Soci

1
Sociálna práca s rómskymi komunitami

• Prezentuje PhDr. Zuzana Fatulová

2

• Organizácia skúšky
• Skúška bude realizovaná formou testu.

3

• Okruhy
• Pravlast Rómov, putovanie a ich príchod na
  európsky kontinent
• Rómovia na území Ceskoslovenska v rokoch
  1918-1989
• Rok 1989 a následný ,,politický,, rozvoj Rómov
• Projekty pre prácu s rómskou komunitou
• Sociálny rozvoj Rómov
• Kultúrny rozvoj Rómov
• 6.1. Zvyky, tradície
• 6.2. Príslovia, porekadlá
• 6.3. Symboly
• 6.4. Literárna, periodická tvorba
• 6.5. Organizácie, nadácie, inštitúcie
• Pojmológia

4
Pravlast Rómov, putovanie a ich príchod na
európsky kontinent

• V súcasnosti žije v Európe približne 6 miliónov
  Rómov.
• Poznáme ich pod názvom
• Cigáni,
• Zingari,
• Gypsies
• Gitanos
• v slovenskom jazyku Rómovia. Títo obyvatelia
  nemajú svoj vlastný štát, sú roztrúsení medzi
  ostatným miestnym obyvatelstvom.
• Rómovia pochádzajú z Indie, kde patrili
  k marginalizovanej skupine obyvatelstva, ktorá
  žila kocovným spôsobom.
• Živili sa ako kováci, spracúvaním dreva, hliny
  kože, výrobou košíkov, predajom koní.

5
Pravlast Rómov, putovanie a ich príchod na
európsky kontinent

• Predkovia Rómov putovali cez Perziu, Arméniu
  a malú Áziu až na európsky kontinent.
• Indiu zacali opúštat v 9. 10. storocí a do
  Európy prichádzali v 12. 13. storocí.
• Po príchode do Európy sa predstavovali ako
  kniežatá z Malého Egypta. Preto ich zacali
  oznacovat ako egyptský lud, Egyptania.
• Za najstarší dokument o prítomnosti Rómov na
  území strednej Európy sa pokladá Dalimilova
  kronika (napísaná zaciatkom 14. storocia), v
  ktorej sa uvádza, že v roku 1242 prišla do
  ceského královstva skupina asi 500 ludí.

6
Pravlast Rómov, putovanie a ich príchod na
európsky kontinent

• Rómovia prichádzali do Európy v skupinách. Jedna
  z takýchto skupín prechádzala v 15. storocí
  územím Slovenska. Na jej cele stál král Sindel
  a vojvodcovia Panuel, Michal a Ondrej.
• Príchodom do strednej a západnej Európy v 15.
  storocí boli Rómovia príjmaní miestnymi
  obyvatelmi srdecne a otvorene.

7
Pravlast Rómov, putovanie a ich príchod na
európsky kontinent

• V roku 1417 rímsky a uhorský král Zigmund
  Luxemburský vystavil v juhonemeckom meste Lindava
  ochranný list pre skupinu ,,cigánskych
  krestanských štvancov. (Horváthová, 2002,
  str.14)
• Pre Rómov vedených vojvodom Ondrejom vydal
  v roku 1422 pápež Martin V. glejt, aby 7 rokov
  ochranoval ich putovanie v rámci prikázaného
  pokánia.
• Další sprievodný glejt v roku 1423 vydal Zigmund
  Luxemburský pre skupinu vedenú vojvodom
  Ladislavom.
• Pri putovaní po Európe mal z glejtov vyplývat
  Rómom nárok na ochranu, pomoc a almužnu.
• Od polovice 15. storocia sa zacal menit vztah
  európskeho obyvatelstva k Rómom.
• Najmä predstavitelia cirkvi zacali poukazovat na
  to, že správanie Rómov sa nezhoduje s krestanskou
  predstavou o kajúcnikoch za akých sa vydávali.

8
Pravlast Rómov, putovanie a ich príchod na
európsky kontinent

• Zacalo obdobie prenasledovania a vyhánania
  Rómov.
• Pohostinnost ludí sa zacala menit na nedôveru,
  ktorá postupne vyústovala do otvoreného
  nepriatelstva. Zákony a nariadenia v jednotlivých
  krajinách boli k Rómom nemilosrdné.
• Rómovia odmietajúci opustit krajinu boli
  vystavovaní palicovaniu.
• Vražda Róma sa v mnohých krajinách nepovažovala
  za zlocin.
• V priebehu 16. storocia sa zacali na okraji
  slovenských miest usadzovat rodiny rómskych
  remeselníkov a postupne si zvykat na usadlý
  spôsob života.

9
Pravlast Rómov, putovanie a ich príchod na
európsky kontinent

• Výrazným zásahom do života Rómov boli
  tereziánske reformy v 18. storocí.
• Mária Terézia spolu so svojim synom Jozefom II.
  sa snažili radikálnymi asimilacnými opatreniami
  zmenit spôsob života tejto minority a prinútit
  jej príslušníkov k trvalo usadlému spôsobu života
  a práci v polnohospodárstve.
• Asimilacné opatrenia predstavovali napríklad
  zákaz
• používania rómskych priezvisk, tieto priezviská
  sa nahrádzali nerómskymi,
• používat materinský jazyk,
• nosit špecifický odev,
• mat v kolektíve vajdu.
• Neprípustné boli všetky odlišnosti, ktoré by
  utvrdzovali etnickú identitu Rómov.
• V novobudovaných kolóniách boli Rómovia postupne
  usadzovaní. Nemanželské rómske deti vo veku 7-12
  rokov mali byt v súlade s asimilacnými
  opatreniami odoberané z vlastných rodín a dávané
  na prevýchovu do ,,riadnych rodín. Dôraz sa
  kládol i na vyznávanie katolíckej viery
  a pravidelné úcasti na bohoslužbách.

10
Rómovia na území Ceskoslovenska v rokoch
1918-1989

• V období po vzniku Ceskoslovenska v roku 1918
  žila väcšina Rómov na Slovensku.
• Od pociatku samostatného štátneho vývoja sa
  zacali ozývat casté požiadavky na opatrenia voci
  Rómom.
• Jedným z pokusov o odstránenie negatívnych
  prejavov Rómov (kocovanie, páchanie krádeží) malo
  byt prijatie zákona o Obmedzení tuláctva
  a záhalcivého života.
• Úcelom tohto opatrenia mal byt zákaz pohybu
  všetkým kocovníkom a tulákom preto, aby sa presne
  dala zistit ich štátna príslušnost, domovská
  obec, zdroje obživy, ich pohyb sa musel sústredit
  na konkrétne miesta. Po scítaní, ako uvádza
  Necas, C. (1994, str.18) ,,mali byt osoby cudzej
  štátnej príslušnosti postrkom vyhostené z územia
  republiky, osoby trpiace nákazlivými chorobami
  alebo práceneschopné bolo potrebné umiestnit do
  nemocníc a starobincov, osoby bez práce
  a trvalého bydliska mali byt sústredené
  v donucovacích pracovniach a ich deti
  v sirotincoch.

11
Rómovia na území Ceskoslovenska v rokoch
1918-1989

• Nadväzujúc na tento pokus bol 15.7.1927 prijatý
  zákon o potulných cigánoch. Tento zákon upravoval
  podmienky života Rómov.
• Následne bol kocovným Rómom starším ako 14
  rokov, ktorí boli oznacení ako tzv. potulní
  cigáni pridelený ,,cigánsky poukaz.
• Preukaz obsahoval
• osobné údaje,
• popis osoby,
• odtlacky prstov a iné.
• Cigánske preukazy vydávalo Ústredie pre
  evidenciu potulných cigánov.
• Rómovia boli povinní preukazovat sa touto
  legitimáciou a stále ju nosit so sebou.

12
Rómovia na území Ceskoslovenska v rokoch
1918-1989

• Tí, ktorí chceli kocovat museli vlastnit tzv.
  kocovný list, ktorý sa vydával na obdobie jedného
  roku. Do kocovného listu musel zástupca obce
  potvrdit súhlas s pobytom na obecnom území.
• Kocovné skupiny mali zakázaný vstup do
  rekreacných oblastí, kúpelov a velkých miest. O
  zákaz vstupu sa usilovalo viacero miest, avšak
  úrady v mnohých prípadoch týmto požiadavkám
  nevyhoveli, pretože by tým prakticky znemožnili
  akýkolvek pohyb Rómom.
• V súlade so zákonom o potulných cigánoch mali
  byt Rómom odoberané deti pre nemožnost poskytovat
  im náležitú výchovu a vzdelanie. Deti mali byt
  umiestnované v náhradných rodinách, prípadne
  v ústavoch.
• V praxi sa toto opatrenie príliš neosvedcilo pre
  neochotu nerómskych rodín príjmat rómske deti.
  Taktiež sa obávali pomsty zo strany Rómov.

