcšiu
  korunu (v porovnaniu s bukom) a silnejší a rovný
  kmen za úcelom stability. Vypestovanie väcšej
  koruny je dané nárocnostou duba na svetlo.
  

18
Poznámky
Dub zimný

• Takmer všetky druhy dubov obsahujú v kôre
  velké množstvo tanínu (trieslovina), ktorý sa už
  dávnejšie používal v garbiarstve (vysoký obsah
  triesloviny je najmä v kôre mladých dubov). Pri
  odkôrnovaní, ktoré sa robí priamo na mieste
  výrubu, sa používali špeciálne nože. Takto
  získaná kôra sa istý cas sušila, potom sa dalej
  spracúvala v trieslovom mlyne, odkial sa dovážala
  garbiarom. Pre velký dopyt po mladých dubových
  kmenoch bola rubná doba dedinských lesov pomerne
  krátka. Takto vznikol charakteristický tažbový
  dubový porast alebo tzv. trieslový les, ktorého
  zvyšky dnes nájdeme v strednej Európe.
• Dubové drevo patrí pre svoju hustotu,
  pevnost a odolnost k najžiadanejším ušlachtilým
  drevinám. Na základe svojej stavby sa zaraduje ku
  kruhovito cievnatým drevinám. Velké cievy (cievy
  v prvotnom dreve, zabezpecujúce transport vody)
  sú viditelné volným okom po narezaní dreva.
  

19
Makroskopický popis
Dub zimný

• Dub letný je jadrová drevina.
• Rocné kruhy má výrazne jarné drevo. V jarnom
  dreve sú velké póry (0,2 až 0,4 mm), ktoré sú i
  volným okom pozorovatelné na priecnom reze ako
  okrúhlasté otvory. Na pozdlžnych rezoch sú rocné
  kruhy zvýraznené ryhami pórov jarného dreva.
  
• Bel je úzka, žltobielohnedá.
• Jadro je žltohnedé až tmavohnedé.
• Cievy letného dreva sú zoskupené do skupiniek,
  ktoré na priecnom reze pozorujeme ako biele
  plamienky.

20
Makroskopický popis
Dub zimný

• Drenové lúce na tangenciálnom reze výrazné ako
  velmi casté úzke, dlhé / až niekolko cm / hnedé
  prúžky. Na radiálnom reze tvoria široké zrkadlá
  na priecnom reze sú dobre viditelné ako svetlé
  prúžky.
• Stredne tažké / 650 kg.m-3 / a tvrdé / 69 MPa /
  drevo.
• Priecny rez
• Radiálny rez
• Tangenciálny rez

21
Priecny rez
Dub zimný

• P/ rez priecny, prechádza v rovine kolmo na os
  kmena. Nazýva sa priecnym rezom, pretože je
  vedený napriec vláknitej, prevažne vertikálnej
  orientovanej stavbe kmena. Je to rez, ktorý sa
  používa už pri rozmanipulovaní kmena na
  gulatinové výrezy a rovnané drevo. Na gulatine sa
  plochatohoto rezu nazýva celom gulatiny a rez sa
  nazýva tiež celným rezom. Je rozpoznatelný od
  ostatných rezov podla koncentricky prebiehajúcich
  rocných kruhov.
• Priecny rez

22
Radiálny rez
Dub zimný

• R/ rez radiálny, prechádza pozdlž kmena v rovine,
  v ktorej leží dren. Nazýva sa tiež rezom
  stredovým alebo rezom polomerovým, pretože rovina
  tohto rezu je vedená stredom kmena a v smere jeho
  polomeru. Zrkadlovým rezom sa nazýva podla
  lesklých pruhov zrkadielok, ktoré sú
  pozorovatelné u drevín a viditelnými drenovými
  lúcmi. Od ostatných rezov je rozpoznatelný podla
  rovnobežne prebiehajúcich rocných kruhov.
• Radiálny rez

