Abraham Lincoln

1
Abraham Lincoln
2
Životopis

• Narodil sa ako syn farmára a robotníka Thomasa
  Lincolna. I napriek velkému majetku a rôznym
  vedlajším príjmom svojho otca vyrastal v
  chudobnej rodine. Niekolkokrát sa stahovali, až
  sa napokon usadili v okrese Macon v Illinois. Ani
  nie 10-rocného Abrahama pripravila zákerná
  malária o matku. Jeho otec sa po case usadil v
  Indiane a Lincoln pomohol otcovi rozbehnút sa, no
  potom sa vydal vlastnou cestou. Už od 14-tich
  rokov si zacal zarábat na živobytie. Bol hrácom
  pokru, pltníkom, lodivodom, lovcom, vojakom,
  vedúcim poštového úradu a pomocníkom v obchode.
  Mal tú najtvrdšiu školu školu života. No
  ctižiadostivému mladíkovi to nestacilo a zacal sa
  sám vzdelávat. V New Salerme si prenajal obchod.
  Vdaka svojej velkej zálube - knihám - si získal
  povest vzdelaného cloveka a jeho popularita
  zacala ešte rást, ked sa na neho ludia zacali
  stále viac obracat kvôli svojím sporom. Jeho
  múdre rozhodovanie ho doviedlo až k tomu, že sa
  vzdal svojho obchodu a zacal sa uchádzat o kreslo
  v illinoiskej snemovni.

3
Zaciatky politickej kariéry

• Prvý pokus mu nevyšiel podla jeho predstáv. Vo
  svojom volebnom programe vyzdvihoval zriadenie
  centrálnej banky, zavedenie cla, ako i zlepšenie
  verejných inštitúcií, cím jasne deklaroval, že
  jeho zmýšlanie sa uberá smerom k whigom. Vo
  volbách uspel až na druhý pokus a svoje miesto si
  udržal až do roku 1840. Kedže nedokázal byt z
  politiky živý, pracoval v rôznych zamestnaniach
  ako zememerac, pomocník v obchode, poštový
  úradník a iné. Popri tom sa vážne zaoberal
  štúdiom práv a pozorne sledoval politické dianie
  v zemi. V rámci strany whigov sa prejavoval ako
  šikovný politik, takže nebolo prekvapením, ked sa
  coskoro stal ich vodcom v Illinoise.4. novembra
  1842 sa Lincoln oženil s Mary Toddovou. Bola to
  milá, veselá mladá žena s velkým talentom, no
  hlavne s velkou ctižiadostou. V rámci jeho
  politického vplyvu sa starostlivo venovala jeho
  výzoru, ktorý bol pre politika vždy dôležitý.
  Porodila mu tiež štyroch synov, hoci len jeden sa
  dožil dospelosti.

4
Volby do kongresu

• V roku 1846 kandidoval Lincoln vo volbách do
  Kongresu USA. Pocas svojho pôsobenia v Snemovni
  reprezentantov vzbudil pozornost najmä prejavom
  proti vojne s Mexikom vo chvíli, ked už prakticky
  skoncila vítazstvom. Táto opozícia bola tak
  výrazom jeho odmietania všetkého, co sa mu zdalo
  nespravodlivé, ako aj jeho nesúhlas s nadmernou
  koncentráciou moci v rukách prezidenta, ku ktorej
  pocas vojny došlo. V roku 1848 podporoval Lincoln
  kandidáta whigov Zachary Taylora.

5
Prezidentke volby 1860

• Nakoniec síce volby vyhral Douglas, ale do
  prezidentských volieb v roku 1860 sa sily
  Republikánskej strany znásobili. Na volebnom
  zjazde, ktorý sa konal v tom istom roku v Chicagu
  v Illinois, bol Lincoln v tretom kole nominovaný
  prezidentským kandidátom. Demokrati boli natolko
  rozštiepení, že nominovali dvoch kandidátov,
  Johna C. Breckenridgea a Stephena A. Douglasa.
  Volebný program republikánov sluboval koniec
  rozširovania otroctva, ochranné clá a rýchle
  udelovanie obcianstva pristahovalcom, ktorí sa
  stali žiadanou pracovnou silou. V den Lincolnovej
  inaugurácie - vo februári 1861 - Kongres schválil
  13. dodatok k ústave, ktorý mal zarucit
  existenciu otrokárstva. Dodatok v tejto podobe
  však do platnosti nevošiel neschválili ho
  jednotlivé štáty. Paradoxom zostáva, že ked v
  roku 1865 ratifikovali iný 13. dodatok, netýkal
  sa už záruk zachovania otroctva, ale jeho
  zrušenia.