13
Rómovia na území Ceskoslovenska v rokoch
1918-1989

• ,,Protirómsky prístup v dalších rokoch
  pokracoval prijatím Vyhlášky o zákaze kocovania.
• Toto opatrenie malo vyjasnit predstavu o tom,
  kolko osôb bude potrebné usídlit. Osoby ktoré sa
  nechceli tomuto zákonu podriadit mali byt
  zaradené do kárneho pracovného tábora. Spomínané
  kárne tábory boli zriadené v
• Letech u Písku
• Hodoníne u Kunštátu v októbri 1940.
• Neskôr sa kárne tábory premenovali na zberné
  tábory a ich úcelom bolo slúžit ako zberné miesta
  pred dalšou deportáciou do koncentracného tábora.
  Najväcšie deportácie prebiehali do táborov
  v Osviencim a v Auschwitz Birkenau II.
• Celkovo bolo z protektorátu Cechy a Morava
  deportovaných do Auschwitz Birkenau 4495 Rómov,
  z toho
• 2195 mužov a chlapcov
• 2340 dievcat a žien.
• Transportovanie ako celok sa vyznacovalo vysokým
  zastúpením detí (40,6) a nízkym zastúpením
  starších ludí (0,4). Necas, (1999, str.79)

14
Rómovia na území Ceskoslovenska v rokoch
1918-1989

• Po skoncení druhej svetovej vojny prišlo
  k velkému presídlovaniu Rómov zo Slovenska do
  Ciech.
• V priebehu niekolkých rokov bolo presídlených
  približne 15 000 Rómov, ktorí si v Cechách našli
  prácu a tiež možnost lepšieho bývania v rómskych
  osadách.
• Na spoznanie aktuálneho reálneho stavu Cigánov
  v Ceskoslovensku bol v roku 1947 vykonaný prvý
  povojnový súpis.
• Súpis Rómov bol ,,nevyhnutný k sformulovaniu
  postupov v rómskej problematike.
• Zistených bolo v Cechách 16752 Rómov a na
  Slovensku 83438 Jurová, A. (1996, str.10)

15
Rómovia na území Ceskoslovenska v rokoch
1918-1989

• Vo februári 1948 si socialistický režim vydobyl
  moc v Ceskoslovensku a prijal rôzne opatrenia
  a koncepcie zamerané na asimilovanie Rómov
  a eliminovanie ich etnických špecifík.
• Režim sa zameral na odstranovanie
  historicko-spolocenskej zaostalosti Rómov.
• Zrušením zákona c.117/1927 o potulných Cigánoch
  sa zrovnoprávnili Rómovia s ostatným
  obyvatelstvom cím už nemuseli podliehat
  osobitnému režimu (daktyloskopovanie, vydávanie
  kocovníckych legitimácií).
• V tomto období nadobúdal význam ,princíp
  prevýchovy. Úsilie sa zameriavalo na
• riešenie ekonomickej situácie rómskych rodín,
• likvidáciu zaostalých rómskych osád,
• problematiku nezamestnanosti,
• problematiku rôznych foriem sociálnej
  starostlivosti.

16
Rómovia na území Ceskoslovenska v rokoch
1918-1989

• V 50.tych rokoch Rómovia nemali právo na vlastné
  kultúrne aktivity. Nebolo im tiež povolené
• zriadovat orchestre,
• zriadovat krúžky,
• vydávat rómsku periodickú tlac.
• ,,Obcania cigánskeho pôvodu mali byt
  zaclenovaní do existujúcich umeleckých
  a záujmových štruktúr majoritného obyvatelstva.
• Pri scítaní ludu sa nebolo možné prihlásit k
  rómskej národnosti.

17
Rómovia na území Ceskoslovenska v rokoch
1918-1989

• Dosahované výsledky v oblasti výchovy
  a vzdelávania rómskych detí, zdravotnej výchovy
  a starostlivosti, ale aj pri zaclenovaní do práce
  stroskotávali na neustálom pohybe väcšiny Rómov.
• Z tohto dôvodu bol v októbri roku 1958 kocujúcim
  Rómom zamedzený pohyb zákonom c.74 o trvalom
  usídlení kocujúcich a polokocujúcich osôb.
• Prijatia tohto opatrenia sa domáhala štátna
  správa v dôsledku hromadiacich sa a neriešených
  problémov, cím bolo myslené
• ohrozovanie ostatného obyvatelstva páchaním
  trestnej cinnosti,
• únik kocovných Rómov z evidencie a pred možnými
  postihmi,
• zdravotné aspekty a ich spôsobom života,
• problémom bola negramotnost a nezaškolenost
  kocujúcich Rómov.

18
Rómovia na území Ceskoslovenska v rokoch
1918-1989

• K odstráneniu celej rady nedostatkov
  v doterajšom postupe bolo ako východisko
  celkového ,,prevýchovného procesu potrebné
  previest súpis ,,kocovných a polokocovných osôb
  a následne ich trvalo usídlit.
• Kocovanie bolo deklarované ako trestný cin,
  ktorý je možné potrestat väzením na pol roka až
  tri roky.
• Usadzovanie zvycajne prebiehalo tak, že polícia
  zhabala vozy, prípadne odviedla alebo zastrelila
  kone. Najviac postihnutou skupinou boli valašskí
  Rómovia, pretože kocovanie bolo súcastou ich
  tradícií.
• Pôvodným zámerom súpisu bolo zaistit kocujúcim
  a polokocujúcim trvalú alternatívu ich
  doterajšieho života. Pod touto alternatívou bolo
  myslené ponúknut nezamestnaným zamestnanie
  a doteraz kocujúcim bývanie.
• Tieto opatrenia mali diskriminacný charakter,
  preto vláda neodporúcala súpis kocovných
  a polokocovných osôb popularizovat, najmä z obáv
  z reakcií zo zahranicia.

19
Rómovia na území Ceskoslovenska v rokoch
1918-1989

• V 60.tych rokoch vládna politika voci Rómom
  presadzovala asimilacné postupy praktizované
  striedavo, represívnymi, násilnými alebo
  prevýchovnými nerepresívnymi opatreniami,
  metódami s výraznou orientáciou na sociálnu
  stránku problému, na sociálno-charitatívnu pomoc
  rómskym obyvatelom.
• Zvyky Rómov boli považované za prejav istej
  retardácie.
• Rómovia neboli schopní adaptovat sa na spôsob
  života, ktorý považovala majorita za normálny.
• ,,Cikánska otázka bola preto chápaná prevažne
  ako otázka sociálna, v neskorších vládnych
  dokumentoch sa ani nehovorí o Rómoch, skôr ako
  o neprispôsobivých obcanoch.
• V tomto období prišlo k najväcšej devastácii
  Rómov ako svojbytnej etnickej skupiny.
• Rómovia boli klasifikovaní ako príslušníci
  sociálno-patologickej skupiny, nie ako
  príslušníci skupiny etnickej s právami na
  pestovanie a rozvoj svojich tradícií a zvykov.
  Horváthová, J. (2001-2002)

20
Rómovia na území Ceskoslovenska v rokoch
1918-1989

• Pri aplikácii najsilnejších asimilacných
  postupov štátnej politiky k Rómom do praxe sa
  v 60. rokoch v sociálnej sfére poskytla najväcšia
  materiálna pomoc.
• Avšak požadované vyrovnanie, pozdvihnutie
  rómskeho etnika na úroven majoritného
  obyvatelstva sa nedosiahlo, ked mnohí zaostalí
  Rómovia dostali od štátu bez vyvinutia námahy
  byty, sociálne dávky, i rôzne príspevky, cím sa
  iba posilnili tendencie využívania štátnej
  pomoci.

21
Rómovia na území Ceskoslovenska v rokoch
1918-1989

• Uznesením v roku 1972 prijala vláda Koncepciu
  všestrannej spolocenskej a kultúrnej integrácie
  všetkých Rómov. Hlavné ciele koncepcie boli
  zamerané na
• zaradovanie všetkých práceschopných rómskych
  obcanov do pracovného procesu,
• výchovu rómskej mládeže
• prevýchovu dospelých Rómov,
• riešenie úrovne bývania rómskych rodín
• elimináciu zvýšenej kriminality.