23
Tangenciálny rez
Dub zimný

• T/ rez tangenciálny, je to rez pozdlžny vedený
  rovnobežne s pozdlžnou osou kmena v urcitej
  vzdialenosti od drene v rovine tycnice k rocným
  kruhom a preto sa nazýva rezom tycnicovým.
  Fládrovým rezom sa nazýva podla zvláštneho
  priebehu rocných kruhov, ktoré na tomto reze
  vytvárajú tzv. fládrovú kresbu. Fládrová kresba
  sa prejavuje len v strede tangenciálneho rezu.
  Okraje tangenciálneho rezu sú na prechode k
  radiálnemu rezu, pretože rovina, ktorá je
  preložená tycnicou k niektorému rocnému kruhu v
  kmeni, prerezáva obvodové rocné kruhy tým viac
  pod kolmejším uhlom, cím sú tieto bližšie k
  obvodu kmena. Preto okraje tangenciálneho rezu
  majú viac-menej rovnobežný priebeh rocných
  kruhov.
• Tangenciálny rez

24
Morfológia buniek
Dub zimný

• Trachea- cieva sú typické axiálne vodivé
  elementy vyskytujúce sa len u listnatých
  drevinách. V dreve sú to väcšinou len mrtve
  zdrevnatené súbory buniek nad sebou stojace.
  Útvar priecnych priehradok medzi tracheálnymi
  clánkami sa nazýva perforácia. V jarnom dreve sú
  cievne clánky o nieco kratšie ako v letnom dreve.
  U širokých ciev (makopóry 100 µm a viac) je
  priemer väcší ako dlžka jednotlivých cievnych
  clánkov, priehradky medzi clánkami sú v dlžke
  cievy viac menej kolmé. Úzke cievy (mikropóry 50
  - 100µm)majú malý priemer, ich dlžka niekolkokrát
  prevyšuje priecny rozmer a priehradky sú šikmé.
  Cievne clánky môžu mat tvar vretenovitý u malých
  ciev a valcovitý(súdkovitý) u velkých ciev. Steny
  ciev môžu mat kruhovité a špirálovité zhrubnutia.
  Zhrubnuté miesta obvykle zdrevnatejú a dodávajú
  bunecnej stene pevnost. Kruhovité zhrubnutie
  cievy sa vyskytuje len v protoxyléme. Špirálovité
  zhrubnuté cievy sa vyskytujú v celej rade drevín.
  

25
Morfológia buniek
Dub zimný

• Dvojbodky
• Tyly
• V jarnom dreve v cievach sú tyly. Velké
  cievne clánky sú z jarného dreva. Úzka cieva je z
  letného dreva. Cievy majú úplnú perforáciu.
• Trachea
• Tracheidy Tracheidy na radiálnom reze
  listnatých drevín sú pozdlžne rozrezané.
  Rozlišujeme dva typy tracheíd cievovité,
  vláknité, vazicentrické.
• Perforácie ciev jednoduché aj rebríckovité.
• Tracheidy
• Vláknité Tracheidy

26
Tyly
Dub zimný

• Sú vakovité výrastky z parenchymatických buniek
  obklopujúcich cievu. Protoplazma parenchýmu vniká
  dvojbodkami do lumenu ciev, kde vytvára tyly,
  ktoré úplne alebo ciastocne vyplnujú cievu.
  Velkost a tvar tyly je priamo závislá na lumene,
  ktoré majú k dispozícií. Tyly môžu byt
  tenkostenné alebo hrubostenné. Pokial sú tyly
  živé, tak majú s drevným parenchýmom význam
  zásobných elementov. Tyly vznikajú následkom
  vyrovnávania tlakových rozdielov pri porušení
  rovnováhy medzi vnútorným tlakom v cievach a v
  okolitom pletive.

