Sociбlna prevencia

1
Sociálna prevencia
2

• 1 Prevencia
• Oblast preventívnych aktivít je aktuálna v každej
  medzi odborníkmi spolocnosti a v ktoromkolvek
  case. Nemôžeme zabudnút, že najmä v posledných
  rokoch sa prezentuje omnoho viac sociálnych
  problémov a preto je potrebná a dôležitá zvýšená
  pozornost kompetentných. Medzi odborníkmi
  prevláda názor, že keby spolocnost venovala
  väcšiu pozornost prevencii, dokázala by
  predchádzat niektorým negatívnym javom . Napriek
  tomu sa spolocnost mobilizuje velmi málo !!!

3

• 1.1 Vymedzenie pojmu prevencia
• Pojem prevencia je všeobecne známy, ale
  najjednoduchšie vysvetlenie pre pojem prevencia
  je, že ide o predchádzanie vzniku alebo možného
  vzniku zdravotných, sociálnych alebo iných
  problémov. Napriek tomu je dôležité aby sme si
  uvedomili, že prevencia je možná všade okolo nás.
  V súcasnosti sa prevencia najcastejšie spája s
  prevenciou v rámci sociálno patologických
  javov. Známe sú hlavne aktivity v oblasti
  prevencie drogových závislostí, AIDS alebo
  prevencia kriminality.

4

• Pojem prevencia a neskôr popri postupnom
  kreovaní sociálnej práce pojem sociálna
  prevencia, sa zacal používat aj v sociálnej práci
  a to najmä v súvislosti s prevenciou drogových
  závislostí.
• Levická ( 2001) charakterizovala prevenciu ako
  cinnost na zabránenie niecomu v pozitívnom
  zmysle, ako cinnost nasmerovanú na
  minimalizovanie antisociálnych problémov, ktoré
  sa vyskytujú v živote jednotlivcov, rodín,
  skupín, prípadne aj komunít.
• Schiling (1999) ktorý ju vníma ako súhrn všetkého
  úsilia spolocnosti pôsobiaceho proti vzniku
  siciálnych prípadov alebo abnormálnych životných
  osudov.
• Strieženec (1996) prevencia je praktická
  cinnost, založená na vedecky uplatnovaných
  opatreniach, ktoré smerujú k posilnovaniu a
  ochrane komplexnej sociálnej vyváženosti a je
  ju nútená uskutocnovat vo všetkých etapách života
  cloveka.
• Z trestnoprávneho hladiska je prevencia
  definovaná i v zákone c. 583/2008 Z.z. o
  prevencii kriminality a inej protispolocenskej
  cinnosti.

5

• 1.2 Úrovne prevencie
• univerzálna je zameraná na celú populácia
• selektívna je zameraná na podskupiny
• Indikovaná je zameraná na jednotlivcov
• Tieto tri úrovne zodpovedajú zaužívanému cleneniu
  
• Primárna prevencia rozumieme intervenciu ešte
  pred tým, ako sa problém objaví ( zdravotný alebo
  sociálny problém ) teda pôsobenie pred tým ako sa
  narušia vonkajšie vztahy, alebo vnútorná
  rovnováha duševného alebo somatického zdravia.
  Ide hlavne o motivovanie indivídua k adaptovaniu
  jeho správania, k preferovaniu hodnôt postojov a
  princípov. Primárna prevencia je casto zahrnutá
  do programov školskej, zdravotnej sociálnej. Dá
  sa povedat, že sem patria všetky aktivity
  zamerané na to, aby problém nevznikol

6

• Sekundárna prevencia zameriava sa na
  identifikovanie problémov jednotlivcov alebo
  skupín. Sekundárna prevencia je urcená priamo
  ohrozeným jednotlivcom alebo rizikovým skupinám
  obyvatelstva, pricom vytvára priestor pre
  aktivity špecialistov z radov zamestnancov v
  sociálnej oblasti, zdravotníctve, školstve najmä
  sociálnych pracovníkov, psychológov, lekárov,
  pedagógov, knazov ale aj policajtov. Sekundárna
  prevencia ma zabránit vzniku alebo prehlbovaniu
  porúch sociálneho a psychického vývinu ci
  zdravotných problémov.

7

• Terciárna prevencia má predchádzat zhoršovaniu
  stavu už vzniknutého problému alebo porúch, má
  zabránit ich recidívam. Ide o prevenciu v rámci
  ohranicenia dôsledkov, prícin a prejavov
  prezentovanej poruchy, javu alebo problému.
  Terciárna prevencia nastupuje po zlyhaní
  primárnej a sekundárnej prevencii, cielovou
  skupinou sú ludia s jasne pomenovanými
  problémami , ktorý okrem toho že ohrozujú seba
  ohrozujú aj svoje okolie -drogovo závislí .
  Cielom terciárnej prevencie je hlavne
  resocializácia a integrácia jednotlivca.
  Terciárna prevencia býva spravidla realizovaná
  zdravotníckymi, sociálnymi alebo školskými
  inštitúciami.

8

• 1.3 Úloha a funkcie prevencie
• Základným cielom prevencie je predchádzat,
  obmedzit a minimalizovat prezentovaný problém,
  poruchy alebo javy. Všeobecne by sa toto dalo
  vyjadrit ako snaha o zlepšenie verejného a
  duševného zdravia.

9

• Ciele prevencie ovplyvnuje niekolko
  determinantov
• Formulovanie obsahu preventívnych aktivít
• Legislatívny rámec uplatnovania prevencie
• Inštitucionálne zázemie
• Zapojenie médií
• Odborný potenciál, regionálnych a národných,
  prípadne medzinárodných inštitúcií.
• Uvedené determinanty ovplyvnujú aj samostatné
  funkcie prevencie.

10

• Medzi základné funkcie patrí
• Depistáž, plánovanie, projektovanie
• Príprava a vzdelávanie nositelov prevencie
  prostredníctvom špecializovaných programov formou
  tréningov a výcvikov.
• Podpora, pomoc a poradenstvo pre inštitúcie ktoré
  sa podielajú pri realizácií preventívnych
  aktivít.
• Definovanie priorít, identifikovanie základných
  okruhov problémov
• Dokumentovanie aktivít v oblasti prevencie
• Starostlivost o odborný rast a vzdelávanie
  nositelov preventívnych aktivít realizátorov.

11

• 2.Sociálna prevencia
• Bola po prvý krát vymedzená v zákone o sociálnej
  pomoci, ako integrálna súcast všetkých nástrojov
  a foriem sociálnej pomoci. Z tohto dôvodu sa
  pojem sociálna prevencia castejšie prezentoval v
  niektorých štúdiách až prijatím zákona NR SR c.
  195/1998 Z.z o sociálnej pomoci, formulácia pojmu
  bola definovaná pre úcely uvedeného zákona,
  ktorý bol zrušený a nahradený zákonom c. 448/2008
  Z.z. o sociálnych službách.