22
Rómovia na území Ceskoslovenska v rokoch
1918-1989

• V 80. tych rokoch sa dosahovali pozitívne
  výsledky avšak spôsoby realizácie koncepcie
  integrácie, ale i samotné ciele koncepcie boli
  postavené na nedobrovolnej asimilácii.
• Komunistický režim pocítal s tým, že ak príde
  k vyrovnaniu životnej úrovne Rómov s majoritným
  obyvatelstvom bude odstránená ich odlišnost.
• O odstránenie odlišnosti sa usiloval
• Štátnou politikou riadeným a podporovaným
  rozptylom Rómov
• Stahovaním vidieckeho rómskeho obyvatelstva
  z rómskych osád do miest a mestských aglomerácií
• Necitlivým a administratívnym násilným
  pridelovaním bytov Rómom zo sociálne
  znevýhodneného prostredia
• Donútením k plneniu všeobecnej pracovnej
  povinnosti pod hrozbou odnatia slobody
• Vynucovaním povinnosti dochádzky detí do škôl
• Povinnou úcastou Rómov na zdravotnej prevencii
  Radicová, I. (2002, str.79-91)

23
Rómovia na území Ceskoslovenska v rokoch
1918-1989

• Integracné postupy neboli komplexné a dôsledné,
  nevychádzali z hlbšieho vedeckého poznania ani
  z rešpektovania špecifík rómskeho etnika.
• Rómom nebola v tomto režime akceptovaná svoja
  identita, naopak, asimilacnými prístupmi
  a koncepciami bola potlácaná.

24
Rok 1989 a následný ,,Politický,, rozvoj Rómov

• Politickým prevratom ktorý sa uskutocnil na
  jesen roku 1989 nastali výrazné zmeny v štruktúre
  spolocnosti.
• Postupne sa pripravovali podkladové materiály,
  na základe ktorých vznikol zaciatkom roku 1991
  Návrh zásad štátnej politiky spolocenského
  vzostupu Rómov v CSFR. V tomto období koordinacnú
  úlohu prevzal Úrad predsedníctva vlády CSFR.
• Základnou myšlienkou bolo, že ,,v záujme
  odstránenia spolocenskej nerovnosti Rómov je
  predovšetkým potrebné umožnit im slobodne sa
  prihlásit k rómskej národnosti, t. j. uznat
  rómsku národnost za rovnocennú s inými
  národnostami, aby štát, tak ako v prípade iných
  národností, bol garantom vytvárania podmienok
  všestranného rozvoja Rómov Kotvanová, A. Szép,
  A. Šebesta, M. (2003, str. 29)

25
Rok 1989 a následný ,,Politický,, rozvoj Rómov

• Medzi prvými politickými stranami bola založená
  Rómska obcianska iniciatíva, ktorá prezentovala
  vlastný program etnickej a kultúrnej emancipácie.
  
• Vo Federálnom národnom zhromaždení boli Rómovia
  zastúpení dr. Gejzom Adamom a v Slovenskej
  národnej rade Annou Koptová.
• V roku 1992 do volieb Rómska obcianska
  iniciatíva a Strana práce a istoty vstúpili
  samostatne.Potrebných 5 hlasov pre vstup do
  parlamentu nedostala ani jedna z týchto
  politických strán.
• Podla odborníkov, vstup dvoch samostatných
  rómskych subjektov bolo neuváženým krokom, ktorý
  bol odsúdený na neúspech vo volbách.
• Najmarkantnejším problémom ,,ponovembrového
  prevratu,, sa stala najmä nezamestnanost rómskeho
  etnika.

26
Rok 1989 a následný ,,Politický,, rozvoj Rómov

• Zásady vládnej politiky k Rómom
• Prvým ,,ponovembrovým,, vládnym dokumentom
  zameraným špeciálne na rómske problémy
  v oblastiach etnickej, sociálnej, kultúrnej,
  vzdelanostnej a v oblasti ekonomického
  zabezpecenia bol rámcový dokument Zásady vládnej
  politiky k Rómom prijatý uznesením vlády SR c.
  153/1991.
• Základnou zásadou v oblasti etnickej bolo
  vytvorit etnickú svojbytnost Rómov na úrovni
  ostatných etnických minorít žijúcich na území SR,
  t.j. ,,v súcasnej terminológii uznat Rómov za
  národnost a tak zabezpecit ich politicko - právnu
  rovnoprávnost. (Kotvanová, A., Szép, A.,
  Šebesta, M., 2003, str. 36)
• V sociálnej, kultúrnej a vzdelanostnej oblasti
  bolo potrebné riešit problémy v komplexe
  sociálnej politiky smerujúcej ku všetkým obcanom
  bez ohladu na ich etnickú príslušnost.
• Zásadou tohto uznesenia v ekonomickej oblasti
  bolo vytvárat priestor pre ekonomické
  zabezpecenie potrieb etnických minorít aj
  prostredníctvom medzinárodných organizácií,
  zahranicného sponzorstva charity prostredníctvom
  demokratizácie spolocnosti.

27
Rok 1989 a následný ,,Politický,, rozvoj Rómov

• V novembri 1997 vláda SR prijala Koncepcné
  zámery vlády SR na riešenie problémov Rómov
  v súcasných spolocensko-ekonomických podmienkach.
  
• Opatrenia v Koncepcných zámeroch vlády boli
  zamerané podobne ako v Návrhu úloh a opatrení na
  riešenie problémov obcanov, ktorí potrebujú
  osobitnú pomoc na oblast
• výchovy,
• vzdelávania a kultúry,
• zamestnanosti,
• bývania,
• sociálnej pomoci,
• zdravotného stavu
• prevencii protispolocenskej cinnosti.

28
Rok 1989 a následný ,,Politický,, rozvoj Rómov

• V oblasti výchovy, vzdelávania a kultúry bolo
  formulovaných 15 opatrení, ktoré vláda považovala
  za potrebné uskutocnit, aby sa skvalitnila
  výchova a vzdelávanie rómskych detí.
• Spomedzi iných bola v dokumente spomenutá i
  potreba v predškolských výchovných zariadeniach a
  v prípravných triedach vytvárat podmienky na
  dosiahnutie potrebnej intelektuálnej úrovne
  dietata pri vstupe do prvého rocníka základnej
  školy.

29
Rok 1989 a následný ,,Politický,, rozvoj Rómov

• Zamestnanost a zvýšenie životnej úrovne Rómov
  ako prezentoval materiál Koncepcné zámery vlády
  SR bolo možné uskutocnit
• ekonomickým rozvojom regiónu,
• analýzou trhu práce,
• podporou vytvárania malých podnikov a živností,
• ovplyvnením štruktúry evidovaných nezamestnaných
  (prípravou na povolanie a rekvalifikáciami),
• motiváciou samotných Rómov pre získanie
  kvalifikácie a uplatnenie sa na trhu práce
• spoluprácou s Národným úradom práce, samosprávami
  a neštátnymi subjektmi.
• Táto oblast zahrnala aj opatrenia na zníženie
  nezamestnanosti Rómov.

30
Rok 1989 a následný ,,Politický,, rozvoj Rómov

• Štátna bytová politika deklarovala potrebu
  riešit bytovú otázku všetkých rodín v nadväznosti
  na úroven ich príjmov.
• Pre zabezpecenie primeraného bývania k svojim
  financným možnostiam bolo v súlade s Koncepcnými
  zámermi vlády SR potrebné využívat možnosti
  Štátneho fondu rozvoja bývania SR a Program
  podpory rozvoja bývania pre poskytovanie riešenia
  bytových problémov rodinám, nachádzajúcim sa v
  najnižšom príjmovom pásme.
• V štyroch bodoch boli formulované opatrenia, ako
  pomôct riešit bytovú otázku rodín s najnižšími
  príjmami resp. rodín, ktoré poberajú dávky
  sociálnej starostlivosti.

31
Rok 1989 a následný ,,Politický,, rozvoj Rómov

• Oblast sociálnej pomoci za prioritné hladisko
  poskytovania sociálnej pomoci považovala riešenie
  sociálnej potreby podmienenej hmotnou núdzou
  alebo sociálnou núdzou za aktívnej úcasti obcana.
  
