Fagus Sylvatica L.

1
Fagus Sylvatica L.
TECHNICKÁ UNIVERZITA VO ZVOLENE Drevárska fakulta

• Semestrálna práca z predmetu Štruktúra dreva

rocník 1.
Zoltán Nagy ak. rok
2003/2004
DI - 104. B št. sk.
2
Obsah
Fagus Sylvatica L.

• Úvod
• Dendrologický popis
• Výskyt
• Výskyt na Slovensku
• Prostredie
• Tvar koruny
• Púciky
• Plod
• Listy
• Makroskopická stavba
• Mikroskopická stavba
• Mikroskopický rez
• Bunkové elementy
• Chyby dreva
• Nepravé jadro
• Trhliny
• Huby a hmyz
• Použitie
• Použitá literatúra

3
Úvod
Fagus Sylvatica L.

• Drevo bolo už od dávnych dôb a zostáva aj
  dnes jedným z najrozšírenejších materiálov, ktoré
  clovek používa. Predstavuje pružný, pevný
  a pritom lahký materiál, ktorý sa lahko opracúva,
  má dobré tepelnoizolacné vlastnosti, je schopný
  znášat velké zatžaženie. Možno ho chemicky
  pretvárat, tvarovat, spájat (chemicky alebo
  mechanicky). Má výborné estetické a dekoracné
  vlastnosti.
• Tieto vlastnosti umožnujú jeho využitie pri
  výrobe stavebných kontšrukcii, nábytku, hudobných
  nástrojov a dalších výrobkov na všestranné
  použitie.
• Výrobky získané z dreva majú však aj
  nedostatky ako sú anizotrópia, prítomnost chýb,
  zosychanie a napúcanie, praskanie, horenie a iné.
  
• Drevo je jedným z obnovitelných prírodných
  zdrojov, ktoré je k dispozícii ludstvu ako
  ekologická surovina, ktorá sa dá využit takmer vo
  všetkých odvetiach. Preto sa coraz viac stáva
  vyhladávanejšiou surovinou.

4
Dendrologický popis
Fagus Sylvatica L.

• Vytvára mohutný strom, ktorý dorastá do
  výšky 40-50 m . Zvycajne sa dožíva 300 ,
  v ojedinelých prípadoch to môže byt aj 500
  rokov. Vytvára mohutný habitus. V porastoch tvorí
  štíhle priame priebežné alebo vidlicovité kmene
  s rôznymi obmenami. V prevažnej väcšine sú to
  kmene hladké, vyskytujú sa však aj pozdlžne
  valcovité , priecne zvlnené a tocivé. V porastoch
  sa dobre cistia od konárov a môžu dosiahnut aj
  hrúbku 0,75 1,5 m. Kôra je zo zaciatku hnedá,
  neskôr sivastohnedá.
• Borka je hladká, bez výraznejších útvarov,
  ale môže byt farebne rôzna. Vacšinou je
  svetlosivá až tmavosivá s rôznymi odtienmi, od
  bezmála bielej až po ocelovomodrú. Zriedkavo sa
  vyskytuje rozpukaná až dubokôra borka.

5
Výskyt
Fagus Sylvatica L.

• Súcasný areál buka lesného zacína na
  Britských ostrovoch. Od ostrova Wight na
  juhozápade smeruje na severozápad po ústie rieky
  Severn, odtial na východ po Cambridge a na juh po
  ústie rieky Temze. Smerom na východ má dva
  ostrovcekovité výskyty na juhu Nórska, vo Švédsku
  po ostrov Oland. Odtial smeruje na Kalingrad
  a Olsztyn, tu sa vracia na juhozápad a tvorí
  hlboký zárez okolo Varšavy. pokríva Apeninský
  polostrov, Sicíliu, Korziku. V rámci tohto areálu
  sa vyhýba oblastiam s kontinentálnejšou klímou.
• Na Slovensku pokríva prevažnú cast územia.
  Vyhýba sa miestam s nedostatocnou pôdnou
  a vzdušnou vlhkostou a extrémom kontinentál-nej
  klímy. Nerastie na Záhorskej nížine , Podunajskej
  pahorkatine, v casti Juhoslovenskej kotliny,
  Východoslovenskej rovine a vo vysokohorských
  oblastich.
• Priemerná dolná hranica sporadického výskytu
  prebieha v nadmorskej výške 330 m (min. 120 m n.
  m.). Horná hranica hromadného výskytu je
  v smrekových porastoch, v nadmorskej výške 1230
  m n. m.
• Môžu sa vyskytnút aj tzv. zákrpkové porasty
  (horná hranica zákrpkových porastov) v Nízkych
  Tatrách 1340 m n m.