6
Obcianska vojna

• Lincoln zvítazil získaním 181 mandátov. Južné
  štáty tento výsledok velmi znepokojil. Extrémisti
  vyzývali k odtrhnutiu od Únie, hoci Lincoln
  popieral akýkolvek úmysel oslobodit otrokov. Hlas
  odporu však silnel. Do cela bojovného tábora sa
  postavila Južná Karolína a rozhodla sa v decembri
  1860 vystúpit z Únie, nasledovaná v priebehu
  šiestich týždnov aj štátmi Mississippi,
  Louisiana, Alabama, Georgia, Florida a Texas.
  Založili Confederate States of America
  (Konfederácie amerických štátov) s vlastnou
  ústavou a ich prezidentom sa stal Jefferson
  Davis. Osem severných otrokárskych štátov od
  Delaware po Arkansas zaujalo najprv vyckávací
  postoj. Novozvolený prezident teda stál hned na
  zaciatku svojho funkcného obdobia pred
  neriešitelným problémom, pred rozpadom Únie.
  Všetky pokusy o sprostredkovanie v záujme
  zachovania Únie, ktoré podnikla predchádzajúca
  vláda, skoncili neúspechom. Ked bola 12. apríla
  1861 pri Charlestone bombardovaná federálna
  pevnost Sumter, ležiaca na pobreží Konfederácie,
  znamenalo to zaciatok krvavej obcianskej
  vojny(Sever proti Juhu). Arkansas, Virgínia,
  Tennessee a Severná Karolína sa pripojili ku
  Konfederácii, ale otrokárske štáty Maryland,
  Kentucky, Delaware, a Missouri zotrvali nadalej v
  Únii.

7
Vítazstva konfederácie

• Konfederácia preložila svoje hlavné sídlo do
  Richmondu vo Virgínii, asi 150 km od Washingtonu.
  Prvá významná bitka sa odohrala na rieke Bull
  Run, kde proti sebe stálo 35 000 mužov Únie pod
  vedením generála Irvina McDowella a 20 000
  Konfederovaných v cele s generálom Beauregardom.
  Unionistické oddiely utrpeli bolestnú porážku.
  Pre štáty Únie to bol šok, ktorý ich však
  presvedcil o tom, že Juh sa nevzdá tak lahko, ako
  si mysleli na Severe. Ani niekolkonásobná zmena
  armádneho velenia nepriniesla Severu žiadny
  prevratný úspech. Zaciatkom roku 1863 generál Lee
  úspešne prenikol so svojimi jednotkami
  severozápadne od Washingtonu a Únia ocakávala
  útok na svoje hlavné mesto. V dnoch 1. júla 3.
  júla zúrila bitka pri Gettysburgu. Unionistické
  jednotky, ktorých vedenie bolo medzitým zverené
  do rúk generála Meada, dosiahli pri tomto strete
  konecne vítazstvo. Na oboch stranách stál
  približne rovnaký pocet vojakov (asi 80 000).
  Toto vítazstvo nebolo dôležité z vojenského
  hladiska Lee sa so svojim vojskom stiahol a
  všeobecná situácia sa takmer nezmenila, pre Úniu
  však mala obrovský morálny význam.

