1
Živocíchy v prírode
2

• Bocian biely (Ciconia ciconia)
• Sýkorka bielolíca (Parus major)
• Cajka smejivá (lat. Larus ridibundus)
• Kacica divá (Anas platyrhynchos)
• Vrana túlavá /popolavá (Corvus corone)
• Sova lesná/ obycajná (Strix aluco)
• Dáždovka- obycajná, zemná, svietivá, hnojná
• Osa obycajná (Vespula vulgaris)
• Mucha domová (Musca domestica)

3
Bocian biely

• (Ciconia ciconia)

4

• Zo zimovísk v Afrike sa k nám každorocne vracia
  na svoje hniezdiská. Potravu loví najcastejšie na
  lúkach a v plytkej vode, príležitostne aj na
  okrajoch obilných polí.
• Bocian biely si buduje jedno z najväcších hniezd
  spomedzi vtákov. Bocianí pár je spolu celý život
  a hniezdo buduje samica spolu so samcom, väcšinu
  materiálu nazbiera samec. Bociany biele podporujú
  prežitie svojich vajec a mládat tým, že do
  hniezda prinášajú cerstvé výkaly dobytka, ktoré
  udržiavajú teplotu.

5
Sýkorka Velká(Parus major)
6

• Sýkorka velká alebo sýkorka bielolíca (lat. Parus
  major) je naša najväcšia a najrozšírenejšia
  sýkorka. U nás je zákonom chránená.
• Pôvodne dávala prednost listnatým lesom, ale dnes
  žije aj v parkoch a záhradách a velmi dobre sa
  naucila využívat vo svoj prospech blízkost ludí.
  Sýkorka velká je pomerne výrazne sfarbená. Má
  žlté bruško s pozdlžnym ciernym pruhom, ciernu
  ciapocku a cierne lemované biele líca (v
  niektorých publikáciách sa oznacuje ako sýkorka
  bielolíca). Má velmi rozmanité hlasové prejavy a
  je pomerne dobrý imitátor hlasov iných druhov. V
  lete sa živí hmyzom, ale v zime musí prejst na
  semená s vysokým obsahom tuku, ktoré casto
  nachádza v krmidlách (najlepšie slnecnice) a sú
  ochotné si pre ne priletiet až na ludskú ruku.
  Dalej konzumujú rôzne živocišne tuky (napr.
  hovädzí loj) a v Anglicku sú známe tým, že sa
  naucili predobat hliníkové uzávery fliaš s
  mliekom a vyzobat smotanu pod ním-
• http//www.knotek.estranky.cz/clanky/akcie/zivot-s
  ykorky-velkej-a-sykorky-belasej-v-zime

7
Larus ridibundus video
CAJKA SMEJIVÁ

8

• Cajka smejivá je stredne velký (38 cm) vták. Vrch
  krídel, lopatky a vrchná cast chrbta je sivá,
  ostatok tela biely. Vonkajšie okraje krídel sú
  biele, konce cierne. Zobák a nohy majú cervené.
  Žijú pri vnútrozemných vodách v miernom pásme
  Európy a Ázie. Hniezdia najradšej v kolóniách.
  Žerú drobné rybky a vodné bezstavovce.
• http//www.bioweb.genezis.eu/?cat5filevtakypag
  e4

9
KACICA DIVÁ (Anas platyrhynchos)
10

• Kacica divá je vodný vták, dobre lieta, pláva
  a potápa sa. Živí sa prevažne drobnou rastlinnou
  potravou semenami, plodmi, vodnými a pobrežnými
  rastlinami, niekedy aj drobnou živocíšnou
  potravou - hmyz, mäkkýše, larvy, ryby, žaby.
  Mládatá si po vyliahnutí samé hladajú potravu
  sú nekrmivé. Niektoré kacice odlietajú na jesen
  do teplých južných oblastí, niektoré prezimujú
  u nás. Hovoríme, že sú ciastocne stahovavé. Samec
  kacice divej sa od samice odlišuje sfarbením
  peria.
• http//www.oskole.sk/?id_cat15clanok4995