• K vytváraniu sociálnych podmienok s cielom
  obnovy a aktivizácie vlastných schopností malo
  prispiet poskytnutie sociálnej pomoci každému,
  kto sa ocitol v hmotnej núdzi alebo sociálnej
  núdzi.
• V oblasti zdravotnej politiky bola prevencia a
  zvyšovanie zdravotného uvedomenia realizovaná
  pomocou
• zmeny kvality životného štýlu a stravovacích
  návykov,
• zlepšovaním životného prostredia,
• realizáciou projektov prípravy k manželstvu,
  zodpovednému rodicovstvu a antikoncepcii
• s využitím osvety zvyšovat úcast obyvatelov
  žijúcich najmä v rómskych osadách na
  preventívnych prehliadkach.

32
Rok 1989 a následný ,,Politický,, rozvoj Rómov

• V tomto období vznikol post podpredsedu vlády
  pre ludské práva, menšiny a regionálny rozvoj.
  Oblast pôsobnosti podpredsedu vlády pre ludské
  práva má spadá do týchto oblastí
• Európske záležitosti
• Ludské práva, národnostné menšiny a etnické
  skupiny
• Boj proti drogám
• Rómovia na Slovensku
• (http//www.vlada.gov.sk/csaky/oblasti_posobnosti
  .html)
• Doterajšími vládnymi splnomocnencami pre rómske
  komunity boli
• Branislav Baláž
• Klára Orgovánová
• Anina Botošová
• Ludovít Galbavý

33
Rok 1989 a následný ,, politický,, rozvoj Rómov

• Celkový prístup vlády SR voci rómskej otázke
  predstavuje materiál prijatý vládou SR uznesením
  c. 821/1999 pod názvom Stratégia vlády SR na
  riešenie problémov rómskej národnostnej menšiny
  a súbor opatrení na jej realizáciu, I.- etapa.

34
Rok 1989 a následný ,,politický,, rozvoj Rómov

• V navrhnutom súbore opatrení boli uvedené
  konkrétne opatrenia na zabezpecenie riešenia
  problémov rómskej národnostnej menšiny.
• Dokument Stratégia vlády SR obsahoval návrh
  prístupu k riešeniu problémov rómskej
  národnostnej menšiny demokratickým spôsobom.
• Zároven sa v nom odporúcalo vláde, aby
  spolupracovala
• s ministerstvami,
• so samosprávnymi orgánmi,
• s organizáciami tretieho sektora,
• so štátnou správou,
• s rómskymi subjektami.

35
Rok 1989 a následný ,,politický,, rozvoj Rómov

• Pozornost v materiály sa zameriavala na
  vytváranie podmienok riešenia problémov rómskeho
  etnika najmä v oblastiach, v ktorých je situácia
  najkritickejšia, teda
• bývanie,
• sociálna oblast
• školstvo,
• nezamestnanost,
• zdravotný stav,
• oblast ludských práv,
• oblast jazyka a kultúry,
• oblast regionálneho rozvoja.

36
Rok 1989 a následný ,,politický,, rozvoj Rómov

• Uznesením c. 294/2002 prijala vláda SR materiál
  Rozpracovaná stratégia vlády SR na riešenie
  problémov rómskej národnostnej menšiny do súboru
  konkrétnych opatrení na rok 2000- II. etapa.
• Tento materiál zahrnal 282 konkrétnych aktivít
  spolu s financným zabezpecením týchto programov.
• Rozpracovaná stratégia vlády SR na riešenie
  problémov rómskej národnostnej menšiny obsahovala
  Návrh súboru opatrení v oblasti
• ludských práv,
• výchovy a vzdelávania,
• jazyka a kultúry,
• opatrenia v oblasti bývania,
• v sociálnej oblasti,
• v oblasti zdravotného stavu
• návrhy financného zabezpecenia.
• Úlohy boli rozdelené jednotlivým ministerstvám.

37
Rok 1989 a následný ,,politický,, rozvoj Rómov

• Oblast ludských práv si za ciel stanovila, že
  riešit problémy rómskej komunity bude vytváraním
  mimovládnych organizácii, rómskych a prorómskych
  obcianskych združení, ktoré sa budú úcinne
  podielat na riešení problémov rómskeho etnika.
• Oblast školstva zámerom vlády bolo ,,vytvorit
  také podmienky na zmenu školského systému, aby v
  nom rómske deti mohli byt rovnako úspešné ako
  ostatné.
• Oblast jazyka a kultúry zahrnala opatrenia na
  vytvorenie podmienok pre rozvoj rómskeho jazyka
  a kultúry, vydávanie periodickej a neperiodickej
  tlace, na podporovanie cinnosti vydavatelstiev,
  spolkov a kultúrnych organizácií.
• Opatrenia v oblasti (ne)zamestnanosti boli
  zamerané na ekonomický rozvoj regiónov, na rozvoj
  malého a stredného podnikania.

38
Rok 1989 a následný ,,politický,, rozvoj Rómov

• V oblasti bývania nebol prezentovaný žiaden
  konkrétny návrh okrem financných podmienok
• V oblasti sociálnej vláda deklarovala, že bude
  vytvárat predpoklady pre participáciu nadácii,
  spolkov a neštátnych subjektov na systéme
  poskytovania sociálnej pomoci rómskej komunite,
  najmä v rómskych osadách.
• Dôležitú úlohu v sociálnej pomoci prisúdila
  vláda sociálnym terénnym pracovníkom.
• Oblast zdravotníctva kládla dôraz na zdravotnú
  osvetu a prevenciu ochorení.
• Stratégiu vlády SR na riešenie problémov rómskej
  národnostnej menšiny a súbor opatrení na jej
  realizáciu, I. a II.- etapa odborníci považujú za
  najkomplexnejší a najprepracovanejší materiál,
  aký vláda SR prijala v oblasti riešenia problémov
  rómskeho etnika od roku 1989.

39
Rok 1989 a následný ,,politický,, rozvoj Rómov

• V roku 2002 vláda prijala uznesením císlo
  357/2002 nové dokumenty Priority vlády SR vo
  vztahu k rómskym komunitám na rok 2002,
• Komplexný rozvojový program rómskych osád,
• Program sociálnych terénnych pracovníkov.
• Dokument Priority vlády SR je orientovaný
  predovšetkým na
• ,, vytváranie podmienok pre rozvoj rómskych
  komunít v tých oblastiach, v ktorých je situácia
  kritická
• nízky socio- ekonomický status,
• sociálne vylúcenie
• problémy vo vzdelávaní,
• v bývaní,
• v zdravotnej starostlivosti . (Priority vlády SR
  vo vztahu k rómskym komunitám na rok 2002, str.
  2)

40
Rok 1989 a následný ,,politický,, rozvoj Rómov

• V roku 2004 bol vládou schválený Návrh národného
  akcného plánu Dekády zaclenovania rómskej
  populácie 2005 2015.
• Do Dekády zaclenovania rómskej populácie
  2005-2015 sa zapojili
• Bulharsko,
• Ceská republika,
• Chorvátsko,
• Macedónsko,
• Madarsko,
• Rumunsko,
• Slovenská republika
• Srbsko a Cierna Hora.
• V roku 2009 predsedá dekáde Slovensko.

41
Rok 1989 a následný ,,politický,, rozvoj Rómov

• Úcelom Dekády má byt rozšírenie a urýchlenie
  sociálnej inklúzie Rómov a pozdvihnutie ich
  ekonomického statusu.
• Program Dekáda je orientovaný na štyri prioritné
  oblasti
• vzdelávanie,
• bývanie,
• zamestnanost,
• zdravie
• Dalej bol rozdelený na súvisiace témy
• chudoba,
• diskriminácia
• rodová rovnost.