27
Dvojbodky
Dub zimný

• Na stenách ciev sú dvojbodky rôzneho tvaru.
  Rozmiestnenie dvojbodiek môže byt pravidelné a
  tiež nepravidelné. Dvojbodky sú usporiadané
  roztrúsene(kruhového alebo oválneho tvaru) alebo
  tesne vedla seba vzájomne sa dotýkajúce
  (dvojbodky okrúhleho a hranatého tvaru). Podla
  usporiadania dvojbodiek na bunecných stenách ciev
  sa rozlišujú nasledujúce typy pórovitosti
  bunecných stien schodovitá, protistojná, radová.
  Dvojbodky medzi cievami a parenchymatickými
  bunkami sú typom jednostranných dvojbodiek s
  dvorcekom len na strane cievy.

28
Trachea
Dub zimný
29
Morfológia buniek
Dub zimný

• Libriformné vlákno drevné vlákna listnatých
  drevín. Tvoria 36 - 76 celkového objemu dreva.
  Libriform je mechanické pletivo jeho funkcia je
  spevnovanie. Libriformné vlákna sú úzke,
  pretiahnuté bunky so zašpicatenými koncami a
  malým poctom stencenín na stenách. Tvar na
  priecnom reze hranatý alebo nepravidelný, niekedy
  skôr okrúhly. U hrubostenných vlákien je lumen
  užší ako hrúbka bunecnej steny. Dlžka
  libriformných vlákien sa pohybuje od 0,3 do 2,2
  mm, hrúbka od 0,02 do 0,05 mm. Diferencované
  libriformné vlákna sú odumreté bunky vyplnené
  vzduchom. V dreve tvrdých listnácov sú bunecné
  steny zhrubnuté. Priehradkované libriformné
  vlákna pripomínajú retazce drevného parenchýmu,
  od ktorého sa líšia tým, že nemajú bunecný obsah,
  typom stencenín a hrúbkou stien vlákien.
  
• Libriformné vlákna majú drobné dvojbodky.
• Libriformné vlákna

30
Cievovité tracheidy
Dub zimný

• (krátke tracheidy) predstavujú prechod od ciev k
  tracheidám, doprevádzajú cievy a slúžia k vedeniu
  vody. Sú to uzatvorené samostatné bunky. Svojim
  tvarom, velkostou, stenceninami a zhrubnutiami
  bunecnej steny sa podobajú malým clánkom ciev.
  Dlžka cievových tracheíd zriedka prevyšuje 0,5
  mm. Nachádza sa len u niektorých listnatých
  drevinách.

31
Vláknité tracheidy
Dub zimný

• Predstavujú prechod medzi typickou cievou a
  libriformným vláknom. Slúžia k spevnovaniu, môžu
  však prevádzat i funkciu vodivú a zásobovaciu. Sú
  to samostatné, uzatvorené, pretiahlé, hrubostenné
  bunky so zašpicatenými koncami a malým lumenom.
  Na ich stenách sú casté malé kruhovité dvojbodky.
  Vláknité tracheidy sú o nieco kratšie ako
  libriformné vlákno, tiež bunecné steny sú tenšie.
  Vláknité tracheidy sa vyskytujú u brezy, hrušky,
  platanu, jarabiny, gaštanu jedlého, buky atd.
  

32
Vazicentrické tracheidy
Dub zimný

• Vyskytujú sa v bezprostrednej blízkosti ciev. Sú
  to krátke bunky nepravidelného tvaru so
  zagulatenými koncami a kruhovitými dvojbodkami na
  bunecných stenách. Nemôžu vytvárat žiadne axiálne
  vodivé dráhy. Vyskytujú sa u duba, gaštana
  jedlého a jasena.

33
Tracheidy
Dub zimný
34
Vláknité tracheidy
Dub zimný
35
Libriformné vlákna
Dub zimný
36
Morfológia buniek
Dub zimný

• Drevný parenchým u listnácov zaujíma od 2 do
  15 celkového objemu dreva. Slúžia k vedeniu
  výživných a rastových látok a k ukladaniu
  zásobných látok.
• - Axiálny drevný parenchým
• Drevný parenchym castý, usporiadaný v
  tangenciálnych pásoch.
• Parenchymatická bunka
• Drenový lúc /P/ Skladajú sa z parenchymatických
  buniek. Listnaté dreviny môžu mat úzke
  jednoradové alebo casto viacradové drenové lúce,
  ktoré sa javia ako mohutné pruhy
  parenchymatických buniek, zložené vždy kolmo na
  rocné kruhy.