12

• 2.1 Všeobecná charakteristika súvisiacich pojmov
• Sociálny - neformálny, kamarátsky, družný,
  pospolitý, týkajúci sa spolocnosti, vyplývajúci
  zo spolocenského života
• Sféra okruh, prostredie, oblast.
• V súvislosti so sociálnou prácou možno oblasti
  sociálnej sféry vymedzit nasledovne
• Orgány štátnej správy a samosprávy sem patria
  úrady práce, sociálnych vecí a rodiny,
  inštitúcie v rezorte školstva, zdravotníctva,
  policajné zložky.
• Inštitúcie sociálneho poistenia sem patrí
  Sociálna poistovna
• Zariadenie sociálnej starostlivosti napríklad
  domov dôchodcov, rehabilitacné zariadenia,
  diagnostické centrá
• Ambulantné pracoviská, poradenské centrá a centrá
  pre prevenciu.
• Iné zariadenia tu môžeme spomenút tábory
  utecencov.
• Tretí sektor napr. dobrovolníctvo, nadácie,
  cirkevné a charitatívne skupiny
• Sociálna sféra sa rovná komplexné zabezpecenie
  potrieb v prospech jedinca a spolocnosti.

13

• Hmotná núdza od 1.1 2004 je hmotná núdza
  definovaná v zákone c. 599 /2003 Z. z. o pomoci v
  hmotnej núdzi v znení a doplnení niektorých
  zákonov. Ten vymedzuje hmotnú núdzu ako stav,
  ked príjem obcana a fyzických osôb, ktoré sa s
  obcanom spolocne posudzujú, nedosahuje životné
  minimum a nemôžu si príjem zabezpecit alebo
  zvýšit .

14

• Životné minimum je definovaná v zákone c.
  601/2003 Z.z. o životnom minime v znení a
  doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol
  úcinnostou 1.1.2004. Výška životného minima je
  vyjadrená penažnou sumou, ktorá sa upravuje vždy
  1. júla. Životné minimum umožnuje jednotlivcovi
  alebo osobám v spolocnej domácnosti uspokojovat
  svoje potreby v miere uznanej spolocnostou.

15

• 2.2 Sociálna prevencia charakteristika pojmu
• Sociálna prevencia je všeobecnou prevenciou
  predovšetkým sociálno patologických javov, co
  znamená , že všeobecným a základným cielom
  sociálnej prevencie je
• Predchádzat nepriaznivým situáciám a udalostiam
• Zabranovat vzniku a šíreniu sociálno-patologickýc
  h javov
• Poskytovat pomoc pri výskyte porúch psychického,
  fyzického a sociálneho vývinu

16

• Zabranovat zhoršovaniu porúch
• Sociálna prevencia sa zameriava predovšetkým na
  vytváranie priaznivých spolocenských podmienok v
  oblasti ekonomickej, sociálnej, kultúrnej,
  výchovno vzdelávacej, v oblasti zamestnanosti,
  podmienok pre využitie volného casu, rastu,
  životnej úrovne, duchovného rozvoja humanizácia a
  skvalitnovania spôsobu života spolocnosti ako
  celku, sociálnych skupín, ako aj na socializáciu
  a sociálnu integráciu každého jednotlivca (
  Bubelín, 1998)
• Sociálna prevencia je predovšetkým sociálna pomoc
  ktorá sa uskutocnuje prostredníctvom sociálnej
  práce. Sociálnu prevenciu treba vnímat aj v
  širších súvislostiach (
  Ministerstvo spravodlivosti SR, Ministerstvo
  školstva SR, Ministerstvo vnútra SR, Ministerstvo
  zdravotníctva SR)

17

• Je potrebné z hladiska metód sociálnej práce
  rozlišovat sociálnu pomoc pre maloletú a plnoletú
  osobu.
• Sociálna pomoc pre maloletého
• Ked je výchova vážne ohrozená alebo vážne
  narušená
• Ked sa prezentujú poruchy správania
• Ked sa zanedbáva povinná školská dochádzka
• Ked sa maloletý dopustil konania si znakmi
  trestného cinu
• Ked je maloletý týraný alebo pohlavne zneužívaný

18

• Sociálna pomoc pre plnoletého obcana
• Bol výkon trestu odnatia slobody podmienecne
  odložený
• Bol plnoletý prepustený z výkonu trestu
• Bol prepustený zo zdravotníckeho zariadenia
• Pre obcanov s tažkým zdravotným postihnutím
• Sociálnoprávna ochrana 305/2005 Z.z.

19

• 3. Formy sociálnej prevencie
• Formy sociálnej prevencie sú vyhladávacia
  cinnost, nápravná cinnost, rehabilitacná cinnost
  resocializacná cinnost a organizovanie výchovno -
  rekreacných táborov.

20

• 3.1 Vyhladávacia cinnost
• Jednou zo základných foriem je vyhladávanie
  klientov, ktorí sa ocitli v hmotnej alebo v
  sociálnej núdzi bez pomoci iného, nie sú schopní
  si riešit vlastné problémy. Vyhladávanie sa
  uskutocnuje korešpodencne, osobným kontaktom,
  prostredníctvom liniek záchrany.
• Za vyhladávaciu cinnost považujeme
• Vyhladávanie maloletých ( napríklad rodicia
  zanedbávajú )
• Maloletých s poruchami správania
• Maloletých u ktorých je dôvodné podozrenie na
  týranie
• Maloletých pre ktorých treba zabezpecit náhradnú
  rodinnú starostlivost

21

• 3.2 Nápravná cinnost
• Je odstranovanie, zmiernovanie alebo
  neutralizovanie už vzniknutých sociálne
  negatívnych procesov a stavov. Nápravná cinnost
  obsahuje aj výchovné usmernovanie a výchovné
  opatrenia na odstránenie nedostatkov vo
  výchovných pomeroch dietata. Sociálna prevencia
  je nerozlucne spojená s problematikou výchovy a
  sociálnej pedagogiky. Pod pojmom výchovná cinnost
  môžeme a máme na mysli cielené výchovné opatrenia
  na predchádzanie stavom hmotnej a sociálnej
  núdze, ktoré by mohli vzniknút v dôsledku
  nepriaznivých sociálnych a výchovných podmienok
  v rodinách. Základným cielom výchovy v oblasti
  sociálnej prevencie je pomoc jednotlivcovi,
  rodinám pri zvládaní sociálnych situácií a
  vytváraní sociálnych návykov.

22

• 3.3 rehabilitacná cinnost
• V roku 1969 Definovalo WHO sociálnu rehabilitáciu
  nasledovne
• Rehabilitácie je kombinované a koordinované
  použitie liecebných , sociálnych, výchovných a
  pracovných prostriedkov pre výcvik alebo
  precvicovanie jednotlivca k najvyššej možnej
  funkcnej schopnosti.
• Sociálne zaclenenie ciže sociálna integrácia
• Úplná sociálna integrácia
• Inhibovaná sociálna integrácia ( existuje nejaká
  prekážka )

23

• Obmedzená úcast na sociálnych vztahoch (nemožno
  realizovat niektoré cinnosti, nejaké aktivity)
• Zmenená úcast v v soc. vz. ( má obmedzené
  sociálne vztahy ciže rodina, susedia)
• Ochudobnené vztah klient je naviazaný len na
  rodinu ci zamestnancov alebo spoluobyvatelov soc.
  Zariadení.
• Redukované vztahy
• Narušené vztahy( klient je neschopní udržiavat
  sociálne kontakty)
• Sociálna izolácia ( ide o klienta s tažkým
  mentálne a telesným postihom )

