Met

1
Metódy historického výskumu

• Plánovitý postup k získaniu nových vedeckých
  poznatkov

2
Naucíme sa

• Co je metodológia
• Aké metódy používajú všetky vedy
• Aké sú špecifické metódy v práci historika
• Ako tradicná a moderná metodológia ovplyvnuje
  súcasný vývoj historických vied

3
Metodológia, metodika, metóda

•  Metodológia je vedecká disciplína, casto
  interpretovaná ako súcast logiky, pojednávajúca
  ci zaoberajúca sa výskumom a analýzou princípov a
  metód skúmania a ich aplikáciou.
•    - usporiadaný systém princípov a metód
  skúmania tak, aby princípy a metódy sa brali ako
  podmienky a procedúry pre zvládnutie množiny
  problémov.
• Metodika je špecifický súhrn, špecifická
  kombinácia niekolkých postupov (metód), ktoré
  historik používa pri riešení konkrétneho problému
• Volba metódy závisí od špecifika problematiky
• stavu doterajších poznatkov
• stavu pramennej základne

4
Kritika pramenov

• Jadrom získavania faktografie (empirického
  materiálu potrebného na vedecké dokazovanie) je
  práca s pramenmi
• Kritika pramenov je jediná špecifická historická
  metóda. Ostatné metódy má historiografia zhodné,
  alebo podobné s inými vedami, historickú
  kritiku uskutocnuje historik pomocou vedeckých
  metód pochádzajúcich z iných vied, resp. zo
  samotnej metodológie vied.
• KP je najdôležitejšia cesta od faktografie k
  rekonštrukcii historickej skutocnosti
• Kvalitatívny výskum, ktorý doplna kvantitatívne
  metódy v historiografii posunul pohlad aj na
  samotnú kritiku pramenov a skúmania ich súladu
  s pravdou.

5
Induktívna metóda

• Induktívna metóda vychádza od konkrétnych javov a
  ich porovnávaním a analýzou sa snaží dospiet k
  všeobecným pojmom, zákonom a pravidlám.
• IM je postup od empirického štúdia javov , ktoré
  postupne prechádzajú od jednotlivých faktov k
  všeobecnejším údajom o spolocenskej skutocnosti
• Co je úplná a neúplná indukcia?

6
Premisy- záver

• Premisy sú výroky (resp. súdy), z ktorých zacína
  logické uvažovanie pri logickom usudzovaní
  vychádzame z jedného výroku alebo zo série
  výrokov a smerujeme k iným výrokom. Naše
  východzie výroky nazývame premisy a konecný výrok
  sa nazýva záver (conclusion). Teda záver
  získavame na základe premís.     Uvažovanie je
  mentálna aktivita vychádzajúca od premís k
  záveru.     Verbalizácia ci zápis uvažovania
  môže vyzerat takto     1. Všetky levy sú
  zvieratá mackovitého druhu.     2. Toto je lev.
      Záver     3. Toto je zviera mackovitého
  druhu.
• Logická schéma 1. a?b
• 2. b?c
• 3. a?c

7
Deduktívna metóda

• Deduktívna metóda je metóda budovania vedeckých
  teórií, pri ktorej sa používa dedukcia.
  Deduktívnou metódou sa budujú deduktívne teórie.
• Metóda hypoteticko-deduktívna je postup, pri
  ktorom sa urcité tvrdenia prijmú za hypotézy a
  tieto hypotézy sa overujú tak, že sa z nich a z
  ostatných už známych poznatkov vyvodzujú závery,
  ktoré sa konfrontujú s faktami.
• Verifikácia, resp. falzifikácia hypotézy
• Karl Raimund Popper