8
Obrat vo vojne

• Zaciatkom roku 1864 menoval Lincoln vrchným
  armádnym generálom generála Granta. Pod jeho
  velením prebehli v tom istom roku pocetné bitky,
  predovšetkým vo Virgínii, ktoré stále viac
  vycerpávali vojsko Konfederácie. Súbežne s
  bojovými akciami ponúkol Lincoln Juhu niekolko
  rokovaní o kompromisnom mieri. Bol ochotný
  zastavit boje za podmienky, že sa Južania vrátia
  do Únie a uznajú oslobodenie otrokov. Sám Lincoln
  sa už v tom case priklánal k myšlienke otroctvo
  úplne zrušit. Mal na to niekolko dobrých dôvodov.
  Na jednej strane práca otrokov podporovala
  vojenské úsilie Konfederácie, na strane druhej
  upadajúca morálka Severu potrebovala povzbudit
  nejakým vznešeným mravným ideálom. A zrušenie
  otroctva sa ním skutocne stalo. Nehovoriac o tom,
  že takýto postup by zmaril akékolvek vyhliadky
  Konfederácie na podporu Francúzska ci Británie.
  Jefferson Davis však tieto návrhy odmietal, a
  musel sa preto prizerat, ako je jeho armáda
  zahánaná stále viac do úzkych. Dna 9. apríla 1865
  bol generál Lee donútený pri Appomattox
  Courthouse kapitulovat. Tým sa vojna de facto
  skoncila. Zaciatkom júna sa na Juhu vzdali
  posledné jednotky. So svojimi 600 000 mrtvymi to
  bola až doteraz najnicivejšia vojna v dejinách
  USA. Materiálne škody, ktoré spôsobila, sa nedajú
  vôbec vycíslit.

9
Vývoj po kapitulácii

• Prícina vojny problém otroctva bola
  obcianskou vojnou vyriešená. V prejave po bitke v
  Antietame 22. októbra 1862 Lincoln prehlásil, že
  od 1. januára 1863 je treba na všetkých územiach
  obsadených vojskami Únie nazerat na otrokov ako
  na slobodných ludí. Dokument ale nemalou mierou
  prispel aj ku konecnému vítazstvu Únie vo vojne.
  Na základe neho sa totiž cernosi mohli hlásit do
  služby v ozbrojených silách, cím výraznou mierou
  ovplyvnili zloženie unionistickej armády. Dokopy
  ich v nej slúžilo takmer 200 000, co tvorilo asi
  desat percent celkového vojenského stavu.
•  Tejto Preliminary Proclamation (Predbežnému
  vyhláseniu) predchádzal zložitý proces
  sebauvedomovania. Lincoln videl hlavný ciel vojny
  v zachovaní Únie. K definitívnemu oslobodeniu
  otrokov a jeho právnemu zakotveniu došlo až 13.
  dodatkom k Ústave, ktorého prijatia sa Lincoln už
  nedožil. Lincolnove emancipacné prehlásenie z 22.
  septembra 1862 sa prejavilo i v
  zahranicnopolitickej situácii Únie. Francúzsko,
  Španielsko a Velká Británia, sympatizujúce s
  Juhom, sa teraz nemohli otvorene postavit za
  Konfederáciu, pretože verejná podpora otroctva
  bola politicky neúnosná. Únia tak zažehnala
  nebezpecenstvo zásahu týchto mocností, najmä
  Velkej Británie, v prospech Konfederácie. V roku
  1863 sa zúcastnil otvárania národného cintorína
  pri Gettysburgu, na mieste, kde sa odohrala jedna
  z bitiek obcianskej vojny. Pri tejto príležitosti
  predniesol rec, v ktorej okrem iného povedal ,,
  Verím, že títo mrtvi nezomreli nadarmo.
  Spomínaný 13. ústavný dodatok, ktorým sa rušilo
  otroctvo, schválili tri štvrtiny štátov. 18.
  decembra 1865 sa stal súcastou ústavy. Vtedy už
  otroctvo pretrvávalo len v dvoch pohranicných
  štátoch Kentucky a Delaware. Netrvalo dlho a bolo
  zrušené aj tam.