24

• V praxi sa môžeme stretnút s rôznymi druhmi
  rehabilitácie
• Medicínska rehabilitácia
• Liecebná rehabilitácia
• Sociálna rehabilitácia
• Pracovná rehabilitácia
• Výchovná rehabilitácia
• Psychologická rehabilitácia
• Volnocasová rehabilitácia

25

• 3.3.1 Sociálna rehabilitácia
• Zákon c. 448 /2008 Z.z.
• Medzi odborné cinnosti podla 16 radíme
• Základné sociálne poradenstvo
• Špecializované poradenstvo
• Pomoc fyzickej osobe
• Sociálna rehabilitácia Ošetrovatelská
  starostlivost
• Pracovná terapia
• Tlmocenie
• Sprostredkovanie
• Pomoc pri výkone opatrovníckych práv

26

• Ak je klient odkázaný na pomoc inej fyzickej
  osoby, tak za sociálnu rehabilitáciu v zmysle
  21 ods.2 môžeme považovat
• Nácvik používania pomôcok
• Pomoc v domácnosti
• Nácvik priestorovej orientácie
• Nácvik samostatného pohybu
• Výucba cítania a písania
• Sociálna komunikácia
• Rehabilitacná cinnost sa neposkytuje len tým
  ludom ktorí trpia handicapom od narodenia, ale aj
  takým ludom ktorí v dôsledku nejakého úrazu
  stratili schopnost starat sa o seba.

27

• Pre sociálnu rehabilitáciu platí Zákon 461 / 2003
  Z. z. o sociálnom poistení. Pracovná
  rehabilitácia sa môže poskytovat v rozsahu
  najviac šiestich mesiacov. V odôvodnených
  prípadoch sa môže poskytnút znova na šest
  mesiacov. Pracovná rehabilitácia je dynamickým a
  dlhodobým procesom
• Rehabilitacné stredisko
• Sa poskytuje sociálna rehabilitácia tým klientom,
  ktorí sú odkázaní na pomoc inej fyzickej osoby.

28

• 3.4 Resocializacná cinnost
• Resocializacná cinnost sú postupy prevýchovy
  obcana . Zamerané na zmiernenie, prekonanie a
  zabránenie opakovaniu dlhodobo pretrvávajúcej
  hmotnej núdze alebo sociálnej núdze s cielom
  zapojit obcana do života v prirodzenom prostredí.
  Aj ked spomínaný zákon už nie je v platnosti
  podstata resocializácia zostala zachovaná.
  Výsledný efekt resocializacnej cinnosti je vysoko
  individuálny,( o aký problém šlo, osobnostné
  vlastnosti klienta, sociálne prostredie,
  hodnotová orientácia.....) V súcasnosti platnú
  právnu normu, pre uskutocnovanie resocializacnej
  cinnosti predstavuje Zákon c. 305 /2005 Z.z. o
  sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele.

29

• Resocializacný proces sa orientuje na klienta a
  je prísne idividuálny. Má nasledujúce fázy
• Iniciálna
• Kognitívne
• Konfrontacne tvorivá
• Adapracná
• Socioterapia

30

• 4. Sociálne služby a sociálna prevencia
• 4.1 Druhy sociálnych služieb
• Sociálne služby na zabezpecenie nevyhnutných
  podmienok na uspokojenie základných životných
  potrie v zariadeniach, ktorými sú útulok, domov
  na pol ceste.
• Sociálne služby na podporu rodiny s detmi.
• Sociálne služby na riešenie nepriaznivej
  sociálnej situácie.
• Sociálne služby s použitím telekomunikacných
  technológií
• Podporné služby

31

• 4.2 Formy sociálnych služieb
• Sociálna služba sa poskytuje ambulantnou formou,
  terénnou formou, pobytovou formou alebo inou
  formou podla nepriaznivej sociálnej situácie.
• 4.3 Poskytovanie sociálnych služieb
• Odborné cinnosti sú najmä základné sociálne
  poradenstvo, špeciálne sociálne poradenstvo.
• Dalšie cinnosti sú utváranie podmienok na
  prípravu stravy, poskytovanie osobného vybavenia,
  donáška stravy, požiciavanie pomôcok,
  zabezpecenie záujmovej cinnosti.

32

• 5 Úcastníci sociálnej prevencie
• 5.1 Sociálny klient
• Za sociálneho klienta sa považuje osoba, ktorá
  prichádza alebo je v starostlivosti sociálneho
  pracovníka, klientom sú jednotlivci, clenovia
  rôznych skupín, ktorí vyžadujú sociálnu
  starostlivost, sociálnu pomoc a ocitli sa v
  sociálnej kolíznej situácií, majú urcitý sociálny
  problém, ktorý je potrebné odstránit alebo
  prekonat. Patria sem obcania ktorí sa dostali do
  situácie sociálnej odkázanosti, tiež všetci tí,
  ktorí sa ocitli v sociálne kolíznych situáciách.
  Klienti môžu byt dalej príslušníci minorít a
  rôznych prícin sociálne narušení jednotlivci (
  Strieženec, 1996)

33

• 5 .1. 1 Typy klientov
• A. Sociálna patológia( patria sem klienti s
  poruchami správania, prostitúcia, násilie,
  závisloisti....)
• B. Problémy veku ( obdobie dospievania, staroby
  detstva)
• C. Sociálne skupiny ( sú súcastou kultúrnych,
  sociálnych a extrémistických skupín )
• E. Sociálno- ekonomické aspekty ( nezamestnaní,
  bezdomovci)
• F. Zdravotné postihnutie ( mentálne alebo telesné
  postihnutie)

34

• 5.2 Sociálny pracovník
• ktorý disponuje osobitnými predpokladmi,
  vlastnostami a schopnostami. Prispieva k
  zlepšeniu situácie a nabáda jednotlivca, skupinu,
  komunitu ci spolocnost k správnym postojom. Snaží
  sa riešit a eliminovat problémy. Cielom sociáneho
  pracovníka je spolupôsobit v sociokultúrnom
  živote obcana a zvyšovat spokojnost obcana vtedy,
  ked nie je schopný si zabezpecit svoje potreby
  vlastnými silami, prípadne pomocou svojho
  blízkeho okolia.
• Cinnost s detmi
• Cinnost s rodinou
• Cinnost s mentálne postihnutými cinnost s
  nezamestnanými
• Cinnost s alkoholikmi
• Poradenstvo pre obcanov prepustených na slobodu
• Následné vzdelávanie sociálnych pracovníkov

35

• 5.2.1 Osobnost sociálneho pracovníka
• Osobnost je systémová vlastnost indivídua, súbor
  kvalít ktoré ho charakterizujú z hladiska úcasti
  na spolocenských vztahoch.
• Osobnost je charakteristická zvládnutím
  hodnotových noriem, orientáciou na stabilnost
  motívov a záujmov, schopnostou sebahodnotenia,
  sebaúcty a úcty k druhému. Silná osobnost
  znamená, že jedinec je schopný svojou energiou,
  svojou zdatnostou alebo inými vlastnostami
  vyniknút nad priemer. Z psychologického hladiska
  má každý clovek vlastnú osobnost. Sociálnemu
  pracovníkovi nesmie byt nic cudzie co je ludské.