42
Rok 1989 a následný ,,politický,, rozvoj Rómov

• Prioritou Dekády v oblasti zamestnanosti bude
  úsilie
• zabezpecovat rovnaký prístup k práci,
• zvyšovat zamestnatelnost znevýhodnených skupín
  obyvatelstva,
• vypracovávat a koordinovat programy vzdelávania,
• podporovat a udržiavat pracovné návyky.
• V zdravotnej oblasti najmä
• garantovat zdravotnú starostlivost a rovnaký
  prístup ku všetkým pacientom.
• zvyšovat informovanost o poskytovanej zdravotnej
  starostlivosti,
• zabezpecit preventívne zdravotnícke prehliadky,
• zvýšit preockovanost rómskej populácie
• skvalitnit sexuálne zdravie.
• V oblasti bývania bude v záujme komplexného
  riešenia bytovej otázky majetkovo- právne
  vysporiadanie rómskych osídlení.
  (http//www.civil.gov.sk/CASOPIS/2005/4/0412zc.htm
  )

43
Rok 1989 a následný ,,politický,, rozvoj Rómov

• V rámci prijatých legislatívnych dokumentov
  realizovaných niekolko projektov.
• Ktoré projekty vychádzajúce z prijatých
  legislatívnych dokumentov sa v praxi ukázali ako
  prínosné?
• Oblast zamestnanosti
• Program verejno-prospešných pracovných miest
  vytvorený Ministerstvom práce, sociálnych vecí a
  rodiny v roku 2000
• Podpora zamestnávania formou aktivacných
  príspevkov

44
Rok 1989 a následný ,,politický,, rozvoj Rómov

• Podpora zamestnávania formou aktivacných
  príspevkov
• Pri zamestnávaní formou aktivacných príspevkov
  ide o podporu udržiavania pracovných návykov
  dlhodobo nezamestnaného obcana, ktorý je
  poberatelom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k
  dávke v hmotnej núdzi.
• Je to forma aktivacnej cinnosti dlhodobo
  nezamestnaného obcana vykonávaním prác, ktoré sú
  urcené na zlepšenie
• ekonomických podmienok,
• sociálnych podmienok,
• kultúrnych podmienok,
• tvorbu, ochranu, udržiavanie a zlepšovanie
  životného prostredia
• starostlivost o ochranu a zachovanie kultúrneho
  dedicstva,
• podporu vzdelávania,
• rozvoj a poskytovanie sociálnych služieb a
  dalších cinností obce v sociálnej oblasti,
• rozvoj a ochranu duchovných a kultúrnych hodnôt,
• doplnkové vzdelávanie detí a mládeže
• rozvoj a podporu komunitnej cinnosti.

45
Rok 1989 a následný ,,politický,, rozvoj Rómov

• Menšie obecné služby pre obec dlhodobo
  nezamestnaný obcan vykonáva nepretržite najviac
  pocas
• šiestich kalendárnych mesiacov
• v rozsahu najviac 20 hodín týždenne okrem týždna,
  v ktorom sa aktivacná cinnost zacala, s možnostou
  jej opakovaného vykonávania najviac pocas
• dalších šiestich kalendárnych mesiacov.
• (zákon 5/2004 o službách zamestnanosti)

46
Rok 1989 a následný ,,politický,, rozvoj Rómov

• Oblast bývania
• Projekt Phare 2000 - Infraštruktúra pre rómske
  osady
• Program Terénnych sociálnych pracovníkov
• Projekt Phare Podpora rómskej menšiny 2001
  (Zriadenie komunitných centier v osadách)

47
Rok 1989 a následný ,,politický,, rozvoj Rómov

• Program terénny sociálny pracovníci je zameraný
  na skupinu obyvatelstva so sídelnou jednotkou
  typu rómskej osady teda sociálne vylúcené
  a geograficky segregované komunity. Ciele, ktoré
  chce terénny pracovník dosiahnut sú
• zvýšenie sociálnej mobility konkrétneho klienta
  a jeho schopnosti riadit si svoj život
  samostatne,
• sprostredkovanie (klientom) služieb a aktivít,
  ktoré sú lokálne dostupné ale poskytovatelia
  o klientoch nevedia alebo klienti nevedia
  o službe,
• iniciovanie štrukturálnych zmien a ozdravných
  procesov v lokalite,
• minimalizovanie rizík spojených so životom
  v sociálne znevýhodnujúcom prostredí,
• na miestnej úrovni zmena prístupu samospráv
  k sociálne vylúceným lokalitám, podielanie sa
  spolu s klientmi na komunitnom plánovaní
  a rozhodovaní,
• spolupráca so subjektami realizujúcimi v lokalite
  rozvojové programy.

48
Rok 1989 a následný ,,politický,, rozvoj Rómov

• Projekt Phare Podpora rómskej menšiny 2001
  (Zriadenie komunitných centier v osadách)
• Komunitné centrá sa spolu s miestnou samosprávou
  a terénnymi sociálnymi pracovníkmi snažia
  zmiernit zložitú situáciu ludí, ktorí žijú v
  rómskych osadách.
• Cielom cinnosti komunitných centier je pomôct
  klientom prelomit zacarovaný kruh sociálneho
  vylúcenia, ukázat im možné cesty, ako z neho von
  a pomôct im naštartovat svoj život pozitívnym
  smerom.
• Komunitné centrum ponúka
• Pracovné poradenstvo
• Nízkoprahový klub pre deti a mládež
• Vzdelávacie aktivity a doucovanie
• Komunitné aktivity
• Poradenstvo samosprávam a inštitúciám pri
  vytváraní integracných politík

49
Rok 1989 a následný ,,politický,, rozvoj Rómov

• Oblast vzdelávania
• Projekt rómskych asistentov (asistentov
  ucitela)
• Projekt Phare Zlepšenie podmienok Rómov v
  systéme vzdelávania zriadovanie
  prípravných/nultých rocníkov
• Projekt Phare -Zlepšenie situácie Rómov
  v Slovenskej republike
• Projekt ,,Škola druhej šance

50
Rok 1989 a následný ,,politický,, rozvoj Rómov

• Projekt rómskych asistentov (asistentov
  ucitela)
• Zámerom vzniku ,,asistenta ucitela,, bolo pomôct
  rómskym žiakom s jazykovou bariérou a casto bez
  predškolskej prípravy pri vzdelávaní sa.
• Asistent vo svojej praxi uplatnuje najmä
  individuálny prístup, pricom pomáha aj detom,
  ktoré síce nemajú jazykovú bariéru, ale
  zaostávajú za ostatnými žiakmi. Zároven pracuje
  aj s rodicmi.

51
Rok 1989 a následný ,,politický,, rozvoj Rómov

• Projekt Phare Zlepšenie podmienok Rómov v
  systéme vzdelávania zriadovanie
  prípravných/nultých rocníkov
• Prípravné/nulté rocníky su urcené pre deti,
  ktoré dovršili vek 6 rokov, z rôznych dôvodov
  majú odložený zaciatok povinnej školskej
  dochádzky alebo doposial nenavštevovali materskú
  školu.
• Projekt Phare -Zlepšenie situácie Rómov
  v Slovenskej republike
• Cielom programu bolo zriadovanie ucilíšt
  v dvojrocnom ucebnom odbore urceného pre žiakov
  zo sociálne zanedbaného a málopodnetného
  prostredia, ktorí dosiahli vek 15 rokov, sú
  žiakmi nižších rocníkov základnej školy a nemajú
  predpoklady na jej úspešné ukoncenie

52
Sociálna situácia rómskej menšiny v SR

• Skutocný pocet Rómskeho etnika sa podstatne líši
  od oficiálnych štatistík.
• Pri demokratickom scítaní ludu v roku 1991
  Rómovia sa tak, ako iné národnosti slobodne
  rozhodli k akej národnosti sa priclenia a ktorý
  jazyk si ako materinský vyberú. Pri tomto scítaní
  sa k rómskej národnosti prihlásilo 75.802 osôb.
• V roku 2001 rómsku národnost uviedlo 89.920
  osôb. Údaje zo špeciálnych zistovaní a evidencií
  pojednávajú o podstatne väcšom pocte Rómov
  žijúcich na Slovensku, podla odhadov oficiálne
  ukazovatele zachytávajú iba štvrtinu Rómov.
• Prícin, preco sa Rómovia nehlásia k svojej
  národnosti je viacero od nedostatocne
  rozvinutého etnického vedomia, ktoré sa neraz
  prejavuje ako snaha dištancovat sa od rómskeho
  etnika, až po obavy z postihu a diskriminácie.
• http//www.speednet.sk/users/cerco/zbornik/vsap20
  07/pdf/1_vlckova.pdf - Viera Vlcková