6
Výskyt
Fagus Sylvatica L.
Výskyt Fagus Sylvatica L. v Európe
7
Výskyt na Slovensku
Fagus Sylvatica L.

• Na Slovensku je to najrozšírenejšia
  a hospodársky dôležitá listnatá drevina. V
  minulosti sa buciny využívali na pastvu dobytka
  a ošípaných, ale buk sa využíval najmä na palivo
  a na výrobu dreveného uhlia. V niektorých
  oblastiach doslova ustúpil a jeho miesto zaujali
  rôzne ihlicnaté dreviny. K velkej zmene sa udialo
  v 19. storocí , kde drevené uhlie zacína byt
  nahradzované kamenným. Buk patrí medzi pomerne
  odolné dreviny. Škodia mu extrémne silné mrazy
  a námrazy. V súcasnosti trpí aj emisiami. Casto
  ho poškodzuje ohrýzaním raticová zver. Má málo
  hmyzích škodcov
  cervec bukový (Cryptococcus fasgisuga),
  ktorý cicia na kôre. tetinatec orechový
  (Dasychyra pudibunda) piadivka jesenná
  (Operopthera fagata).
• Z fytopatogénych organizmov pliesen buková
  (phytophora cactorum), neskoršie bakteriózy
  (Erwinia sp.), ktoré spôsobujú miazgot.

8
Výskyt na Slovensku
Fagus Sylvatica L.
Výskyt Fagus Sylvatica L. na Slovensku
9
Prostredie
Fagus Sylvatica L.

• Buk lesný je drevinou oceánskej a prechodnej
  klímy. Vyžaduje humídnu klímu s kolísaním
  priemernej mesacnej teploty medzi najchladnejím
  a najteplejím mesiacom 150- 250C . V strednej
  Európe majú buciny optimum pri zrážkach okolo
  1000 mm a priemernej rocnej teplote 100C.
  V severnejších oblastiach, k humidnej klíme
  stacia zrážky 500 mm. Buk je tienomilná drevina
  a z našich listnatých drevín znáša v mladosti
  najlepšie zatienenie. Nárast buka znáša
  zatienenie materského porastu 8 - 10 r.
  v závislosti od podmienok prostredia. Táto
  drevina je citlivá na atmosferickú a pôdnu
  vlhkost. Rastové optimum má v nadmorských výškach
  od 600 do 750 m n. m., na hlbokých, fyzikálne
  priaznivých kambizemiach v sopecných pohoriach.
  Dobre sa mu darí na mierne kyslých pôdach ( pH
  5,5 - 6), smerom k vyššiemu pH sa rast zpomaluje.

10
Tvar koruny
Fagus Sylvatica L.

• Velmi premenlivý. Môžu sa vyskytnút typy
  úzke (valcovité, vreteno-vité, kuželovité,
  vajcovité ) alebo dáždnikovité, s rôznymi
  prechodmi medzi týmito základnými typmi. Rôzna
  je hrúbka konárov a uhol zakonárenia , co spolu
  s uvedenými znakmi prispieva k rôznemu habitu.

11
Púciky
Fagus Sylvatica L.

• Púciky má postavené striedavo a od konára sa
  odklánajú pod uhlom 45. Listové sú 3-5mm
  vretenovité, hrotité, sediace. Kvetné púciky sú
  8-10 mm, široko vajcovité, prihrotené. Púcikové
  šupiny sú viaceré, škoricovo-hnedé a
  cervenohnedé, so sivastým okrajom, brvité.
  Jednorocné výhonky sú oblé, zo zaciatku
  olivovozelené, sivo plstnaté, neskôr cervenohnedé
  až sivastohnedé. Skrátené výhonky sú krúžkované,
  hrbolaté.