36

• Poctivost, Spravodlivost
• Pravdovravnost, Pracovitost
• Cestnost, Dôvernost
• Slušnost, Zodpovednost
• Trpezlivost, Obetavost.
• Jeho morálny postoj by mal byt príkladom pre
  druhých, pri kontakte s klientom sa urcite
  sociálny pracovník nezaobíde bez komunikácie a
  aktívneho pocúvania. Sociálny pracovník musí
  vediet bezprostredne nadväzovat kontakt s ludmi,
  pretože nadviazanie kontaktu vedie k získavaniu
  informácií o klientovi. Sociálny pracovník by mal
  mat vlastnosti zrelej osobnosti a to citová
  stabilita, životný optimizmus, životné
  skúsenosti. Sociálnemu pracovníkovi nesmie chýbat
  schopnost hlavne empatie

37

• Etika a etický prístup v sociálnej prevencii
• V rámci etiky sa v súcasnosti do popredia
  pomáhajúcich profesií aplikovaná a profesijná
  etika. Aplikovaná etika skúma etnické aspekty
  konkrétnych problémov života cloveka, ci už v
  každodennom živote (etika života a smrti),, alebo
  v rámci profesijnej cinnosti(ošetrovatelská
  etika, ucitelská etika)
• Etický kódex oznacuje súbor písomne formulovaných
  etických princípov, hodnôt a štandardov
  relevantných a normatívnych pre jednotlivú
  profesiu, inštitúciu alebo organizáciu. Jeho
  základná štruktúra pozostáva z nasledujúcich
  piatich castí úvod, definícia sociálnej práce,
  medzinárodné dohovory, princípy, ludské práva
• .

38

• ludské práva a ludská dôstojnost, sociálna
  spravodlivost sociálna spravodlivost,
  profesionálne správanie. Na Slovensku je doposial
  platný Etický kódex Sociálnych pracovníkov
  Slovenskej republiky pochádzajúci z roku 1997.
• Základné etické princípy v sociálnej práci
• Etická zodpovednost voci klientom
• Etická zodpovednost voci kolegom
• Etická zodpovednost voci zamestnávatelom
• Etická zodpovednost voci svojej profesii
• Etická zodpovednost voci spolocnosti

39

• Etika v sociálnej prevencia
• Prevencia je na jednej strane integrálnou
  súcastou sociálnej práce, na strane druhej je
  špecifickou cinnostou, ktorá má svoje osobitné
  ciele, priority, metódy a techniky. Práve cez
  prevenciu sociálna práca velmi úzko konverguje k
  dalším pomáhajúcim profesiám a vedným
  disciplínam, akými sú sociálna politika, sociálna
  pedagogika, sociálna psychológia, kriminológia,
  zdravotníctvo a sociológia.
• Hodnoty a etika v primárnej prevencii
• za klúcovú hodnotu považujeme sociálnu
  spravodliost
• Etický princíp NASW (2008) vzhladom na túto
  hodnotu znie Sociálny pracovníci odstranujú
  sociálnu nespravodlivost, usilujú sa o sociálnu
  zmenu.

40

• Toto úsilie sa primárne týka chudoby,
  nezamestnanosti, diskriminácie a dalších foriem
  sociálnej nespravodlivosti. Medzinárodný etický
  kódex IFSW/IASSW (2004) v tejto súvislosti uvádza
  princíp solidárnej práce sociálny pracovníci
  majú celit sociálnym podmienkam, ktoré
  prispievajú sociálnemu vylúceniu a pracovat
  smerom k inkluzívnej spolocnosti. Práve toto je
  oblast, kde prostredníctvom vcasnej primárnej
  prevencie môžeme prispiet k zacleneniu do
  spolocnosti tých, ktorí sú v ohrození vzniku
  sociálnej núdze.
• Vzhladom na hodnotu sociálnej spravodlivosti sa
  casto pojednáva o profesionálnej a etickej
  povinnosti celit diskriminácii.

41

• Sociálny pracovník by mal rešpektovat jedinecnost
  každého cloveka bez akejkolvek diskriminácie,
  teda bez ohladu na jeho pôvod, etnickú
  príslušnost, rasu, farbu pleti, materská jazyk,
  sexuálnu orientáciu, ekonomickú situáciu......
• Primárna prevencia je chápaná ako
  interdisciplinárna veda a multidisciplinárna
  prax.
• Dôležitá je etická zodpovednost voci kolegom
• Hodnoty a etika v sekundárnej prevencii
• V sekundárnej prevencii pracujeme s konkrétnym
  jedincom alebo skupinou, ktorí sú v ohrození. Za
  klúcovú hodnotu môžeme oznacit dôstojnost a
  hodnotu cloveka taktiež dôležitost ludských
  vztahov.

42

• Sociálny pracovníci pre jednotlivé preventívne
  aktivity vyjadrujú svoju kompetenciu. (spolupráca
  s dalšími odborníkmi)
• Taktiež prvoradost záujmu o klientov to znamená,
  že sú prvoradé záujmy klienta, nie záujmy soc.
  Pracovníka.
• Rešpektovanie dôstojnosti ludských práv všetkých
  ludí nie je v protiklade ba práve naopak s
  rôznorodostou a jedinecnostou každej osoby,
  skupiny alebo komunity.
• Velmi dôležitou požiadavkou v tejto oblasti je
  holistický prístup, ciže jednat s každým clovekom
  ako s celostnou bytostou. Americký NASW kódex
  uvádza, že soc. Pracovníci nesmú používat
  ponižujúci jazyk vo svojej komunikácii s klientmi
  ani o nich.

43

• Barker (2003) definuje dôvernost informácií ako
  etický princíp podla ktorého sociálny pracovník
  alebo iný profesionál nesmie poskytnút informácie
  o klientovi bez jeho súhlasu.
• Hodnoty a etika v terciárnej prevencii
• Dôležitá je spoluúcast v terciárnej prevencii sa
  snažíme o to, aby išlo o spoluúcast sociálnych
  pracovníkov na riešení problémov klientov. V
  sociálnej práci je potrebné zamerat sa na silné
  stránky jednotlivcov alebo skupín, ktorí sa
  nachádzajú v terciárnej prevencii. Cielom
  takéhoto prístupu je podporit ich zmocnenie. Aj
  v tejto etape sú ludské vztahy dôležitou
  hodnotou, bez ktorej by sociálna prevencia nebola
  dostatocne úcinná a efektívna

44

• 6. Inštitúcie v sociálnej prevencii
• Štátna správa ( Zákon c. 453/2003 Z.z. o
  organizácií štátnej správy v oblasti sociálnych
  vecí, rodiny a služieb zamestnanosti v znení a
  doplnení niektorých dalších zákonov) za orgány
  štátnej správy sa považujú
• Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR
• -Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (je
  rozpoctová organizácia štátu, ktorá je svojimi
  pijímami a výdavkami napojená na rozpocet
  ministerstva. Sídlo ústredia Bratislava a dalšie
  detašované pracoviská Žilina, Banská bystrica a
  Košice. Ústredie vykonáva štátnu správu v oblasti
  sociálnych vecí a služieb zamestnanosti c.
  453/2003 Z.z. o orgánoch štátnej správy v
  oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb
  zamestnanosti a okrem iného plní úlohy na úseku
  sociálnych služieb.