37
Axiálny drevný parenchým
Dub zimný

• Tvorí vertikálne rady, steny buniek sú slabo
  zhrubnuté s jednoduchými bodkami. Bunky drevného
  parenchýmu sú živé s bohatým protoplazmatickým
  obsahom. Vertikálne rady parenchymatických buniek
  tvoria tzv. retazce drevného parenchýmu. Koncové
  bunky tohto retazca sú zašpicatelé, takže pôsobia
  dojmom samostatného vlákna rozdeleného priecnymi
  priehradkami.
• U niektorých drevín sa vyskytujú vretenovité
  parenchymatické bunky. Líšia sa od tracheíd
  nepritomnostou špirálových zhrubnutín a od
  libriformných vlákien tenšou stenou, bunecným
  obsahom a kruhovitými bodkami. Axiálny parenchým
  u listnácov je rozlišovaný na apotracheálny a
  paretracheálny parenchým. Apotracheálny parenchým
  nie je v spojení s cievami. Paratracheálny
  parenchým parenchymatické bunky sú zoskupené
  okolo ciev alebo cievnych tracheí.

38
Morfológia buniek
Dub zimný

• /T/ - Tento rez je lahko rozpoznatelný práve pre
  charakteristické tvary drenového lúca, ktoré sú
  tvorené prevažne okrúhlastými útvarmi priecne
  prerezaného parenchýmu, ktoré ostro kontrastujú s
  pozdlžnymi elementmi. Drenový lúc pozorujeme v
  rozmeroch hrúbky a výšky. Môžu byt jednoradové
  jednu radu okrúhlastých parenchymatických buniek
  nad sebou, alebo viacradové celé sústavy
  okrúhlastých buniek, zoradených do eliptických
  sústav pretiahlych vertikálne.
• Drenové lúce jedno, alebo mnohoradé / mnohoradé
  sú znacne široké a vysoké, prevládajú jednoradé/
  sú homogenné.
• Parenchymatické bunky drenového lúca

39
Parenchymatická bunka
Dub zimný
40
Parenchymatické bunky drenového lúca
Dub zimný
41
Mikroskopické rezy
Dub zimný

• Priecny rez - Bunecné elementy v dreve sú
  prevažne dlhé pretiahnuté bunky orientované
  vertikálne. Pri priecnom reze ich prerežeme v
  smere najmenšieho rozmeru. Väcšina anatomických
  elementov rezaná priecne (tracheidy, cievy,
  libriformné vlákna). U kruhovito-pórovitých
  drevín sú cievy jarného dreva 20-40 krát väcšie
  ako cievy letného dreva. Drevný parenchým,
  cievice a ostatné prechodné stavebné zložky dreva
  je možné rozpoznat na priecnom reze od
  libriformných vlákien len podla bunecných blán,
  ktoré sú tenšie a širšieho lumenu. Hranicu
  rocného kruhu zo strany letného dreva zvýraznuje
  len niekolko málo radov ploských libriformných
  vlákien.
• Priecny rez