11
VRANA POPOLAVÁ

• (Corvus cornix)
• video

12

• Vrana túlavá alebo vrana obycajná (Corvus c
  orone) Žije od strednej Európy po východnú Sibír,
  v blízkosti lesov, polí a lúk. V lete viac v
  okolí lesov, v zime spolu s havranmi na poliach.
  Je všežravá, živí sa aj zdochlinami a
  odpadkami.Hniezdo si stavia na vysokých stromoch
  alebo v kroví z konárikov, korienkov, prípadne z
  peria. Znáša v apríli 4-5 modrozelených vajec so
  škvrnami. Samica na nich sedí 3 týždne.Vydáva
  volanie rrá-rrá alebo kraach-kraach. je
  spevavac z celade krkavcovitých.
• http//capueira.blog.sector.sk/blogclanok/5345/zvi
  erata_vsetkych_druhov.htm

13
SOVA LESNÁ/ OBYCAJNÁ (Strix aluco)
14

• Sova lesná je známa na celom území Európy.
  Sfarbenie jej peria je premenlivé od šedivého až
  po cervenohnedé odtiene. Tento obratný lovec sa
  vždy ticho vznáša nad svoju korist, dokáže však
  ulovit aj netopiera v letku. Sovy niekedy hlasno
  tlcú krídlami nad krovinami a hustým nízkym
  porastom, aby vylakali a vypudili z úkrytov
  drobné vtáky a cicavce, ktoré sa im potom lahšie
  lovia. Len co sú mladé sovy sebestacné, sú
  prinútené hladat si svoje vlastné teritórium. Ak
  sú všetky okolité územia už obsadené, mládatá
  casto trpia hladom a mnoho ich vycerpaním zahynie
  skôr, než dosiahnu dospelost.

http//dodi1998.blog.cz/0807/sova-lesna
15
DÁŽDOVKA OBYCAJNÁ, ZEMNÁ Lumbricus terrestris
16

• Dáždovka obycajná- Patrí medzi maloštetinovce (je
  ich okolo 2 000 druhov). Z clánkov im vyrastajú
  drobné štetinky, ktoré pomáhajú pri pohybe. Telo
  sa skladá z 110 až 180 clánkov. V prednej casti
  tela má opasok. Dáždovky sa rozmnožujú vajíckami.
  V kokóne je 28 vajícok, z ktorých sa po 3
  týždnoch vyliahnu malé dáždovky. Sú užitocné -
  prekyprujú, prevzdušnujú a obohacujú pôdu. Za 1
  rok dokáže dáždovka premiesit až 1 tonu pôdy na 1
  ha. Preniká až do hlbky 10 m.Najväcšie žijú v
  Južnej Amerike a Austrálii dlhé vyše 2 m.

http//lackovaj.unas.cz/prirod/rastliny/dazdovka.h
tm
17
OSA OBYCAJNÁ (Vespula vulgaris)
18

• Osa obycajná dorastá do velkosti až 15 mm. Je
  rozšírená v znacnej miere. Dospelé osy sa živia
  nektárom a sladkým ovocím, v ktorom vyhrýzajú
  dužinu. Larvy ôs sa živia hmyzom. Dospelé
  robotnice lovia húsenice, muchy a další drobný
  hmyz, ktorý nosia do hniezda ako potravu pre
  svoje larvy. Hniezda si robí v zemi. Hniezdo
  stavia samicka tak, že v dutinke v zemi zacne
  stavat hniezdo niekedy do priemeru 30 cm. Živí sa
  hmyzom. Žije v kolóniách, osie kolónie zacínajú
  každý rok znovu. Na jesen sa v bunkách narodia
  osy robotnícky, z ktorých sa neskôr vyvinú
  královné alebo samce. Opúštajú kolóniu a po
  spárení si nájdu miesto kde prezimujú. Robotnice
  a niektoré samce cez zimu zahynú. Královné však
  budúci rok vylezú, aby založili novú kolóniu.

19
MUCHA DOMOVÁ (Musca domestica)
20

• Mucha domová je najznámejším druhom muchy. Žije 3
  až 12 týždnov. Muchy sú nepríjemné, roznášajú
  choroby (v jednej chvíli sedia na kravskom hnoji
  a v druhej na našom jedle) a radia sa k
  najnebezpecnejším živocíchom. Napriek tomu muchy
  pomáhajú opelovat rastliny a slúžia ako potrava
  pre množstvo iných živocíchov.
• Muchy majú prekvapujúco vyvinuté zmysly - výborný
  zrak a ostrú chut a cuch. Pre muchy sú typické
  dve velké zložené oci, ktoré sa skladajú z
  tisícok šesthranných šošoviek. Nimi dokonale
  rozlišujú farby a tvary.

http//www.pozaskolu.sk/static/skolienka/kamarati.
html