45

• -Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny
• vykonáva štátnu správu v oblasti sociálnych vecí
  a služieb zamestnanosti a plní úlohy podla
  osobitných predpisov a vykonáva štátnu správu v
  prvom stupni v oblasti sociálnych vecí, rodiny a
  služieb zamestnanosti a v druhom stupni vykonáva
  štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom
  konaní v prvom stupni konala a rozhodovala obec
  pri prenesenom výkone štátnej správy alebo
  zriadeniach sociálnych služieb.
• Úrad rozhoduje
• O hmotnej núdzi na príspevky
• O vrátení neprávom prijatej dávky
• O preddavkovom priznaní dávky a príspevkov
• O odnatí a zastavení výplaty dávky a príspevkov
• O dodatocnom priznaní ............
• Dohliada ako príjemca plní povinnosti podla
  zákona.......

46

• Samospráva je najobjektívnejším subjektom ktorý
  dokáže vecne zmapovat sociálne problémy a
  uskutocnovanie záujmov obyvatelstva regiónu sú
  samosprávy. Štát mení svoj prioritný status a
  mnohé z jeho kompetencií prechádzajú na mestá a
  obce.
• Orgánmi obce sú obecné zastupitelstvo a starosta
  obce.. Obecné zastupitelstvo môže zriadit a
  zrušit podla potreby výkonné, kontrolné a poradné
  orgány a urcuje im nápln práce. Obecné
  zastupitelstvo rozhoduje o základných otázkach
  života obce. Samospráva sa v sociálnej oblasti
  riadi zákonom c. 448/2008 Z.z. Medzi najcastejšie
  formy pomoci obcanom v nepriaznivej sociálnej
  situácií patria.
• Sociálne poradenstvo (základné sociálne
  poradenstvo, špeciálne poradenstvo, sociálne
  poradenstvo poskytované ambulantnou formou)
• B. Sociálne služby (útulok, domov na pol
  ceste....)

47

• Vyšší územný celok zabezpecuje a chráni práva a
  záujmy svojich obyvatelov.
• Neziskové organizácie majú súkromný charakter,
  nemajú za ciel vytvárat zisk, sú nezávislé, majú
  dobrovolnícky charakter, majú formálnu štruktúru.
• Dobrovolnícke organizácie cinnost je postavená
  na dobrovolníkoch a ich práci, väcšinou sa jedná
  o neziskové organizácie sa snažia uspokojovat
  individuálne potreby obyvatelstva.
• Svojpomocné skupiny 10 až 16 clenov. Spojených
  s podobným osudom , cielom je spolocné riešenie
  problému.

48

• 7 Základne oblasti sociálnej prevencie
• 7.1 Sociálno patologické javy sociálna
  patológia
• V súcasnej dobe je zaznamenaný zvýšený výskyt
  sociálno patologických javov, ktoré sa v
  spolocnosti väcšinou hodnotia ako nežiadúce. Z
  hladiska etiky a mravnosti všetkých ludí je
  ohrozený spolocenský, postmoderný vývoj. Co je
  vlastne sociálna patológia? Sociálna patológia je
  súhrny pojem pre oznacenie chorých,
  nenormálnych, všeobecne nežiadúcich spolocenských
  javov. Môžeme sem zaradit formy deviantného
  správania. Prvý kto zacal používat tento pojem
  bol Spencer. Dnes sa pod pojmom sociálna
  patológa sa všeobecne rozumie skúmanie
  negatívnych javov vyskytujúcich sa v spolocnosti.

49

• Kriminalita znamená previnenie, zlocin.
  Kriminalita porušenie spolocnostou prijatej
  normy. Tieto normy sú sankcionované. Kriminálnym
  správaním je len taká cinnost, ktorá je v rozpore
  s platnými zákonmi danej spolocnosti..
  Kriminalita je jav ktorý narušuje základné formy
  spolocnosti. Kriminalitu môžeme definovat aj ako
  opakované, ci dokonca stále prejavovanie
  kriminálneho správania. Prevencia kriminality je
  špeciálna oblastou uplatnenia prevencie jej
  predmetom je predchádzanie kriminalite. K pojmu
  prevencia kriminality je pojem represia
  kriminality, ktorý znamená potlacenie tohto javu
  aj za použitia násilných, ale zákonných
  prostriedkov.. Prepojenostou pojmom prevencia a
  represia vedie k pokusom nájst ich spolocný,
  nadradený pojem. Niekedy sa v tomto zmysle
  používa pojem boj s kriminalitou, kontrola
  kriminality. Kontrola kriminality znamená
  udržiavat kriminalitu v urcitých medziach.
  Kriminalita je konanie, ktoré je trestným
  cinnom. Inou proti spolocenskou cinnostou je
  konanie, ktoré je priestupkom alebo iným právnym
  deliktom. Za inú protispolocenskú cinnost sa
  považuje aj konanie, ktoré nie je priestupkom
  alebo iným správnym deliktom, ale pôsobí
  negatívne na spolocnost.

50

• Drogová závislost pri definovaní pojmu drogová
  závislost prevládajú medicínsko farmagologické
  prístupy a vymedzenia, nakolko drogová závislost
  je podla medzinárodnej klasifikácie chorôb
  chápaná ako komplexné ochorenie. Psychicky a
  casto aj fyzický stav vyplývajúci z užívania
  návykovej látky, charakterizovaný reakciami
  obsahujúcimi vždy nutkavú potrebu užívat návykovú
  látku bud sústavne, alebo periodicky s cielom
  prežívat jej psychické úcinky, alebo utlmovat
  nepríjemný pocit z nedostatku látky, tzv.
  abstinencné príznaky príznaky ktoré vyplývajú z
  jej neprítomnosti. Môže, ale nemusí vzniknút
  návyk. Osoba môže byt závislá od viacerých
  návykových látok ( Novomeský ,1995)

51

• S pojmom droga sa už zaoberalo mnoho autorov,
  napríklad vo farmaceutickom ponímaní pojem droga
  predstavuje všeobecné oznacenie pre všetky látky
  vrátane lieciv, ktorými možno dosiahnut zmeny
  stavu vedomia, nálad, povzbudenia alebo naopak
  utlmenie psychických alebo somatických funkcií,
  alebo vyvolanie psychosomatickych zážitkov, ako
  sú ilúzie, halucinácie.
• Za oficiálnu definíciu pojmu droga môžeme
  považovat definíciu WHO .Droga je akákolvek
  látka, ktorá po vstupe do živého organizmu je
  schopná pozmenit jednu alebo viac funkcií, ,
  pôsobí priamo alebo nepriamo na nervový systém.

52

• Úcinky drog
• Psychostimulacné pôsobiace drogy (vyvolávajú
  eufóriu,kokaín, efedrín)
• Psychoinhibicne (pôsobia tlmivo potlácajú tiesen,
  úzkost, heroin, morfín)
• Látky, ktoré pôsobia dezintegracne a vyvolávajú
  halucinácie ( LSD,extáza)
• Toxicita drogy nie je presne definovaná vlastnost
  urcitej látky. Vyjadruje znášanlivost organizmu
  od nej. Závisí to od chemického zloženia a
  štruktúry látky.
• Jednorazové podanie oznacujeme ako intoxikácia
  drogy. Dlhotrvajúci vplyv drogy oznacujeme ako
  chronická intoxikácia, ktorej následky sú trvalé
  a obnova pôvodného stavu je len málo
  pravdepodobné.