8
Karl Raimund Popper (1902-1994)

• Popper mal kontakty s novopozitivistami, ktorí
  tvorili tzv. Viedenský krúžok. Popper však
  odmieta ich teóriu verifikácie. Podla logického
  pozitivizmu sa vedecké hypotézy získavajú
  indukciou, alebo zovšeobecnovaním. Popper však
  tvrdil, že pravdivost vedeckej teórie sa nedá
  dokazovat, ale len empiricky testovat. Základom
  vedeckého poznania nie je verifikácia,
  potvrdenie, ale falzifikácia. Vedecká je len tá
  teória, ktorú je možné vystavit možnosti
  vyvrátenia. Netreba trvat na tom, co teóriu
  potvrdzuje, ale skôr strážit, co by ju mohlo
  vyvrátit. K evolúcii- vývoju vedy prichádza tak,
  že ked nieco vyvrátime, získame nový priestor na
  otváranie nových otázok.
• Popper je zástancom otvoreného poznania a
  otvorenej spolocnosti. Sila vedy spocíva v tom,
  že jej tvrdenia musia byt formulované tak, aby
  sa dali aj vyvrátit. Sila demokracie nespocíva
  v tom, že by vyberala k vláde tých najlepších,
  ale v tom, že každú vládu je možné bežnými
  prostriedkami- volbami- odvolat.

9
Karl Raimund Popper (1902-1994)
10
Intuícia

• A. Einstein Nie je žiadna logická cesta vedúca
  k všeobecne platným zákonom, z ktorých je možné
  získat obraz sveta cistou dedukciou. Dopracovat
  sa k nim môžeme len prostredníctvom intuície,
  založenej na comsi, co možno nazvat ako
  intelektuálna láska.

11
ParadigmaThomas Samuel Kuhn (1922- 1996)

• vzor alebo istá vedecká konštrukcia
• vedecká škola (v zmysle názor)
• Paradigma je celková konštelácia názorov, hodnôt
  a postupov, ktoré zdielajú príslušníci istého
  spolocenstva.
• celok všetkých základných ponímaní týkajúcich sa
  predmetu záujmu a metódy, ktoré ovládajú nejakú
  disciplínu v danom case Tvorca teórie paradigmy
  vo vede bol Thomas Samuel Kuhn. Pád neudržatelnej
  paradigmy spôsobuje revolúciu- diskontinuitu vo
  vede. Holizmus.
• Teória modernizácie- makrohistória

12
Thomas Samuel Kuhn (1922- 1996)
13
Priama a nepriama metódaJ. Bartl

• Priamou metódou vysvetlujeme historické fakty
  priamo z pramenov
• PM sa môže u historika stotožnit s kritikou
  pramenov- absolutizácia?
• Pri nepriamej metóde môžeme vychádzat z
  analogických javov
• Interferencná metóda
• Ilustratívna?

14
Zásady pri priamej a nepriamej metóde

• Pokial možno držme sa priamych faktov pred
  nepriamym úsudkom
• Hypotézy treba overovat dôkladne
• Výsledok nepriamej metódy je menej spolahlivý ako
  premisy, z ktorých sme vyšli
• Pri zistovaní faktov- priama metóda
• Pri zovšeobecnovaní nepriama

15
Diachrónny a synchrónny prístup

• Diachrónny prístup sleduje jeden jav v urcitom
  casovom období
• Synchrónny prístup sleduje viacej javov v
  rovnakom období
• Kombinácia oboch je syntéza

16
Dalšie metódy používané v historickom výskume
17
Progresívna a retrospektívna metóda

• Progresívna metóda je zhodná s casovým priebehom
• Retrospektívna metóda je jej opakom.
• Vysvetluje staršie javy pomocou novších javov
• Jej riziko je v tzv. modernizácii, t. j.
  posudzovaním dejín z hladiska súcasnosti

18
Filologická metóda podla Júliusa Bartla

• Co rozumejú slovenskí historici pod tzv.
  lexikálnymi výpožickami starej madarciny?
• Onomastika- antroponomastika- osobné mená-
  antroponymá
• Topiká (zemepisné názvy) toponomastika
• Uvedte 10 príkladov Bartlovho toponomastického
  rozboru

