SVEDOMIE

1
SVEDOMIE
2
Co sa skrýva pod slovom svedomie?

• slovensky svedomie
• latinsky conscientia
• grécky syneidesis
• Všetky tieto tri výrazy obsahujú
  s-vedomie.

3
CHÁPANIE SVEDOMIA

• ako schopnost posudzovat mravnú povahu svojich
  skutky
• ako úsudok rozumu o mravnej povahe ludského
  skutku

4
ACTUS HOMINIS ? ACTUS HUMANUS(skutok cloveka)
(ludský skutok)

• Skutok cloveka je neuvážený a nepochádza zo
  slobodnej vôle.
• Napr. spontánne úkony rozumu alebo vôle láska
  nenávist, fantázia, pokial ostávajú v
  emocionálnej sfére. Biologické prejavy tela,
  skutky vykonané v spánku, v opilosti...
• Ludský skutok je vlastný clovekovi, ktorý ho
  vykoná za úcasti rozumu a slobodnej vôle. Clovek
  sa tak stáva pánom svojho skutku, je zan
  zodpovedný.

5
V morálnej teológiisvedomie ako úsudok rozumu

• Je to úsudok ROZUMU, ktorým clovek poznáva
  morálnu akost konkrétneho cinu, ktorý hodlá
  konat, ci práve koná, alebo už vykonal... Clovek
  vníma a poznáva príkazy Božieho zákona úsudkom
  svojho svedomia KKC 1778

6
akost konkrétneho cinu, ktorý hodlá vykonat, ci
práve koná, alebo už vykonal

• Prejavy svedomia
• 1. predchádzajúce Javí sa nám ako vodca našich
  skutkov. Pred vykonaním skutku slobodne uvažuje o
  jeho mravnej povahe.
• 2. sprievodné praktický úsudok, ktorým rozum a
  vôla sprevádzajú ludské konanie
• 3. následné po skutku poznáva, že urobil nieco
  zlé alebo dobré. Po dobrom skutku radost a
  pokoj, po zlom výcitky a nepokoj, lútost alebo
  zatvrdilost.

7
Je lahšie povedat ako sa prejavuje, než popísat
jeho podstatu

• Svedomie je najtajnejším jadrom cloveka,
  svätynou, kde zostáva sám s Bohom, ktorého hlas
  sa mu vnútri ozýva.
• (definícia II. vatikánskeho koncilu v
  konštitúcii Gaudium et Spes 16)

8
Ako sa ozýva Boží hlas v mojom vnútri?

• V hlbkach svedomia clovek odkrýva zákon, ktorý si
  on sám nedáva, ale ktorý je povinný poslúchat.
  Jeho hlas ho neprestajne vyzýva
  milovat a konat dobré veci a chránit sa zlého a
  ked treba, zaznieva v srdci Toto rob, tamtoho sa
  varuj! Lebo clovek má v srdci od Boha vpísaný
  zákon a práve v poslušnosti tomuto zákonu sa
  prejavuje jeho dôstojnost. Podla neho bude aj
  súdený.
• (z II. vatikánskeho koncilu v konštitúcii Gaudium
  et Spes 16)

9
...odkrýva zákon...

• Svedomie nie je statická velicina. Správne môže
  reagovat, len ked sa neustále rozvíja...

10
Vývoj svedomia potrebné na prebratie
zodpovednosti v dospelosti

• 0-2 rokov predpoklady na pradôveru (vytvára sa
  prijatím dietata rodicmi, najmä matkou)
• Fázauž chodí má stát na vlastných nohách
  (prehnaná prísnost môže dieta v tejto fáze
  zneistiet. Dávat odvahu!)
• Fáza autorita rodicov dieta berie za svoje
  hodnoty a normy rodicov. Prvá skúsenost viny, ked
  prekrocí normu. (Odpovedat skúsenostou
  odpúštania. Vedomie, že napriek vinám je
  milované.)
• Rozhodujúca fáza k vytvoreniu správneho svedomia
  v puberte a v adolescencii. (získavanie odstupu
  od rodicov.. Je mu zrejmé, že musí žit svoj život
  a nesie zodpovednost sám za seba. Hladá nové
  vzory a vytvára z nich vlastné predstavy o
  hodnotách (rozhodujúci vplyv mladých, kde sa
  jednotlivec pohybuje..)

11
Vývoj svedomia

• I. HETERONÓMNA fáza
• Dieta v predškolskom veku akceptuje také
  pravidlá chovania, ktoré sú mu prezentované
  uznávanými autoritami rodicia, clenovia rodiny,
  vychovávatelia, duchovní... Na tejto úrovni
  prijme akékolvek normy, o ich kvalite nerozmýšla
  (ani nie je schopné), nemá vlastný názor,
  považuje za správne, co robia dospelí...
• II. ZVNÚTORNENIE niektorých základných noriem a
  dieta sa s nimi stotžnuje
• schopnost pocitovat vinu za nežiadúce
  chovanie. Rozvíja sa detské svedomie. (konflikt
  medzi vlastnou aktivitou a pocitom viny... napr.
  rozbil vázu..)