53

• Abúzus (zneužívanie) rozumieme škodlivé užívanie,
  alebo zneužívanie psychoaktívnych látok a to
  predovšetkým ich nadmerným používaním, kedy
  prichádza k nepriaznivému vývoju psychickej i
  fyzickej výkonnosti.
• Úzus (užívanie) rozumieme užívanie drog/lieciv v
  súlade s oprávnenými záujmami a potrebami
  jedinca.
• Toxikománia je stav periodicky sa opakujúcej
  alebo chronickej intoxikácie jedinca, pricom je
  tento stav vyvolaný opakovaným užitím prírodnej
  alebo syntetickej látky. Poznáme psychickú
  závislost a fyzickú závislost. Ked sa požadovaná
  látka nepoužije, objavia sa abstinencné príznaky.

54

• Príciny toxikománie
• Biologický predpoklad
• Tlak okolia
• Životné krízy
• Depresia
• Vztah rodicov k detom
• Sociálne faktory
• Nefunkcné manželstvo
• Pôvod zo sociálne slabej rodiny
• Zneužívanie dietata
• Nízke vzdelanie
• Nezamestnanost
• Opozícia protest voci spolocnosti
• Kriminálne prostredie
• Dostupnost drog

55

• Patogenetické faktory
• Psychopatické crty osobnosti
• Poruchy osobnosti
• Subnormný intelekt
• Agresívne prejavy
• Psychologické faktory
• Emocná neistota
• Nízka tolerancia flustrácia
• Slabá motivácia pre vzdialenejšie ciele
• Slabá schopnost interpretovat a realizovat
  vlastné emocné stavy
• Úzkost
• Neistota
• Náchylnost ku konfliktom

56

• Prostitúcia je to jeden z najstarších sociálno
  patologických javov, ktorá je stará ako ludstvo
  samé. Je to poskytovanie sexuálnych služieb za
  peniaze. Prostitúcia sa v našej republike za
  posledné roky rozrástla. Prostitútky zacali
  zaberat významné pozície v centre miest ako aj v
  rekreacných oblastiach. Podstatou prostitúcie je
  dosiahnutie co najväcšieho penažného zisku. V
  súcasnosti zaznamenáva prostitúcia svoj rozmach
  najmä v štátoch strednej a východnej Ázie, známa
  vo forme sex-turizmu.
• Mužská prostitúcia - muži najímaní samotnými
  ženami je doposial nie velmi preskúmaná.
  Prostitúcia je hodnotená ako anormálny jav.

57

• Formy prostitúcie
• Ženská prostitúcia je najstaršia forma.
• Mužská prostitúcia gigolovia sú partnermi na
  jeden vecer a nie vždy sú platený za samotný
  pohlavný akt. Muži si neradi priznávajú, že
  predávajú svoje telo na jednu noc.
• Detská prostitúcia- zo spolocenského hladiska je
  považovaná za najnebezpecnejšiu. Je rozšírená
  hlavne v rozvojových krajinách Ázia, Afrika.
  Detská prostitúcia je casto spojená s detskou
  pornografiou -býva organizovaná profesionálnymi
  gangmi.
• Homoprostitúcia sa vyskytuje najcastejšie v
  mužskej - podobe vo veku 17-25 rokov. Zaujímavé
  je že táto prostitúcia nemusí byt poskytovaná
  homosexuálne orientovaným jedincom. Táto
  prostitúcia je dôsledkom drogovej alebo
  alkoholovej závislosti. Z hladiska zdravotníctva
  je najrizikovejšia kategória. ( AIDS, hepatitída
  C)

58

• Dobrovolne vykonávaná prostitúcia je vykonávaná
  z vlastného rozhodnutia ci už ako vylepšenie
  financného stavu alebo ako jediná možnost
  uplatnenia sa.
• Nútená prostitúcia ciže sexuálne otroctvo je
  zvycajne výsledkom obchodu zo ženami.
• Poulicná a dialnicná najproblematickejšia,
  komukolvek a kdekolvek. Nízka vzdelanost,
  mentálna zaostalost sociálna nevyspelost.....
• Barová prostitúcia- vykonávaná v erotických
  baroch. Prostitútky sú väcšinou cudzinky.
• Eskortná a privátna- prostitúcia sa vyznacuje
  malou a stálou klientelou. Casto tu prichádza ku
  skupinovému sexu.
• Hotelová prostitúcia klientela nestabilná
• Spolocnícky nevystupujú ako klasické
  prostitútky ale pohybujú sa vo vyšších kruhoch
  stávajú sa partnerkami top manažérov na
  služobných cestách

59

• Verejná legálna, poskytujú sa sexuálne služby v
  sexuálnych zariadeniach
• Neverejná nelegálna kedy tieto osoby aktívne
  vyhladávajú svojich zákazníkov.
• Nóvum sexuálnych služieb je internetová
  prostitúcia.
• Sexuálna deviácia ide o porušenie sociálno
  právnych noriem sexuálneho správania. Súcasne
  však urcite platí, že žiadna spolocnost nemôže
  fungovat bez istého minima sexuálnych zákonných
  noriem.
• Pornografia medzi základné pravidlá patrí, že
  nemôže íst o akty násilia, každý aktér porno
  filmu vykonáva svoju rolu dobrovolne ide o
  zárobkovú cinnost.

60

• Poruchy správania sú charakterizované
  opakujúcim sa obrazom disocialného, agresivného a
  vzdorovitého správania sa. Vedeckými výskumami sa
  zistilo, že chlapci s poruchami správania
  vykazujú nižšiu mieru psychotizmu, nižšiu úroven
  prežívania úzkosti a zníženú úroven externality.
  Deti s poruchami správania vyhladávajú pri
  riešení školských problémov sociálnu oporu viac,
  než ostatní.. Deti s poruchami správania sa
  ukázali menej odolné voci stresovým situáciám.
• Disociálne správanie- takmer u každého dietata sa
  objaví
• Asociálne poruchy správania ide tu o ciny
  nespolocenské. Správanie jedinca nezodpovedá
  spolocenskej morálke.
• Antisociálne poruchy správania
  protispolocenské, poškodzuje spolocnost, nicí
  spolocenské hodnoty.

61

• Násilie páchané na ženách, týranie a zneužívanie
• Sa vyskytuje vo všetkých oblastiach sveta,
  postihuje ženy každého veku, všetkých sociálnych
  vrstiev, kultúr, etnických skupín ...... Násilie
  páchané na ženách zahrna fyzické, psychické a
  sexuálne násilie. Vo všeobecnosti sa pod násilím
  rozumie každá forma ubližovania. Najcastejšie sa
  násilie sa vyskytuje v rodinách a v partnerských
  vztahoch. Pre našu spolocnost bola problematika
  domáceho násilia dlho tabuizovaná avšak výskyt je
  alarmujúci.

62

• Typy násilia
• Fyzické násilie
• Emocionálne násilie
• Psychické násilie ( neustála kontrola)
• Sexuálne násilie ( sexuálne ciny nanútené)
• Ekonomické násilie (minimálna financná podpora)
• Sociálne násilie ( izolovat ženu )
• Prevencia celoeurópska kampan Stop domácemu
  násiliu(SR 2007) Do kampane boli zapojené aj
  masmédia ide o jeden z najvplyvnejších nástrojov.