12
Plod
Fagus Sylvatica L.

• Plod je velký 12-15 x 10 mm bukvica -
  ihlanovitá, ostro trojhranná, na hranách takmer
  krídlatá, hrotitá, na hrote striebristo plstnatá,
  lesklá, hnedá. Bukvice sú uzavreté po 2 v 18-25 x
  15-20 ciake ktorá je vajcovitá, drevnatá, mäkko
  ostnitá, hnedá, stopkatá. V zrelosti sa otvára
  štyrmi chlopnami. Dozrieva v septembri a októbri.
  Má nadzemné klícenie. Semenácik má dva
  protistojné klícne listy, ktoré sú nápadne velké,
  oblickovité, na vrchnej strane tmavo zelené,
  lesklé, na spodnej strane striebristo biele,
  celistvookrajové. V strede medzi nimi je stonkový
  vrchol. Dva primárne listy sú protistojné,
  podobné vyspelým listom, ale na okraji sú
  zúbkaté.
• Rast má zo zaciatku velmi pomalý,
  zrýchluje sa až od piateho roku,
  v desiatom roku dorastá do výšky 0,75 m,
  casto kríkovite. Výškový rast vrcholí
  medzi 35 -50 až 60. rokom koncí vo veku
  150 rokov.

13
Listy
Fagus Sylvatica L.

• Listy sú dlhé 40-100 x 30-70 mm, vajcovité
  krátko zahrotené, na báze široko klinovité.
  Väcšinou sú celistvookrajové , ale aj vlnovkovité
  až zubaté, po rozvinutí na oboch stranách
  hodvábne chlpaté, na okraji dlho brvisté , neskôr
  lysé. Vrchná strana je lesklá, zelená, spodná
  svetlejšia. Stopka je 5-15 mm dlhá. Prílisky sú
  hnedé, rýchlo opadávajú.
• Plodnost pri solitéroch zacína v ( 20. )
  40.-50. roku, v zapojených porastoch vo veku
  60-80 rokov. Semenné roky sa opakujú v 5 až 10
  rocných intervaloch. Je to jednodomá drevina
  z rôznopohlavnými kvetmi. Kvitne v máji, súcastne
  s rozvíjaním listov. Samicie kvety sa rozvíjajú
  o niekolko dní neskôr ako samcie kvety. Samcí
  kvet má pohárikovité 5-6 hroté žlté alebo
  cervenkasté okvetie, na povrchu bielo plstnaté.
  Obsahuje 4 až 12 tyciniek s dlhými nitkami
  a žltými pelnicami. Pelové zrná sú trojbrázdovo,
  alebo štvorbrázdovo pórové, viac-menej gulové,
  velmi hladké. Opelenie vetrom. Samicí kvet má
  malé šest hroté okvetie, ktoré je zelené
  a chlpaté. Má spodný trojpúzdrový semenník, jeho
  cnelka je rozdelená na tri nitkovité cervené
  blizny. Kvety vyrastajú vždy po dva na dlhých
  výhonkoch v 15-25 mm dlhej cervenkastej ciake.

14
Listy
Fagus Sylvatica L.
15
Makroskopická stavba
Fagus Sylvatica L.

• Je to typicky roztrúsenopórovitá drevina,
  cievy sú skoro nepozorova-telné, má málo výrazné
  rocné kruhy, ktoré sú zvýraznené len velmi úzkou
  tmavou vrstvou neskorého letného dreva. Šírka
  rocných kruhov sa pohybuje prevažne od 1 do 5 mm,
  ale samozrejme to závisí aj od vegetacného
  obdobia. Pri priaznivom vegetacnom období môže
  byt tento prírastok aj väcí a naopak pri
  nepriaznivom sa môže stat že drevo nevytvorí
  rocný prírastok , alebo len velmi malý. Buk patrí
  medzi stredne tažké dreviny, jeho hustota je
  okolo 680 kg/m3. Drevo je bez zretelné tmavšieho
  jadra, celkovo ružovkasté.

16
Makroskopická stavba
Fagus Sylvatica L.

• Je to zrelodrevná drevina, belová cast
  u cerstvo zotatého stromu, je tmavšia ako
  cast zrelého dreva a je to spôsobené tým že
  belová cast obsahuje podstatne viac vody ako
  stredová zóna kmena. Po vyschnutí sa stratí
  medzi nimi rozdiel.
• U starších stromov sa casto vyskytuje okolo
  jadra (letokruh netvorí hranicu) tzv. nepravé
  jadro, zaradujeme ho medzi chyby dreva. Cievy sú
  volným okom neviditelné.
• Stržnové lúce sú široké, viditelné na
  všetkých rezoch
• na priecnom reze ich pozorujeme ako
  svetlejšie (casto i lesklé) ciary prebiehajúce
  v smere polomerov od stržna (primárne) alebo od
  niektorého rocného kruhu (sekundárne ) k obvodu
  kmena a vždy prenikajú až do lyka , kde ich
  nazývame lykové.
• na tangenciálnom reze vytvárajú podlhovasté
  úzke tmavé pásiky. Ich hrúbka je 1mm, výška 5-12
  mm.
• na radiálnom reze zvyšujú pestrost kresby
  dreva, vytvárajú tzv. lesklé úzke pásy. Podla
  lomu svetla sa môžu javit ako svetlejšie, alebo
  tmavšie než je okolité drevo.