42
Mikroskopické rezy
Dub zimný

• Pozdlžne rezy pozdlžne rezy sú charakteristické
  rôznostou svojej stavby. Vedla seba sa
  nepravidelné striedajú bunky rôznej hrúbky a
  funkcie. Pri väcšine drevín je charakteristicky i
  castý výskyt zásobného pletiva vertikálne
  orientovaný parenchymatických buniek drevného
  parenchýmu.
• Radiálny rez je vedený v smere drenových lúcov,
  takže rady parenchymatických buniek sú na reze
  orientované horizontálne. V tomto reze pozorujeme
  drenový lúc v rozmere jeho dlžky a výšky. Na
  radiálnom reze listnatých drevín je pozorovatelná
  perforácia ciev úplná, alebo ciastocná. Drenové
  lúce môžu byt homogénne alebo heterogénne.
  Homogénne sú zložené z parenchymatických buniek
  rovnakého tvaru. Heterogénne drenové lúce sú
  zložené z parenchymatických buniek rôzného tvaru.
  Na obvode drenového lúca sa vyskytuje palisádový
  parenchým.
• Radiálny rez

43
Mikroskopické rezy
Dub zimný

• Tangenciálny rez je vedený kolmo na smer
  drenového lúca a preto drenový lúc pozorujeme v
  rozmeroch hrúbky a výšky. Je lahko rozpoznatelný
  práve pre charakteristické tvary drenového lúca,
  ktoré sú tvorené na tomto reze prevažne
  okrúhlastými útvarmi priecne prerezaného
  parenchýmu. Drenové lúce tu pozorujeme ako
  jednoradové jednu radu okrúhlastých
  parenchymatických buniek nad sebou, alebo viac
  radové celé sústavy okrúhlastých buniek,
  zoradených eliptických sústav pretiahlych
  vertikálne. Pocet radov parenchymatických buniek
  býva charakteristický pre druh dreviny. U
  listnatých drevín sú pozorovatelné mohutné
  sústavy drenových lúcov najmä u tých drevín,
  ktoré ich majú makroskopicky viditelné. Mimo
  polohy drenového lúca a perforácie nemajú
  listnaté dreviny podstatnejšie rozdiely medzi
  tangenciálnym a radiálnym rezom.
• Tangenciálny rez

44
Priecny rez
Dub zimný
Rocný kruh
Jarná cieva
Mnoho- vrstevný stržnový lúc
Letná cieva
Jednovrstevný stržnový lúc
Libriformné vlákno
45
Priecny rez
Dub zimný
46
Radiálny rez
Dub zimný
Jednovrstevný Stržnový lúc
47
Radiálny rez
Dub zimný
48
Tangenciálny rez

Dub zimný
Jednovrstevný stržnový lúc
49
Tangenciálny rez
Dub zimný
50
Perforácia ciev
Dub zimný

• - zbytky priecnych prehrádok medzi cievnymi
  clánkamiPodla typu rozrušení priecnej prehrádky
  rozlišujeme tri typy perforacií
• jednoduchá - zbytky prehrádky na obvodu ciev
• rebríková - páskovitá perforovaná prehrádka
• sietovitá - otvorkovito perforovaná prehrádka
• U našich drevín sa vyskytuje prevážne jednoduchá,
  výnimocne rebríková alebo obe súcasne.

51
Chyby dreva
Dub zimný

• Všeobecné chyby dreva pod chybami dreva
  rozumieme odchýlky alebo útvary v dreve, ktoré
  nepriaznivo ovplyvnujú jeho vlastnosti pri
  použití. Chyby dreva sú spolu s jeho rozmermi
  rozhodujúcim meradlom kvality dreva. Cielom
  pestovatela je dosiahnut, aby kmene dorastajúce
  do rubovej doby mali minimálny výskyt chýb. Už
  šlachtitelské zásady pri výbere elitných stromov
  pre odber semena k obnove porastov vyžadujú, aby
  tieto stromy nemali rastové chyby / vidlicnatost,
  krivost, ostrý uhol vetvenia a pod. /. V
  niektorých prípadoch sa priamo odstranujú
  niektoré chyby, napr. umelým odvetvením. Mimo
  chýb, ktoré je možne na stojatom strome priamo
  pozorovat / krivost, vidlicnatost, hrcatost a
  pod. / sú v dreve kmena tzv. skryté chyby /
  závitok, vrastané hrce, nepravé jadro, hniloby a
  pod. /.
• Dôležitost poznania chýb dreva sa prejavuje
  najkonkrétnejšie pri sortimentácií, kde výskyt a
  rozmery chyby rozhodujú o zatriedení do
  cennejšieho, alebo menej cenného sortimentu.
  