63

• Syndróm týraného, zneužívaného a zanedbávaného
  dietata oznacovaný CAN. Ide o jeden z
  najzávažnejších problémov. Je to súbor
  nepriaznivých príznakov.
• Formy CAN
• Telesné týranie dietata aktívnej povahy
  (poranenia)
• Telesné týranie dietata pasívnej povahy
  (vykoristované, nedostatok ošatenia...)
• Psychické týranie
• Zanedbanost a zanedbávanie (nedostatocná
  starostlivost)
• Sexuálne zneužívanie

64

• Prevencia cielom primárnej prevencie násilia
  páchaného na detoch je zvyšovanie citlivosti
  celej spolocnosti voci tomuto negatívnemu javu.
  Dôležitou úcastou primárnej prevencie domáceho
  násilia páchaného na detoch je organizovanie a
  financná podpora dlhodobých informacných kampaní
  zameraných na prevenciu a pomoc detom priamo
  alebo nepriamo ohrozeným domácim násilím, pricom
  tieto pôsobia na celú verejnost.

65

• Sociálnoprávna ochrana a sociálna kuratela z
  pohladu sociálnej prevencie.
• Zákon c. 305/2005Z.z o sociálnoprávnej ochrane
  detí a o sociálnej kuratela.
• Na zabezpecenie predchádzania vzniku
• Na zabezpecenie ochrany práv a právnom
  chránených záujmov detí.
• - Na zabezpecenie predchádzania prehlbovania a
  opakovania porúch psychického, fyzického a
  sociálneho vývinu.
• Na zamedzenie nárastu sociálno patologických
  javov.
• Zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej
  kuratele utvoril priestor aj na vykonávanie
  opatrení primárnej sociálnej prevencie.

66

• Náhradná starostlivost pomáha vytvorit priestor
  mimo prostredia úplnej alebo neúplnej rodiny,
  vytvorenej biologickými rodicmi. Spravidla sa
  jedná o starostlivost o dieta, o jeho výchovu a
  výživu a zastupovanie dietata v bežných veciach.
• Pestúnska starostlivost pestún je povinný dieta
  vychovávat a zastupovat v bežných veciach,
  rodicia majú právo výchovy, avšak ostatné práva
  im zostávajú napríklad právo styku s dietatom
  pokial to nemajú súdom zakázané, pokial to nemajú
  súdom zakázané.
• Ústavná starostlivost je najzávažnejšie
  opatrenie, ktoré súd nariadil. Aj vtedy napríklad
  ak dieta stratilo oboch rodicov a nie je možné
  ihned zabezpecit výchovu ihned inou osobou.

67

• Porucníctvo sa urcuje vtedy ak obaja rodicia
  zomreli, alebo boli pozbavení svojich práv. S
  porucníctvom sú spojené hlavne práva v oblasti
  výchovy a pri zastupovaní a v spravovaní jeho
  majetku.
• Opatrovníctvo - súd ustanoví maloletému dietatu
  opatrovníka, ak je obmedzený výkon rodicovských
  práv a je to v záujme dietata. Súd vymedzí práva
  opatrovníka aby boli chránené záujmy mal.
  Dietata.
• Osvojenie najprirodzenejšia a najvhodnejšia
  forma je osvojenie ciže adopcia. Zákon c. 36/2005
  dáva možnost nezrušitelného osvojenia aj
  osamelej osobe. Biologickým rodicom rodicovské
  práva a povinnosti osvojením zanikajú, tieto
  práva nadobúda osvojitel. Ak rodicia zomreli
  alebo boli zbavený práv súhlas dáva porucník
  dietata.

68

• Sociálna prevencia detí na ulici- rozoznávame
  deti ulice (children of the street) a deti na
  ulici (children on the street)
• Deti ulice sú v rozvojových krajinách, ktoré
  nepoznajú alebo nemajú rodicov. Opustili svoje
  domovy a žijú na ulici ich domovom je ulica.
• Deti na ulici sú vo vyspelých krajinách a žijú
  na ulici dobrovolne z vlastného rozhodnutia. S
  pravidla sa vracajú domov. (sem patria aj deti
  úplne odtrhnuté od rodiny)
• Dalšou je definíciou, ktorá do pojmu deti ulice
  zahrna
• Deti trhu najcastejšie žobrú na trhoch a pracujú
  na ulici ale žijú so svojou rodinou.
• Deti bezdomovci na ulici žijú na ulici
  neudržiavajú žiadny kontakt s rodinou.

69

• Problematika vystavené zneužívaniu, prespávajú
  na chodníkoch , sú nútené žobrat, tieto deti
  trpia podvýživou, ochoreniami dýchacích ciest,
  trpia prenosnými chorobami, casto sú bité.
• OSN odhaduje pocet detí na ulici miliónov a
  tento pocet denne narastá 4o
• Prícina dôsledkom je možno faktorov, ako aj
  rozpad komunít, ktoré v minulosti boli stabilné,
  strata zodpovednosti u rodicov, rozširovanie
  ekonomickej krízy.

70

• Deti ulice na Slovensku nie je velmi alarmujúca
  
• Nedostatok sociálnych kontaktov
• Túžba zažit dobrodružstvo
• Túžba uniknút pred rodicmi
• Nezáujem rodicov
• Protest voci rodicovskej výchove
• Prevencia streetwork je to vyhladávacia,
  sprievodná a mobilná sociálna práca, záchytné
  centrá, nízkoprahové centrá (spolocné trávenie
  volného casu)

71

• 9 Sociálno - ekonomické problémy
• Nezamestnanost je sociálno - ekonomický jav osoba
  schopná práce je z možnosti pracovat v platenom
  zamestnaní vyradená.
• Nezamestnaný je taký clovek co nemá prácu.
  Hladanie zamestnania je hlavným znakom
  nezamestnaného. Dôležité je rozoznat dlhodobú
  nezamestnanost(má väcší vplyv) a krátkodobú
  nezamestnanost.
• Druhy nezamestnanosti
• Frikcná
• Štrukturálna (rozpad inšitúcií)
• Cklická(spôsobená nevyužitím existujúcich
  kapacít)
• Sezóna
• Skrytá (nezamestnaný si nehláda prácu)
• Neúplná (skrátený prac.cas)
• Nepravá(sú evidované ako nezamestnané osoby,
  nelegálna práca)
• Dlhodobá (12 mesiacov)

72

• Dlhodobá nezamestnanost znamená vyradenie z
  pracovného pomeru a tento fakt so sebou prináša
  nespocetné množstvo problémov (sociálna izolácie,
  alkoholizmus, drogy, zhoršenie zdravotného stavu)
  Chýba sebaistota a dôvera casto majú zábrany
  slobodne hovorit clovek sa stane pasívnym po
  dlhej dobe nezamestnanosti si tažko hladajú
  prácu.
• Fázy
• Šok optimizmus
• Pesimizmus
• Fatalizmus (strata akéhokolvek záujmu o
  zamestnanie)

73

• Skupiny
• Mladí ludia
• Ludia stredného veku
• Dôchodcovia
• Prevencia
• Zmena osobného postoja
• Zmena svojho správania
• Zachovanie stereotypu
• Nezamestnanost má vplyv na spolocenský život,
  pokles aktivít, ubieha cas pomalšie, dlhodobé
  sledovanie televízie, dlhodobý spánok, napätie v
  rodine, rozpad vztahov.