17
Makroskopická stavba
Fagus Sylvatica L.

• Najväcší pocet stržnových lúcov je na
  prízemku kmena, smerom nahor sa zmenšuje
  a v korune opät zväcšuje. U buka bolo zistené aj
  tzv. lieskovcové drevo je to zvláštna kresba
  spôsobená nepravidelným priebehom rocných kruhov.
  Na priecnom reze u dreviny pozorujeme , že rocné
  kruhy neprebiehajú pravidelne, ale pomiestne sa
  ostro, smerom k obvodu kmena vychylujú. Táto
  odchýlka u buka zhoršuje estetický vzhlad dreva,
  na tangenciálnom reze sa vytvárajú útvary podobné
  stržnovým lúcom o šírke 4-5 mm a dlžke 3-5 cm.
• Reakcné drevo tzv. tahové je bledšie než
  okolité drevo, pri buku ho môžeme pozorovat len
  výnimocne, ked je silne vyvinuté ako belavá
  plocha na priecnom reze a na pozdlžnych rezoch
  ako biele lesklé pásy. Výrazne zvyšuje
  heterogénnost stavby dreva, pravidelne zvyšuje
  drsnost povrchu na pozdlžnych rezoch
  a v závitovej zóne nad hrcami.
• Vytvára tiež spiace ocká (vznikajú ako
  dôsledok tvorby zárodku rezervných základov
  vetiev - náhradné púciky, ktoré sa vyvinú len
  príležitostne napríklad pri uvolnení a osvetlení
  kmena.

18
Mikroskopická stavba
Fagus Sylvatica L.

• Listnaté dreviny, medzi nimi aj buk, sa
  skladajú s nasledovných bunkových elementov
  
• vodivé elementy cievy (trachee) a cievice
  (cievovité vazicentrické
  tracheidy)
• mechanické elementy libriformné vlákna,
  vláknité tracheidy,
• zásobné elementy parenchymatické bunky
  stržnových lúcov a drevného parenchýnu.
• CIEVY- vodivé elementy ( pozdlžna os buniek
  je viac menej rovnobežná s pozdlžnou osou
  kmena.) V dreve sú to väcšinou mrtve zdrevnatené
  súbory buniek nad sebou stojace. U roztrúseno
  porovytých drevín nerozlišujeme rozdiel medzi
  jarnou a letnou cievou.
• U buka rozlišujeme rozdiel medzi jarným
  a letným drevom a to perforáciou ciev, kde
  v jarnom dreve sa nachádza jednoduchá a v letnom
  tzv.  rebríckovitá perforácia.

19
Mikroskopická stavba
Fagus Sylvatica L.

• ROZMERY CIEV priemer 8 - 45 - 85 µm
  podiel
  26,6 - 39,5 - 52,5
  pocet na 1mm2 80 - 125 -
  160
• U buka sa pri vytváraní jadra cievy
  upchávajú tzv. Tylami. Sú to vakovité prírastky
  z parenchymatických buniek , ktoré úplne alebo
  ciastocne vyplnujú cievu , cím ju vyradujú z jej
  vodivej funkcie. Velkost a tvar týl je priamo
  závislý na lumene . Môžu byt tenko alebo
  hrubostenné. Pokial sú tyly živé (tenkostenné),
  tak majú s drevným parenchýmom význam zásobných
  elementov, obsahujú škrob, gumové látky.
• Tyly môžu vznikat za nasledujúcich
  okolností
• pri poranení vetví a korenov, tiež po umelom
  reze , po opadaní listov alebo po hubovej
  infekcii.
• pri odumieraní alebo starnutí pletív (
  v jadrovom dreve a starnutí belovej casti.)