12
VZTAH SVEDOMIE OBJEKTÍVNY BOŽÍ ZÁKON

• Móda
• Popieranie mravného zákona ako objektívnej normy
• 2. Precenovanie (resp. nepochopenie) svedomia ako
  subjektívnej normy mravnosti
• gtsubjektivizmus, ospravedlnujem seba

13

• Svedomie je okom, ale toto oko potrebuje svetlo.
  Týmto svetlom je objektívny zákon lásky k Bohu a
  k cloveku.
• Bratia, ja som si pocínal podla najlepšieho
  svedomia pred Bohom až do dnešného dna (Sk 23,1)
  
• Preto sa aj ja stále usilujem, aby som mal
  svedomie bez úhony pred Bohom i pred ludmi (Sk
  24,16)

14
Deformácia svedomia

• Zmyselné pohnútky, prostredie, verejná mienka,
  móda, ekonomické záujmy, nespocetné rozptýlenia
  vedú casto k deformáciám svedomia

15
Formácia svedomia

• Správnou výchovou svedomia clovek premáha záujmy,
  ktoré nicia jeho dôstojnost.
• Svedomie samo teda nestací. Potrebuje zákon,
  ktorý ho doplní a rozvíja.
• Výchova svedomia je celoživotná úloha. Ucí
  cnostiam, ochranuje a oslobodzuje od strachu,
  sebectva, pýchy, od nezdravých pocitov viny a
  hnutí samolúbosti. Prináša slobodu a pokoj srdca.
• Prostriedky
• sviatostné pravidelná spoved (a duchovné
  vedenie), sväté prijímanie,
• mimosviatostné modlitba, prosba o dary Ducha
  Svätého náboženská literatúra, rozhovor, túžba po
  pravde, rozhovory, kladenie otázok a hladanie
  odpovede

16
Volit podla svedomia

• Správna volba svedomia zhoduje sa s rozumom a s
  Božím zákonom
• Mylný úsudok ktorý sa od nich vdaluje
• Situácia tažké rozhodnutie musím hladat to, co
  je správne a dobré nadobudnút istotu, až potom
  sa rozhodnút.
• V pochybnosti sa nesmiem rozhodnút!

17
Mylný úsudok

• Clovek je povinný vždy poslúchat istý úsudok.
• Co ak morálne svedomie v nevedomosti vynáša mylné
  súdy?
• Podla toho ci je to nevedomost
• -vedomá, zaprícinená
• -nevedomá, neprekonatelná

18
DRUHY SVEDOMIA

• Isté pevný úsudok o mravnej povahe skutku.
• Rozpacité nedostatok istoty, ci je skutok dobrý
  alebo zlý. Je v nom strach.
• Zmätené je u cloveka, ktorý nevie ci robí dobre
  alebo zle.
• Jemné svedomie najideálnejší stav mysle, už
  pred skutkom presne vystihne, co je morálne dobré
  alebo zlé, co osoží alebo škodí duch. životu.

19
DRUHY SVEDOMIA

• Široké, otupelé (laxné) je trvalý duševný stav
  morálnej bezcitnosti, v ktorom si clovek
  ospravedlnuje mravné priestupky, zakrýva vinu,
  zabúda na podstatu a vyzdvihuje malichernosti
• Úzkostlivé (škrupulózne) je vnútorný stav ludí,
  ktorí vidia povinnost tam, kde jej niet, a hriech
  tam, kde sa o nom nedá hovorit. Chýba kardinálna
  cnost múdrosti. Môže upadnút do zúfalstva alebo
  mravnej neviazanosti.

20
Nieco o tomto vedia aj svätí...

• Ak diabol zistí, že má nejaký clovek jemné
  svedomie, snaží sa ho ešte viac zjemnit a
  priviest jeho úzkostlivost do krajnosti, aby tak
  neštastne poblúdeného nakoniec odvrátil od
  duchovného pokroku. (sv. Ignác z Loyoly)
• Vecer pred spaním, jednoducho spýtajte sa Co
  som dnes urobil pre Ježiša, a co som dnes urobil
  s Ježišom? Pozrite sa na svoje ruky. To je
  najlepšie spytovanie svedomia. (bl. Matka Tereza)

21
Literatúra

• Katechizmus katolíckej Cirkvi b.1776-1802
• F. TONDRA Morálna teológia
• T.M. SANTA Porozumet úzkostlivým, Karmelitánske
  nakladatelství 2001
• A.M deLIGOURI Cesta lásky, Redemptoristi 2005
• M. KAŠPARU Základy pastorální psychiatrie pro
  zpovedníky
• J. Pavol II. Zmierenie a pokánie, SSV 1993
• Dokumenty II. vatikánskeho koncilu
• Gaudium et spes (Radost a nádej)
• Dignitates humanem (O náboženskej slobode)