53
Tab. 2 Rómske obyvatelstvo v rokoch 1970, 1980 a
2001V r. 2001 bolo na Slovensku 154 obcí, v
ktorých Rómovia tvorili viac ako 10obyvatelov.
Rozmiestnenie týchto obcí bolo nerovnomerné,
najviac ich bolo vPrešovskom (65), Košickom (44)
a Banskobystrickom (40) kraji. V Nitrianskom
kraji(3) a Žilinskom kraji (2). Najvyšší podiel
Rómov (84) bol zaznamenaný v obci Jurské v
okrese Kežmarok, potom Dulovo (65,2), Kecerovce
(61,8), Mirkovce (61,2), Podhorany (54),
Vtáckovce (50,8) a Hucín (50,1)
pocet pocet Pocet Prírastok 1970-1980 Prírastok 1970-1980 Podiel na celkovom pocte obyvatelov Podiel na celkovom pocte obyvatelov Podiel na celkovom pocte obyvatelov
Územie 1970 1980 2001 absolútny V 1970 1980 2001
SR 159275 199853 89920 40578 25,5 3,5 4 1,7
BA 2349 3910 755 1561 66,5 0,8 1 0,1
Západné Slovensko 37158 43373 9451 6215 16,7 2,4 2,6 0,5
Stredné Slovensko 36089 44214 18258 8125 22,5 2,6 2,9 1,3
Východné Slovensko 83679 108356 61456 24677 29,5 6,7 7,7 3,9
54
Sociálna situácia rómskej menšiny v SR

• Bývanie
• Bytová otázka je jedným z problematických
  okruhov vo vztahu k rómskej minorite.
• Rómska populácia je v našej krajine rozdelená
  nerovnomerne.
• Takmer dve tretiny populácie žijú na východe
  krajiny okolo Košíc a v južných okresoch
  stredného Slovenska ako je Rimavská Sobota.
• Podla odhadov ako prezentuje dokument Slovenská
  republika štúdia o životnej úrovni,
  zamestnanosti a trhu práce (2001,str.95) žije na
  Slovensku asi štvrtina Rómov v osadách, z ktorých
  sú mnohé v chudobnejších východných oblastiach
  krajiny.

55
Sociálna situácia rómskej menšiny v SR

• Spomínaná štúdia prezentuje osadu ako skupinu
  ludí žijúcich spolu bud vo vzdialenej zemepisnej
  oblasti alebo mimo mesta alebo dediny a delí
  typológiu osád nasledovne
• Prvý typ tvoria úplne integrované mestá a dediny.
  
• Druhý typ tvoria oddelené oblasti, v ktorých
  Rómovia žijú spolu v rámci mesta alebo dediny,
  bud na okraji alebo osobitnej ulici.
• Tretím typom sú úplne segregované osady mimo
  dedín a miest.
• Najsegregovanejšie a zemepisne najizolovanejšie
  osady sú hospodársky a sociálne
  najznevýhodnenejšie.

56
Stav poctu obyvatelov v rómskych osadách
k septembru 2001
Kraj Pocet obyvatelov rómskych osád obyvatelov rómskych osád (podiel podla krajov SR)
Prešovský 60638 52,45
Košický 45545 39,40
Banskobystrický 8439 7,3
Žilinský 587 0,5
Bratislavský 394 0,34
spolu 115603 100
57
Sociálna situácia rómskej menšiny v SR

• Rómske sídelné útvary v mestskom prostredí je
  možné rozdelit do niekolkých kategórií.
• mestské getá s výrazným, alebo absolútnym
  zastúpením Rómov urbanisticky vymedzený
  priestor.
• samostatné mestské casti s vyššou koncentráciou
  Rómov zoskupenia nízkoštandardných domov, byty
  nižšej kategórie v bytových domoch ci novodobé
  sociálne byty v samostatných bytových domoch
  .Najznámejším rómskym mestským ,,getom,, je
  košické sídlisko Luník IX alebo sídlisko
  Dudvážska cesta v Rimavskej Sobote.
• Bytové jednotky v týchto lokalitách sú v zlom
  stave na hranici fyzickej použitelnosti
  (zdemolované spolocné priestory, poškodená
  kanalizácia, nefunkcné vodovody, vytrhaná dlážka,
  nefunkcná elektroinštalácia, chýbajúce alebo
  poškodené vchodové dvere a pod.)
• tzv. samostatná mestská cast.

58
Sociálna situácia rómskej menšiny v SR

• Samostatná mestská cast.
• V tejto oblasti definuje Mušinka ,A.(2002, str.
  649) sídla
• Zoskupenia nízkoštandardných rodinných domcekov,
  casto postavených ešte v medzivojnovom období
  ako robotnícke kolónie ( Prešov, -Ulica
  Capajevova ).
• Byty nižšej kategórie v bytových domoch
  postavených v povojnovom období ( Prešov
  Solivar- Ulica Pod Hrádkom).
• Tieto byty boli Rómov pridelované zvycajne až
  vtedy, ked sa stali pre majoritných obcanov
  spolocensky neakceptovatelné z dôvodu znížených
  štandardov (lokálne vykurovanie, zastarané
  rozvody inžinierskych sietí, nepripojenie na
  plynové vykurovanie a pod.)
• Samostatné rodinné domy alebo byty v starých
  bytových jednotkách v centrách miest, postavené v
  minulých storociach (Prešov ulica Slovenská).
  Pred rokom 1989 boli tieto byty považované za
  menejhodnotné, pretože v nich chýbali ,,moderné
  prvky (nevyhovujúce sociálne zariadenia,
  chýbajúce centrálne vykurovanie a rozvod teplej
  vody, nenapojenie na plyn a pod.).
• Novodobé sociálne byty v samostatných bytových
  domoch (Prešov Stará Tehelna). Ide o nájomné
  obecné byty postavené v rámci štátneho programu
  výstavby bytov pre sociálne slabé vrstvy
  obyvatelstva, v rámci ktorého štát môže poskytnút
  dotáciu až do výšky 80 obstarávacích nákladov na
  stavbu.

59
Sociálna situácia rómskej menšiny v SR

• Zdravotná starostlivost
• V období predošlého režimu bola prevencia
  a zdravotná starostlivost vykonávaná násilným
  spôsobom, co mohlo viest Rómov k demotivácii
  v osvojovaní hygienickej prevencie
  a  hygienických návykoch.
• Nepriaznivá socio- ekonomická situácia a s nou
  nevyhovujúce infraštruktúrne a bytové podmienky
  sú jednou z prícin súcastného zlého zdravotného
  stavu casti rómskej menšiny na Slovensku.
• Štatistické údaje o zdravotnom stave obyvatelov
  nie sú rozdelované podla príslušnosti k etnickej
  skupine alebo národnosti. O odlišnostiach medzi
  zdravotným stavom Rómov a majoritným
  spolocenstvom vypovedá iba niekolko okrajových
  údajov.
• Z týchto údajov vyplýva, že zdravotný stav
  väcšiny rómskej populácie je horší ako zdravotný
  stav nerómskej populácie.

60
Sociálna situácia rómskej menšiny v SR

• Prostredie v ktorom obyvatelia rómskych osád
  žijú je z hladiska vplyvu na ich zdravotný stav
  rizikové najmä z týchto dôvodov
• Nižšia vzdelanostná úroven, z ktorej môže
  pramenit nedostatocná úroven zdravotného
  a sociálneho uvedomenia
• Rozrastajúca sa závislost na drogách, a tým
  zvýšené riziko infekcie vírusom HIV a hepatitídy
  B a C.
• Nezabezpecenia zdravotne bezchybnej pitnej vody
• Nevybudovania kanalizácie, resp. žúmp na
  odvedenie odpadových vôd
• Hromadenie tuhého komunálneho odpadu
  podliehajúceho rýchlemu rozkladu
• Preplnenost obydlí, ich zlý stavebno-technický
  stav
• Nízky štandard osobnej hygieny
• Znecistené a zdevastované životné prostredie

61
Sociálna situácia rómskej menšiny v SR

• S problémom zlej ekonomickej situácie mnohých
  rodín súvisia aj
• zlé stravovacie návyky,
• nevyhovujúca výživa,
• nemožnost zakúpit si potrebné lieky,
• nemožnost vyhladat adekvátnu zdravotnícku pomoc,
• pomerne velká genetická zátaž rómskeho
  obyvatelstva, ktorá súvisí s vysokou mierou
  vrodených ochorení. (Prehlad stavu zásobovania
  obyvatelstva pitnou vodou v marginalizovaných
  rómskych osídleniach s návrhom docasných
  vyrovnávacích opatrení str. 2003, str.5)

62
Sociálna situácia rómskej menšiny v SR

• Alarmujúci je najmä stav v izolovaných a
  segregovaných rómskych osadách, v ktorých nie je
  ojedinelý výskyt prenosných chorôb ako napr.
• žltacka,
• trachóm,
• tuberkulóza,
• meningitída
• rôzne kožné ochorenia súvisiace so zlými
  životnými podmienkami.
• Castými chorobami sú i
• chronické choroby dýchacích ciest,
• chronický zápal priedušiek,
• rakovina,
• iné choroby ktoré súvisia s požívaním alkoholu
  a nevhodnými stravovacími návykmi. So sociálnym
  znevýhodnením súvisí aj podiel rôznych mentálnych
  ochorení.
• Zdravie rómskych žien je v podstatnej miere
  ovplyvnené vysokou pôrodnostou už v mladom veku,
  co ohrozuje ich vlastné zdravie, ale i zdravie
  detí pre nevedomost a neschopnost rodicov starat
  sa o ne. Táto situácia súvisí so spôsobom života
  rómskeho etnika.

