3. Met

1
3. Metódy rozborov3.1 Špecifické metódy rozborov

• Za špecifické metódy rozboru považujeme
  analýzu, porovnávanie a syntézu. V casovom slede
  najskôr používame analýzu a porovnávanie a na ich
  podklade potom dospejeme k syntéze.
• Analýza, porovnávanie a syntéza vzájomne na seba
  naväzujú a vzájomne sa doplnajú. Ak máme preto
  hovorit o rozbore ako takom, je potrebné pri
  ktoromkolvek rozbore používat všetky tri
  špecifické metódy.

2
3.2 Analýza

• Aby sme mohli postihnút podstatu riadených
  procesov, a tým odhalit hlavné rezervy a urcovat
  budúci vývoj, potrebujeme skúmané procesy a javy
  rozdelit na casti, na ciastkové procesy
  a ciastkové javy. Analýza teda predstavuje
  rozkladanie celku na casti. Ide pri nej
  o hladanie jednoduchších prvkov zložitého celku
  a o zistenie prícinného pôsobenia jednotlivých
  castí a prvkov v skúmanom celku.

3

• Rozložením celku na casti a zistením prícinných
  vztahov medzi castou a celkom riešime pomocou
  analýzy rozpor, ktorý spocíva v tom, že pri
  každom poznávaní nemôžeme dobre poznat celok, ak
  nepoznáme casti, z ktorých celok pozostáva, a na
  druhej strane nemôžeme dobre poznat casti, ak
  nepoznáme ich vztah k celku. Pre poznanie celku
  však nestací len mechanický, kvantitatívny
  rozklad celku na jednotlivé casti, ale je
  potrebné vidiet, že každá cast zároven zobrazuje
  celok. Ak skúmame urcitú cast, skúmame ju ako
  reprezentanta urcitého celku.

4

• 3.2.1 Postup od celku k castiam
• Postup od celku k castiam umožnuje získat
  orientáciu v skúmanom jave, nájst jeho hlavný
  clánok a základný smer vývoja. Do akých
  podrobností je potrebné pri tomto postupe íst, to
  záleží na predmete skúmania, na cieli skúmania
  a v neposlednom rade aj na podkladoch, ktoré máme
  pre rozbor k dispozícii.

5

• Aby sme získali celkovú orientáciu a mohli sa
  zamerat na rozhodujúce problémy, je potrebné
  rozložit súhrnný skúmaný jav z viacerých hladísk,
  a to
• a) podla miesta vzniku napr. podnik na závody,
  prevádzky, dielne, atd.,
• b) podla casu napr. rok na štvrtrok, mesiace,
  dekády, týždne atd. Pri analytickom rozkladaní
  javov podla casu ide jednak o skúmanie tendencií,
  ktoré sa vo vývoji daného javu prejavujú,
  a jednak o skúmanie rovnomernosti priebehu daného
  javu

6

• c) podla vecnej skladby napr. celkový pocet
  pracovníkov v rozlíšení na robotníkov výrobných a
  nevýrobných, technicko-hospodárskych
  zamestnancov
• d) podla zodpovednosti jednotlivých pracovníkov
  za zverený pracovný úsek.

7

• 3.2.2 Postup od výsledku k prícinám
• Od všestrannej súvislosti javov izolujeme pri
  rozbore urcitú skupinu javov, ktorú z hladiska
  príciny a úcinku podrobujeme rozboru, pricom
  každý jav, ktorý bezprostredne podmienuje vznik
  daného jednotlivého javu a je jeho zdrojom, sa
  nazýva prícina. Jav, ktorý vzniká pôsobením
  urcitej príciny, sa nazýva úcinok.

8

• Pri postupe od výsledkov k prícinám sa snažíme
• a) zistit jednotlivé príciny, ktoré ovplyvnili
  výsledok,
• b) urcit vlastnosti zistených prícin, ako napr.
  príciny vnútorné a vonkajšie, hlavné a vedlajšie,
  objektívne a subjektívne, prvotné a odvodené,
  žiadúce a nežiadúce, atd.,
• c) urcit mieru ich pôsobenia,
• d) preskúmat podmienky ich pôsobenia.