20
Mikroskopická stavba
Fagus Sylvatica L.

• CIEVICE (tracheidy ) - ievovité, vláknité a
  vazicentrické.
• Cievovité tracheidy (krátke tracheidy),
  doprevádzajú cievy a slúžia k vedeniu vody. Sú to
  uzavreté samostatné bunky, svojím tvarom a
  velkostou sa podobajú malým clánkom ciev. Tenko
  stenné rúrky s tupo zaoblenými koncami. Majú
  hustý výskyt dvojbodiek a casto sú tocivé . Dlžka
  cievovitých tracheíd zriedka prevyšuje 0,5 mm.
• Vláknité tracheidy slúžia k spevnovaniu ,
  môžu však prevziat i funkciu vodivú
  a zásobovaciu. Sú to samostatné, uzatvorené,
  pretiahle, hrubostenné bunky so zašpicatenými
  koncami a malým lumenom.
• Libriformné vlákna (libriform) sú
  podstatnou zložkou dreva listnácov, u buka tvoria
  37 44 . Sú to v podstate úzke, pretiahle
  bunky so zašpicatenými koncami a malým poctom
  stenšením na stenách. Bunecné steny vlákien sú
  znacne zhrubnuté. Výnimocne sa vyskytujú tieto
  vlákna s rozštiepenými alebo rôzne zúbkovanými
  koncami , cím sa dosahuje u vlákien pevnejšie
  spojenie.

21
Mikroskopická stavba
Fagus Sylvatica L.

• PARENCHÝM - v dreve sa vyskytujú dva druhy
  parenchýmu
• parenchým stržnových lúcov - radiálny
  drevný parenchým
• drevný parenchým - axiálny.
• Parenchým stržnového lúca sa vyskytuje
  prevažne vo forme krátkych valcekov, prierez je
  okrúhly až eliptický.
• Drevný parenchým (axiálny), tvorí vertikálne
  rady buniek, retazce krátkych valcekov. Koncové
  bunky retazcov sú zahrotené, takže pôsobí ako
  samostatné delivé pletivo.
• Podiel axiálneho parenchýmu v ? 3,5 -
  5,2 - 7,0
• Axiálny parenchým v bukovom dreve
  pozorujeme ako apotracheálný - nie je v spojení
  s cievami, je vtrúsený medzi nimi - difúzny .

22
Mikroskopická stavba
Fagus Sylvatica L.

• STRŽNOVÉ LÚCE sú tvorené výlucne zo živých
  parenchymatických buniek s tenkými zdrevnatenými
  stenami a pocetnými jednoduchými bodkami, najmä
  v miestach spojenia spojenia s cievami alebo
  tracheidami. Stržnový lúc slúži k vedeniu
  a ukladaniu organických látok.
  jednoradové
  viacradové výška ?m
  500.....4000
  60.....1000 šírka ?m 30.........200
  20.......60 pocet/1mm2 T 2 3 5
  3 6 9

23
Mikroskopický rez
Fagus Sylvatica L.
P - rez
R - rez
T - rez
24
Bunkové elementy
Fagus Sylvatica L.
Libriformné vlákno
Axiálny parenchým
Radiálny parenchým
Trachee
Tracheida
Bunkové elementy rodu Fagus
25
Chyby dreva
Fagus Sylvatica L.

• Za chyby dreva považujeme odchýlky v tvare ,
  textúre a štruktúre drevnej suroviny. Prejavujú
  sa zmenami vonkajšieho vzhladu porušením
  pravidelnosti stavby dreva a môžu vznikat pocas
  rastu, v procese tažby prípadne jeho nesprávnym
  uskladnením.
• HRCE sú základy odumretých alebo živých
  vetiev uzavretých pocas rastu v dreve. Tvorba hrc
  je prirodzenou vlastnostou dreva, súvisí
  s tvorbou koruny. Hrcavost býva rozdielna ,ale
  môžeme ju ovplyvnit pestovnými zásahmi.
  Rozoznávame tieto druhý hrc
• 1. Zdravé hrce - znak po odrezaní živej vetvy
• 2. Nezdravé hrce - hnilý kýpet alebo vyhnitý
  otvor pozostatok vyschnutej vetvy.
• 3. Zarastané hrce - vypuklý zával nad pozostatkom
  vetvy.

26
Nepravé jadro
Fagus Sylvatica L.

• Do skupiny chýb - nenormálne sfarbenie dreva
  - zaradujeme len zdravé nepravé jadrá, ktoré
  najcastejšie vznikajú u buka.
• NEPRAVÉ JADRO je to nenormálne tmavé sfarbenie
  vnútornej casti (jadra) dreva, ktoré netvorí
  prirodzené jadro, jeho hranicou nie je rocný
  kruh, je asymetrické a zasahuje do rôznej casti
  rocného kruhu.
• Pri tvorbe zdravého nepravého jadra dochádza
  v zóne vyzretého dreva k odumieraniu
  parenchymatických buniek. Pri ich odumieraní
  dochádza k oxidácií trieslovín (sfarbenie jadra )
  a k thylatácii ciev.
• Základnou podmienkou vzniku nepravého jadra
  je prítomnost dostatocného mnostva vzduchu.
  Znížená vlhkost alebo zmena pomeru medzi
  vzduchom a vodou nemusí vždy viest k jeho tvorbe.
  Väcšinou sa predpokladá za vstupné miesto
  prevzdunenia kmena poškodenie jeho kôrovej casti
  osy alebo poškodenie dreva (ulomenie vetvy).
  Dalšou vstupnou bránou môže byt aj odumretý
  stržen.