74

• Chudoba chudoba ako sociálny jav sprevádzala
  jedincov v celých dejinách. Neexistuje žiadna
  definícia. Chudoba nie je žiadny okrajový jav
  spolocnosti. Chudoba je raz považovaná za
  sociálny problém inokedy za sociálnu deviáciu.
  Podla individualistických teórií je chudoba
  osobnou vecou každého jedinca.
• Sociologická teória hovorí, že stav chudoby je
  dôsledok tlaku okolností chudobný prijíma síce
  spolocenské hodnoty, lenže nemôže ich preniest do
  reality kvôli nízkym príjmom.
• Chudobný nie je zodpovedný za svoju situáciu
  naopak je obetou.

75

• Typológia chudoby
• Patologické pohlady (postavenie súvisí dedicnými
  charakterovými crtami)
• Štrukturálne pohlady (prícina je nezamestnanost)
• Ideologické pohlady (jedinec sa má postarat sám o
  seba)
• Typy chudoby
• Absolútna (nemá ani životný štandard)
• Relatívna (stavia životný štandard do proti pólu)
• Materiálna (chýbajú prostriedky k obžive)
• Nemateriálna (vyjadruje sociálne, etnické
  nedostatky)
• Objektívna (je skutocne zistený jav )
• Subjektívna (sa berie na vedomie)
• Sekundárna (je odvodzovaná z príjmov jednotlivých
  domácnosti)
• Hlavným cielom je nájst riešenie a zmiernovat
  chudobu

76

• Bezdomovectvo je to viditllný sociálny jav.
  Bezdomovectvo je prícinou hromadením sociálnych
  javov. Tieto osoby vnímame ako tulákov, považuje
  sa za idividuálny problém, niektorí strácajú
  domov, lebo sa nevedia prispôsobit zmenám
  modernej spolocnosti. Bezdomovectvo je prejavom
  extrémneho spolocenského vylúcenia. Je prejavom
  chudoby. Spolocnost má voci bezdomovcom urcité
  predsudky. Všeobecne povedané, bezdomovectvo je
  nedostatkom prístrešia a viac než chudobou.
• Typy
• Podla casového hladiska (chronickí bezdomovci,
  prechodní bez. )
• Podla geografického hladiska (co spia na
  uliciach, obyvatelia útulkov)
• Podla typologického hladiska (alkoholici, duševne
  chorý)

77

• Skupiny bezdomovectva
• Zjavní stretávame bežne na ulici
• Skrytí táto skupina je pocetnejšia, neobracajú sa
  na žiadne verejné miesto, žijú v pivniciach.
• Potenciálni ludia bezdomovectvo im hrozí.
  Bezdomovectvo je následkom rozpadu rodiny,
  alkoholizmu, duševnej choroby, nezamestnanosti.

78

• 10 Zdravotné problémy a zdravotne znevýhodnený
• Zdravotné problémy
• Zdravotné problémy rozumieme oblast psychických
  ochorení, ludia dlhodobo hospitalizovaný,
  chronicky chorý a ludia s nevyliecitelnou
  chorobou.
• Zdravotné postihnutie je akákolvek porucha
  duševná alebo telesná, docasná, dlhodobá alebo
  trvalá, alebo handicap, ktorý jedincovi bráni
  úcinne sa prispôsobit bežným nárokom života.
  Telesná alebo duševná porucha spôsobuje cloveku
  ujmu.
• Druhy postihnutia mentálna, telesná, sluchová,
  zraková, viacnásobná.

79

• 11 Vybrané metódy sociálnej prevencie
• 11.1 Metódy s jednotlivcom
• Sociálna práca s jednotlivcom je historicky
  najstaršou metódou sociálnej práce. V teoretickej
  rovine sa sociálna práca s jednotlivcom zaoberá
  otázkami životného cyklu, problémovým správaním a
  možnostami jeho riešenia, vplyvu rodiny na
  úspešnú socializáciu jednotlivca ....
• Etapa oboznámenia sa s prípadom (táto etapa je
  zároven etapou prvého kontaktu s klientom )prvý
  kontakt môže byt ovplyvnený dôvodom klientovho
  príchodu. Nedobrovolnost môže viest v
  pociatocných fázach k obtiažiam v komunikácii.
  Dôležitou súcastou sociálnej práce s jednotlivcom
  je vytvorenie si plánu práce. Sociálny pracovník
  spolupracuje aj s inými odborníkmi

80

• Etapa sociálnej intervencie (plánovaný
  koordinovaný postup)
• Bežná intervencia je urcená klientovi, ktorého
  problém umožnuje postupné, pokojné riešenie,
  všetko prebieha podla plánu
• Krízová intervencia je urcená pre klienta v
  akútnej krízovej situácii
• Zopár postupov ktoré napomáhajú napomáhajú
  interakcii pracovníka a klienta plánovanie
  rozhovoru, poskytovanie informácii, povzbudenie,
  podmienovanie a podobné behaviorálne techniky
  (pozitívne odmenou a negatívne trestom) nácvik
  správania, konfrontácia, zadávanie domácich úloh,
  rozhodovanie na papieri
• Etapa diskusie je najdôležitejšou etapou

81

• 11.2 Metódy sociálnej prevencie so skupinou
• Sa zacala rozvíjat predovšetkým ako špecifická
  metóda práce organizovaná v rámci rôznych
  náboženských a svojpomocných hnutí. Skupinová
  sociálna práca má za ciel nápravu funkciovania
  skupiny a dosahovania spolocne vytýcených cielov.
  Napriek tomu, že skupina tvorí celok sociálny
  pracovník nesmie zabudnút na individuálne prejavy
  a potreby jej jednotlivých clenov. Catherine
  Papelová a Beulah Rothmanová (1998) hovoria o
  troch modeloch sociálnej práce so skupinou
• Model spolocných cielov
• Model nápravných cielov
• Model cielov opierajúcich sa o vzájomnost,
  spolupatricnost.

82

• Aj v prípade práce so skupinou môžeme rozoznat
  5 etáp vo vývoji skupiny
• Preafilacné obdobie etapa tvorby skupiny
• Etapa formovania skupiny
• Etapa udržiavania skupiny
• Etapa diferenciácie alebo etapa konfliktov
• Etapa ukoncenia práce so skupinou.
• V sociálnej práci sa používajú rôzne formy
  sociálnej práce v práci so skupinou. Ide
  napríklad o skupinovú psychoterapiu,
  socioterapiu. Linky dôvery a podobne.

83

• 11.3 Metódy sociálnej prevencie s komunitou
• Sociálna práca s komunitou sa chápe ako Metóda
  sociálnej práce, ktorá pomáha ludom žijúcim na
  urcitom územnom celku pri riešení konkrétnych
  životných situácií (Levická, 2002)
• Potreba sociálnej práce s komunitou vzniká v
  prípadoch patologickej poruchy v spolocnosti.

84

• Sociálna prevencia
• Milan Schavel a kolektív
• VŠZaSP sv. Alžbety
• 2010