10
Nové volby

• Zaciatocné tažké porážky unionistických jednotiek
  nezostali bez vplyvu na postavenie prezidenta.
  Pri volbách do Kongresu v roku 1862 zaznamenali
  velké úspechy demokrati, 5 štátov, ktoré v roku
  1860 hlasovalo za Lincolna, zvolilo
  demokratických poslancov. Celkovo vzrástol pocet
  demokratických mandátov z 24 na 75. Medzi ludmi
  sa však šírilo, že prezident si i pocas vojny s
  každým prehovorí a pokúša sa pomôct, kde len
  môže. Biely dom potom denne obliehali
  návštevníci, snažiaci sa získat nejaké miesto,
  prezidentovi poradit alebo mu aspon poskytnút
  slovnú podporu v jeho nelahkom úrade. Demokrati
  predovšetkým vycítali Lincolnovi pociatocnú
  váhavost a neschopnost pri ich vedení. Ale ani
  republikáni neboli jednotní. Preto radikáli
  nominovali vlastného prezidenta Frémonta.
  Volebný zjazd sa však 8. júna 1864 rozhodol v
  Baltimore pre druhú Lincolnovu kandidatúru.
  Demokrati nominovali generála McClellana. Avšak
  bez ohladu na to sa pre neho jednoznacne vyjadril
  i lud, a tak bolo jeho vítazstvo pomerom 212 21
  mandátom viac než presvedcivé. Lincolnovi
  odovzdalo svoje hlasy i 77,5 všetkých vojakov.

11
Prezident Lincoln

• 4. marca bol Lincoln uvedený druhý krát do
  prezidentského úradu. Inaugurácie sa po prvý raz
  zúcastnila cast cernošského obyvatelstva.
  Súcastou Lincolnovho sprievodu boli i obcianske
  združenia a prápor cernošských vojakov. Lincoln
  sa stále viac zaoberal plánmi na obnovu Juhu po
  skoncení vojny. Už koncom roku 1863 predložil
  svoj prvý návrh rekonštrukcie. V prejave, ktorý
  predniesol pri príležitosti južanskej kapitulácie
  11. apríla 1865, vytýcil základné línie budúcej
  politiky ohladuplnost voci Juhu, co možno
  najrýchlejšie vytvorenie vlastných vlád v južných
  štátoch, od ktorých však ocakával jednoznacné
  prehlásenie lojality, co možno najrýchlejšie
  zaclenenie povstalcov do civilného života,
  spojené s navrátením všetkých obcianskych práv.

12
Atentát

• Bohužial, na naplnenie týchto cielov už nemal
  dost casu. Dna 14. apríla, pät dní po skoncení
  vojny, navštívil Lincoln s manželkou slávnostné
  predstavenie vo washingtonskom divadle. To sa mu
  stalo osudným. O 22. hodine Jeden z hercov, ktorý
  bol fanatickým prívržencom Juhu, vtrhol do lóže a
  z tesnej blízkosti prezidenta strelil dvakrát
  zozadu do hlavy. V zmätku, ktorý nastal, potom
  atentátnik, herec John Wilkes Booth, utiekol. Až
  za niekolko dní ho vojaci chytili a zastrelili.
  Hoci sa Lincolnovi dostalo všemožnej lekárskej
  starostlivosti, nasledujúci den zomrel. Ukázalo
  sa, že atentát bol sprisahaním, na ktorom sa
  okrem Bootha podielalo ešte dalších 9
  atentátnikov, ktorí boli prívržencami Juhu a
  konali z vlastného presvedcenia. Okrem Lincolna
  chceli zabit Granta, Johnsona a Sewarda. Na
  štátneho sekretára, pripútaného na lôžko, bol
  spáchaný atentát nožom, zranenie však nebolo
  smrtelné. Šest sprisahancov bolo odsúdených na
  smrt, jeden zomrel vo väzení a ostatných
  popravili.

13
Lincolnove posolstvo

• Dnes sa Lincolnove narodeniny slávia ako národný
  sviatok, aby pripomínali prezidenta, ktorý
  zachránil jednotu národa a demokraciu. Na
  cloveka, ktorý dokázal každého podmanit svojou
  prostotou, prostotou významného muža, ktorému sa
  protivil každý kult osobnosti, ktorý svoju prácu
  chápal ako službu národu a jeho blahu, ktorého
  neustále trápili pochybnosti, ci urobil správne
  rozhodnutie, ktorý sa nechával viest ludskostou a
  slušnostou, a natrvalo sa zapísal do podvedomia
  svojho národa.