27
Nepravé jadro
Fagus Sylvatica L.

• Mrazové jadro vzniká len zriedkavo pri
  mimoriadne tuhých mrazoch trvajúcich dlhšiu dobu.
  Týmito vplyvmi odumierajú parechymatické bunky -
  rozsah záleží od dlžky trvania a teploty
  mrazu. Na priecnom reze nám vytvára
  viacmenej okrúhly tvar. Jadrá vytvorené za
  spoluúcasti húb majú na priecnom reze
  hviezdicovitý tvar. Pri tvorbe tohto jadra sa
  podielajú väcšinou huby ktoré nie sú
  drevokazné (hnilobotvorné ) Melurius
  lacrimans Coniophora cerebella Pers.

28
Trhliny v kmeni
Fagus Sylvatica L.

• Trhliny v dreve (v pozdlžnom smere )
  vznikajú pri raste stromu (stržnové, odlúpavé,
  mrazové), pri tažbe a manipulácii s drevom
  (výrobné a výsuné manipulácie).
• Stržnové Tvorí ich jedna alebo niekolko
  radiálnych trhlín, ktoré sa zacínajú od
  stržna kmena, ale nesiahajú pod kôru.
• Odlúpavé Sú to vnútorné trhliny, ktoré
  sú na priecnom reze zaoblené v smere rocného
  kruhu a šíria sa pozdlž kmena.
• Mrazové Vznikajú na stromoch v poraste
  uvolnením napätia z obvodu kmena zmrštovaného
  silným mrazom.

29
Huby a hmyz
Fagus Sylvatica L.
HUBY

• Aglia Fagi Linne - Martinácek bukový
• Pherochlorus Exsiscator - Medovnica buková
• Bena Fagata - Morka buková
• Operophtera Fagata - Pídalka buková
• Cryptococcus - Cervenec bukový
• Thecodiplosis - Bejlomorka borová

HMYZ
30
Použitie
Fagus Sylvatica L.

• Bukové drevo je u nás hospodársky dôležitou
  surovinou najmä v drevárskom priemysle (výroba
  preglejok, ohýbaný nábytok ), používa sa aj ako
  kontrukcný materiál (železnicné podvaly). Výroba
  polnohospodárskeho náradia , nábytku ,
  sústruženie, rezbárstvo... V posledných
  desatrociach sa podstatne rozšírilo použitie
  sortimentov bukového dreva na výrobu
  drevotrieskových a drevovláknitých dosák, výrobu
  papiera a celulózy.

31
Použitá literatúra
Fagus Sylvatica L.

• Greguss, P. Holzanatomie der europäischen
  Laubhölzer und sträucher. Budapest, Akadémiai
  Kiadó 1959. 330 s.
• Schweingruber, F. H. Anatomie europäischer
  Holzer. Bern, WSL Haupt 1990, 800 s.
• Pagan, J. - Randuška, D. Atlas drevín 1. 1.vyd.
  Bratislava, Obzor 1987, 360 s.
• Wagenführ, R. - Scheiber, Chr. Holzatlas. 2.
  Auflage, Leipzig, VEB Fachbuchverlag 1985. 690 s.
• Razdorskij, V. F. Anatomie rostlin. 1. vyd.
  Praha, Nakl. CSAV 1954. 527 s.
• Požgaj A. a kol. Štruktúra a vlastnosti dreva,
  Bratislava, Príroda, 1997
• Chovanec D., prof. Ing., DrSc. - Korytárová O.,
  RNDr., CSc. - Cunderlík I., doc. Ing., CSc.
  Textúra a štruktúra dreva (Náuka o dreve I.),
  Technická univerzita vo Zvolene, 1992
• Pagan J., prof. Ing., CSc. Lesnícka
  dentrológia, Technická univerzita vo Zvolene, 1997

32
Fagus Sylvatica L.
KONIEC PREZENTÁCIE