52
Chyby dreva
Dub zimný

• Chyby štruktúry dreva
• Dren drenová zóna. Pokladá sa za chybu pri
  výrobe niektorých výrobkov.
• Tocitost kmena - odklon vlákien od pozdlžnej osi
  kmena.
• Závitok Odklon rocných kruhov od normálneho
  smeru. Vyskytuje sa v okolí hrce ako závitová
  zóna obhrcia, v okolí smolníka a tiež ako zával
  rôznych druhov rán a poranení.
• Reakcne drevo prejavuje sa v miestach tahu /
  tahové drevo / rovnako zosilnením bunecných
  stien, ale zvýšením zastúpenia celulózy.
  Makroskopicky je tažšie rozlíšitelné od
  normálneho dreva a výraznejšie je možne pozorovat
  silne vyvinuté tahové drevo tvrdých drevín, ako
  biely lesklú plochu na priecnom reze. V kmeni sa
  vyskytuje pri rovnakom smere prevažujúcich vetrov
  na opacnej strane ako drevo tlakové a na hornej
  casti vetiev.

53
Chyby dreva
Dub zimný

• Chyby spôsobené hubami
• Plesen plesen spôsobuje len sfarbenie povrchu
  dreva. Významnejšie znehodnocujú napr. dyhy.
  Sfarbenie pliesnami je najcastejšie zelené až
  zelenomodré.
• Rakovina Napadnutie kmena rastúceho stromu
  silne parazitickými hubami, ktoré sú schopné
  rozkladat i živé drevo závalu a nedovolujú
  zavalit ranu. Rana ostáva otvorená, zväcšuje sa a
  na kmeni sa vytvára hlboko zjazvená vypuklina.
• Sfarbenie jadra hubami sfarbenie spôsobuje
  prvým tzv. drevosfarbujúcim štádiom pôsobenia
  drevokazných húb. Chyba sa považuje významná viac
  z hladiska estetického ako z hladiska zmeny
  vlastnosti dreva. Farebne sa prejavuje podla
  druhu dreviny a huby.
• Hniloba zmena farby, štruktúry, mechanických a
  fyzikálnych vlastnosti dreva hubymi.

54
Chyby dreva
Dub zimný

• Škodlivý hmyz
• Škodcovia kmena Belokaz dubový, Drevokaz
  dubový, Drtník prostrední, Drtník všežravý,
  Drtník ovocný, Hrbohlavec parketový, Lesan
  lodnicník, Krasec šestitecný, Tesarík obrovský,
  Tesarík dubový.

55
Chyby dreva
Dub zimný

• Škodcovia listov Bekyna velkohlavá, Bekyna
  zlatorytná, Bourovec prstencivý, Bouroucik
  túlavý, Obalec dubový, Obalec dubinový, Obalec
  hlohový, Pídalka podzimná, Pídalka zhubná.

56
Použitie
Dub zimný

• Spolu s dubom letným je to naša najdôležitejšia
  hospodárska listnatá drevina po buku. Drevo duba
  zimného sa dnes neodlišuje pri spracovaní od
  dreva duba letného a má teda rovnaké mnohostranné
  využitie / stavebné drevo, dyhy, pražce, nábytok,
  sudy atd./. Kedysi sa niektorým sortám dreva duba
  zimného dávala prednost pri použití na jemné
  dyhy, sudy. Drevári boli názoru, že dub zimný
  dáva tvrdšie a pevnejšie drevo. Mladá kôra sa
  spracovala na trieslo. Žalude slúžili ku krmeniu
  dobytku.
• Záhradné kultiváty sú vzácne. Obcas sa vysadzuje
  forma s listmi bez lalokov. V parkoch i v krajine
  sa vysadzuje dub zimný daleko menej ako dub
  letný.