9

• 3.3 Porovnávanie
• O žiadnom jave, ak je posudzovaný sám o sebe,
  nemôžeme totiž povedat, ci je jeho pôsobenie
  alebo jeho využitie dobré alebo zlé. K tomu je
  potrebné skúmané javy porovnat s inými rovnakými
  alebo podobnými javmi. Pri praktickom
  uskutocnovaní rozborov sa porovnávanie s analýzou
  prelína.

10

• Možnosti porovnávania sú velmi rozsiahle.
  Porovnatelnost je v dôsledku toho velmi širokým
  pojmom. Za porovnatelné môžeme (a casto aj
  musíme) považovat všetky javy, ktoré majú jednu
  spolocnú vlastnost v rovnakej alebo rôznej miere.
  Touto vlastnostou môže byt napr. spolocné
  užívanie úplne výrobne sa líšiacich výrobkov.
  Dalej to môže byt podobný alebo nie celkom zhodný
  technologický proces pri výrobe výrobkov, ktoré
  sa svojou funkciou úplne líšia

11

• Rovnako dôležité je i porovnanie urcitých útvarov
  bez ohladu na to, co vyrábajú alebo co riadia,
  napr. z hladiska úrovne dosahovanej
  hospodárnostou a pod. Tu môžeme porovnávat útvary
  medzi sebou. Hovoríme potom o medziútvarovom
  porovnávaní alebo porovnávame urcité skutocnosti
  vo vnútri týchto útvarov. V takom prípade
  zvycajne používame tieto druhy porovnávania
• a) s údajmi plánu
• b) so skutocnostou dosiahnutou v minulých
  obdobiach
• c) s optimálnymi výsledkami
• d) s priemermi

12

• 3.4 Syntéza (zhrnutie)
• Syntéza je záverecnou metódou rozboru.
  Predpokladá použite všetkých ostatných metód
  (všeobecných, špecifických a pomocných)
  a vychádza z logických myšlienkových operácií.
  Úlohou syntézy je v skúmanom jave, alebo procese
  odhalit a v co najstrucnejšej forme vyjadrit
  základnú charakteristiku, postihnút jednotu
  podstaty javu s vonkajšími formami jej prejavu
  a urcit postavenie skúmaného javu k vyššiemu
  celku, ktorého je castou. Syntéza ukáže vonkajšiu
  a vnútornú organickú jednotu skúmaného javu.

13

• Výsledkom syntézy je nový, vyšší stupen poznania
  skúmaného javu a procesu.
• Cím je skúmaný jav a proces zložitejší
  a mnohostrannejší, tým je zložitejšia
  a nárocnejšia aj syntéza. Na kvalitnej syntéze do
  znacnej miery závisí aj efektívnost celého
  rozboru v tom smere, aby námaha vynaložená na
  rozbor zodpovedala jeho efektu.
• Pri syntéze casto potrebujeme klasifikovat
  zistené príciny podla urcitých hladísk, aby sme
  mohli oddelit príciny hlavné od vedlajších,
  vnútorné od vonkajších, atd., a tým mohli urcit
  hlavný clánok a najväcšie rezervy.

14

• Štatistické metódy
• Korelacná analýza
• Diskriminacná analýza
• Zhluková analýza
• Matematické metódy
• Pocet pravdepodobnosti
• Lineárne programovanie
• Simplexová metóda
• Metódy sietovej analýzy
• Metóda CPM
• Metóda PERT
• Metóda RAMPS
• Teória frontov
• Teória zásob
• Teória obnovy
• Metóda Craft

• Grafické metódy
• Postupové diagramy
• Diagram pracovného postupu
• Diagramy obehu informácií
• Montážne diagramy
• Ganttove diagramy
• Okienkové diagramy a organizacné schémy
• Ostatné metódy rozboru a modelovania organizácie
  a riadenia výroby
• Šachovnicová tabulka
• Sankeyov diagram
• Metóda tažiska
• Trojuholníková sústava
• Metóda súradníc
• Empirické metódy