63
Sociálna situácia rómskej menšiny v SR

• Vzdelávanie
• Žiaka zo sociálne znevýhodneného prostredia
  urcujeme pomocou záväznej smernice MŠSR
  prostredníctvom aspon troch meratelných
  ukazovatelov podmienkou je splnit minimálne tri
  z nasledujúcich kritérií súcasne
• žiak pochádza z rodiny, ktorej sa poskytuje pomoc
  v hmotnej núdzi a príjem rodiny je najviac vo
  výške životného minima,
• aspon jeden zákonný zástupca žiaka (rodic) je
  dlhodobo nezamestnaný,
• najvyššie ukoncené vzdelanie rodicov je základné,
  alebo aspon jeden z rodicov nemá ukoncené
  základné vzdelanie,
• neštandardné bytové a hygienické podmienky
  rodiny,
• vyucovací jazyk školy je iný, než jazyk , ktorým
  hovorí dieta doma.
• V našich podmienkach ide predovšetkým o problémy
  s rómskym etnikom, so snahami o ich integráciu do
  nášho obcianskeho a profesionálneho života.

64
Sociálny rozvoj Rómov

• Vzdelanostná úroven je u Rómov v porovnaní s
  ostatnými národnostami Slovenska velmi nízka.
  Rozhodujúca cast nemá ukoncené ani základné
  vzdelanie, pricom dôležitým indikátorom pri
  vzdelanosti býva typ sídla v ktorom toto
  obyvatelstvo žije. V prípade izolovaných rómskych
  osád je situácia vážnejšia.
• Jedným z aspektov, ktoré vplývajú na úroven
  dosiahnutého vzdelania Rómov, je ich vlastný
  postoj k vzdelaniu a k systému školstva, ktorý na
  Slovensku funguje.
• Bez ich aktívnej participácie, akceptovania ich
  názorov a postojov, nemožno dosiahnut úspech v
  akýchkolvek projektoch zameraných na zvyšovanie
  ich vzdelanostnej úrovne. Napriek tejto
  nevyhnutnosti v súcasnosti výrazne absentujú
  hlbšie analýzy postojov Rómov k vzdelávaniu.
• Prevzaté z
• http//www.speednet.sk/users/cerco/zbornik/vsap200
  7/pdf/1_vlckova.pdf - Viera Vlcková

65
Sociálny rozvoj Rómov

• V 50. rokoch bolo viac ako 70 Rómov
  negramotných. V dalších
• desatrociach sa situácia zlepšila. Vzdelanost sa
  zvýšila najmä u mladších generácií a žien.
• V r. 1970 malo
• základné vzdelanie ukoncené už 64 rómskych
  mužov a 61 5 žien,
• ucnovské, odborné a stredoškolské vzdelanie malo
  10,2 mužov a 2 3 žien
• vysokoškolské vzdelanie 26 mužov a 13 žien
• bez vzdelania bolo 25,7 rómskych mužov 36,2
  rómskych žien.

66
Sociálny rozvoj Rómov

• Vzdelanostná štruktúra pri scítaní obyvatelov v
  roku 2001 sa zmenila velmi málo.
• Ukoncené
• základné vzdelanie malo 76,7 rómskeho
  obyvatelstva
• ucnovské vzdelanie bez maturity malo 11,1 Rómov
• úplné stredné vzdelanie s maturitou 2,1
• vysokoškolské vzdelanie dosiahlo 0,3
• bez vzdelania je 3,7 obyvatelov rómskej
  národnosti.
• Pomerne frekventovaným typom vzdelania u Rómov
  je vzdelanie dosiahnuté v špeciálnych školách.
• Matlovic, R. Geografia obyvatelstva Slovenska
  so zretelom na rómsku minoritu. Prešov Prešovská
• Univerzita, Fakulta humanitných a prírodných
  vied 2005

67
Porovnanie vzdelanostnej štruktúry slovenskej a
rómskej národnostiZdroj Scítanie obyvatelov,
domov a bytov 2001, ŠÚ SR
Vzdelanie Rómska v Slovenská v
Základné 76,75 24,69
Ucnovské 11,14 24,89
Odborné 1,191 4,96
Úplné stredné 2,05 33,44
Vysokoškolské 0,33 10,35
Bez vzdelania 3,69 0,30
Nezistení 4,14 1,36
68
Sociálny rozvoj Rómov

• Stredné školstvo
• Nedostatocná úspešnost rómskych žiakov na
  základných školách znamená, slabú pripravenost
  zvládnut nielen stredoškolské štúdium, ale aj ich
  prijímacie skúšky. Dostupné údaje naznacujú, že
  na strednú školu postupuje malé percento ich
  celkovej populácii.
• na stredných školách študuje 450 detí rómskej
  národnosti (z toho 75 na gymnáziách), co
  predstavuje 0,16 z poctu študujúcich.
• Kedže ide o údaje zo štatistík na základe
  sebadeklarovanej
• národnosti, skutocné císla sú pravdepodobne o
  nieco vyššie, co potvrdzujú napríklad aj údaje o
  pridelovaných stredoškolských štipendiách.

69
Národnostné zloženie študujúcich na stredných
školách v šk. roku2006/2007Zdroj spracované
podla http//www.uips.sk/statis/rocenka.html
Druh školy slovenská madarská ceská rómska
Združené stredné školy 65 097 6137 126 112
SOU 56136 4176 113 97
SOŠ 74418 5289 164 166
Gymnáziá 92224 6638 221 75
celkom 287875 22240 624 450
70
Sociálny rozvoj Rómov

• Vysoké školstvo
• Podla údajov pochádzajúcich zo scítania
  obyvatelov, domov a bytov z roku 2001
  vysokoškolské vzdelania malo iba 0,33 rómskeho
  obyvatelstva, a štatistická rocenka ÚIPŠ uvádza,
  že v školskom roku 2006/2007 na slovenských
  vysokých školách študuje 12 študentov rómskej
  národnosti.
• Aj ked je vysoko pravdepodobné, že uvedené údaje
  sú podhodnotené, je možné prehlásit, že Rómovia
  sú zo všetkých národnostných menšín Slovenska
  najmenej zastúpení na vysokých školách.
• Dôvodom je už naznacená slabá úspešnost na
  nižších stupnoch vzdelania.
• Takmer polovica študentov rómskej národnosti v
  uplynulých piatich rokoch navštevovala Katedru
  rómskej kultúry na Univerzite Konštantína
  Filozofa (UKF) v Nitre. Táto katedra vznikla v
  apríli 1990 s pôvodným zámerom pripravovat
  ucitelov rómskych detí pre 1. stupen základných
  škôl.

71
Rómski študenti na vysokých školáchspracovanie
podla http//www.uips.sk/statis/rocenka.html
Školský rok Rómski študenti
2002/2003 10
2003/2004 15
2004/2005 15
2005/2006 17
2006/2007 12
72
Sociálna situácia rómskej menšiny v SR

• Za najcastejšie problémy rómskych žiakov
  a dôvody ich zlyhania pri štúdiu sa považujú
• Nevyhovujúce životné podmienky, málo podnetné
  prostredie(casti rómskej populácie). Tento fakt
  poukazuje na stažené podmienky štúdia a života
  a je hlavnou prícinou slabých študijných
  a výchovných výsledkov.
• Viac rómskych študentov (ako študentov iných
  minorít, prípadne majoritnej populácie) opakuje
  rocník. Povinná školská dochádzka je do 16. roku
  veku dietata. Ak žiak dovrši 16.rok veku v nižšom
  rocníku základnej školy ako v záverecnom
  deviatom, o dalšie pokracovanie v školskej
  dochádzke nemá záujem a nikto ho do ukoncenia
  základnej školy nemôže donútit.

73
Sociálna situácia rómskej menšiny v SR

• Na druhom stupni majú žiaci viac vyucovacích
  predmetov, co si vyžaduje intenzívnu prípravu na
  vyucovanie. Mnoho rómskych detí pochádza zo
  sociálne znevýhodneného a málo podnetného
  prostredia. Casto krát nemajú možnost kvalitne sa
  pripravit v domácom prostredí na vyucovanie. Môže
  sa vyskytnút i jav, kedy má dieta rodicov
  analfabetov, to znamená, že takéto dieta
  nenachádza pomoc pri príprave na vyucovanie zo
  strany rodicov.
• Puberta je problematické vývinové obdobie. Môže
  sa vyskytnút jav, kedy sú 13-14 rocné dievcatá
  matkami. Z hladiska vzdelávania to znamená 7.
  8. rocník školskej dochádzky, v ktorom edukáciu
  prerušujú z dôvodu gravidity. Po pôrode sa do
  školy nevracajú, ostávajú na materskej dovolenke
  a po dovršení 16. roku veku sa vrátit nemusia.

74
Sociálna situácia rómskej menšiny v SR

• Zamestnanost
• V 90. rokoch malo podla odborníkov Slovensko
  približne 30 prezamestnanost. Vývoj
  nezamestnanosti bol okrem iného ovplyvnený aj
  poskytovaním hmotného zabezpecenia a odstupného
  v dôsledku coho (nielen) Rómovia dobrovolne
  opúštali pracovné miesta.

75
Spolocenské skupiny ekonomicky aktívneho
obyvatelstva podla národnosti v na základe
scítania obyvatelstva v roku 1991
Národnost 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Slovenská 44,1 44,9 6,4 1,0 0,1 0,0 1,1 0,1 0,0 2,2
Madarská 6,0 34,3 13,9 1,0 0,0 0,1 1,7 0,1 0,0 2,4
Rómska 67,8 4,0 6,3 0,5 0,1 0,0 1,4 0,1 0,0 19,9

• Zdroj Svetová banka Nadácia S.P.A.C.E Ineko,
  2002
• Legenda 1. robotníci, 2. zamestnanci, 3.
  clenovia PD (Polnohospodárskych družstiev), 4.
  clenovia ostatných družstiev, 5. zamestnávatelia,
  6.samostatne hospodáriaci rolníci, 7.samostatne
  cinný, 8. osoby slobodných povolaní, 9.
  pomáhajúci v rodinnom hospodárstve, 10. nezistená
  spolocenská skupina.

76
Sociálna situácia rómskej menšiny v SR

• Podla údajov NÚP nezamestnanost vzrástla v roku
  1991 na 12.
• V rokoch 1993-2002 vzrástol priemerný pocet
  evidovaných nezamestnaných o 190 000 a v júli
  1999 prekrocil pocet evidovaných nezamestnaných
  polmiliónovú hranicu.(http//www.ekf.vsb.cz/kat/k1
  56/konference/prispevky/38.pdf )
• V roku 1993 evidovali úrady práce celkovo 51 412
  nezamestnaných Rómov. V nasledujúcom roku tento
  pocet mierne poklesol, avšak už v roku 1999
  nezamestnanost postihla takmer 80 tisíc Rómov.
  (Bubeník, M., 2001 http//www.mia.sk/DE_TL/PaSV/DT
  _200104/06_04_06.htm)

77
Sociálna situácia rómskej menšiny v SR

• Registre Národného úradu práce naznacujú, že
  rómske etnikum predstavovalo do roku 1997 15-20
  všetkých nezamestnaných v Slovenskej republike.
• Od roku 1997 sa prestali spracovávat štatistické
  údaje na základe príslušnosti k etniku, teda nie
  sú dostupné ani údaje o nezamestnanosti Rómov.
• V roku 1998 bol prijatý zákon c. 52 o ochrane
  osobných údajov v informacných systémoch.
• Paragraf 8 ods.1 deklaruje, že ,,spracovat
  osobitnú kategóriu osobných údajov, ktorá
  odhaluje rasový alebo etnický pôvod politické
  názory, náboženskú vieru alebo svetonázory,
  clenstvo v odboroch a údaje týkajúce sa zdravia
  alebo pohlavného života a odsúdenia sa zakazuje.
  (8, ods.1 zákona c. 52/1998 Z. z. o ochrane
  osobných údajov v informacných systémoch)

78
Sociálna situácia rómskej menšiny v SR

• Rómske etnikum v súvislosti s trhom práce
  charakterizuje obzvlášt vysoká dlhodobá
  nezamestnanost
• Co je nezamestnanost?
• Nezamestnanost je stav, kedy sa nachádza cast
  pracovných síl mimo pracovný proces.
• Za nezamestnaného sa v ekonomickej teórii
  považuje osoba schopná pracovat, ktorá však
  nemôže nájst platené zamestnanie.
• Medzinárodná organizácia práce (International
  Labour Organization) považuje za nezamestnaného
  osobu, ktorá
• je staršia ako 15 rokov
• aktívne si hladá prácu
• je pripravená nastúpit do pracovného pomeru do 14
  dní

79
Sociálna situácia rómskej menšiny v SR

• Dlžka trvania nezamestnanosti je velmi dôležitou
  z hladiska návratu nezamesntaného do pracovného
  procesu.
• Faktory vplývajúce na vznik dlhodobej
  nezamestnanosti
• nedostatocná kvalifikácia, málo pracovných
  skúseností
• nedostatocná sebadôvera
• nezáujem a diskriminácia urcitých kategórii zo
  strany zamestnávatelov, nedôstojné podmienky
  ponúkaných prác
• nízke financné ohodnotenie ponúkaných prác ci
  nezáujem o málo platené miesta zo strany
  uchádzacov o zamestnanie
• hodnotová orientácia uchádzacov o zamestnanie,
  ktorá nekorešponduje s podmienkami ponúkaných
  prác
• nezáujem o prácu závislost na podpore
• objektívne okolnosti (t.j. napr. stav ekonomiky,
  trhu práce v regióne, bydlisko, vysoké náklady na
  dochádzanie, neekonomicnost)

80
Sociálna situácia rómskej menšiny v SR

• Na nezamestnanost rómskeho etnika vplýva i
• sociálne postavenie,
• zemepisné separovanie
• obmedzený kontakt najmä v segregovaných osadách.
• Rómovia zo segregovaných rómskych osád majú
  menej príležitosti vymanit sa zo siete sociálnej
  pomoci, pretože komunity sú uzavretejšie a majú
  obmedzené kontakty mimo osád.
• K najrizikovejšej skupine Národný akcný plán
  sociálnej inklúzie 2004-2006 (str.9-12) zaraduje
  tých Rómov, ktorí celia tzv. dvojitej
  marginalizácii. Teda žijú v marginalizovaných
  regiónoch, kde je iba minimálna možnost
  uplatnenia sa na trhu práce a tým vymanenie sa zo
  sociálnej siete.
• Na druhej strane sú Rómovia v dôsledku
  pracovného znevýhodnenia alebo sociálneho
  vylúcenia reálne neumiestnitelní na trhu práce.

81
Sociálna situácia rómskej menšiny v SR

• V roku 2000 odštartovalo Ministerstvo práce
  sociálnych vecí a rodiny program
  verejno-prospešných prác s cielom poskytnút
  pomocou týchto prác zamestnanie sociálne
  odkázaným skupinám obyvatelstva a tým znížit
  dlhodobú nezamestnanost.
• Verejno-prospešné práce mali taktiež prispiet k
  osvojeniu a obnoveniu si pracovných návykov.
  Práca verejnoprospešného charakteru najcastejšie
  zahrnala nekvalifikované práce ako cistenie
  ulíc, parkov a zbieranie odpadu.
• Verejno-prospešné pracovné miesta mohli vytvárat
  obce a subjekty vo vybraných oblastiach verejno-
  prospešného charakteru (zariadenia sociálnych
  služieb, nadácie a iné).
• V roku 2000 ako uvádza Vašecka, 2001 Úrady práce
  prostredníctvom verejno-prospešných prác
  zamestnali 67 000 dlhodobo nezamestnaných.

82
Sociálna situácia rómskej menšiny v SR

• Na zvýšenie kvalifikácie Rómov a tým lepšie
  uplatnenie sa na trhu práce realizovali Národné
  úrady práce od roku 1993 do roku 2000 61
  rekvalifikacných kurzov.
• Tieto kurzy absolvovalo 643 obcanov