19
Geografická metóda G. G. Iggers, J. Bartl,

• Ako využíva poznatky z geografie Marc BLOCH v
  diele La Societé Féodale I. II, Paris, 1939,
  1940 ?
• 3 základné pracovné postupy GM podla Bartla
• Uvedte 8 historicko- geografických príruciek
  (Lipský Repertorium Majtán Názvy obcí) Co je
  to metácia?
• Ktoré sú stabilné a ktoré nestabilné prvky v
  geografickom obraze krajiny?
• Co je to kopaniciarska kolonizácia
• Co je to cliometrická mapa?

20
Cliometria- modelová analýza

• Cliometria vznikla 50. a 60. rokoch 20. storocia
  v USA. Pojem cliometria má dva významy uchopit
  a kvantifikovat.
• Cliometrici Robert Fogel, Stanley Engerman
  vytvorili casopis New Economic History. Time on
  the Cross( 1974) od Roberta Fogela a Stanley
  Engermana popisuje prínos otrockej práce pre
  ekonomický rozvoj USA. Robert Fogel v práci
  Railroads and American Economic Growth ( 1964)
  dokazuje, že vybudovanie železníc nemalo zásadný
  podiel na ekonomickom rozvoji USA
• Clen European hist. economic society John Comos,
  americký cliometrik madarského pôvodu
  skonštruoval mapu Uhorska v 19. storocí, ktorú
  rozdelil do ekonomických zón vymodelovaných
  podla úrovne ekonomického rozvoja podla poradia
  vyspelosti ekonomiky. Na jeho mapke je možné
  vidiet, že stolice, ktoré sa nachádzali na území
  Slovenska je možné zaradit medzi ekonomicky
  najvyspelejšie oblasti Uhorska.

21
Bussines history- štruktúrálna analýza

• European Business Asociation.
• Zobrazené štruktúry podnikov, biogramy, vo forme
  diagramov dcérskych spolocností velkých
  ekonomických gigantov, ich managementu
  z hladiska ich vývoja porovnávaného
  v jednotlivých obdobiach s politickým vývojom..
  Na Slovensku sa zaoberá hospodárskymi dejinami a
  ich metodikou historik Roman Holec, ktorý je
  skôr prívržencom biznis history.

22
Komparatívna metóda

• Definovanie objektu komparácie pomáha zistit, ci
  porovnávame objekty, alebo procesy tej istej
  kategórie
• Urcenie cielov komparácie
• Stanovenie kritérií komparácie
• Urcenie druhu casového hladiska-diachrónne
• Synchrónne

23
Metóda sondy

• WIERLING, D. Mädchen für Alles. Berlin 1987
• o slúžkach v stredostavovských domácnostiach
  velkých nemeckých miest na prelome 19. a 20.
  storocia. Štúdia spocíva na kvantitatívnych
  údajoch, ale na základe korešpodencie
  a rozhovorov sa autorka pokúsila i o použitie
  kvalitatívnych aspektov v životných podmienkach
  slúžok ako sa uchovali v ich pamäti,
  skúsenostiach a vnímaní.

24
Historicko-demografická metóda

• LADURIE, E. LE ROY Les paysans du Languedoc, 2
  vol., Paris 1966
• Autor urobil štatistickú analýzu vztahov medzi
  dlhodobými cyklami populacného rastu a cenami
  potravín, inšpirovaná maltuziánskou teóriou.
  Pocas karnevalových slávností v meste Romans
  v roku 1580 prišlo k masakru. Ladurié
  demografické a hospodárske rozpory medzi
  protestantským patriciátom a prevážne
  katolíckymi nižšími vrstvami dáva do súvisu s
  agresívnym a symbolickým správaním v osudnej
  noci. Psychoanalytické pojmy a sémiotika
  doplnujú paletu vedeckých postupov pri
  spracovaní témy strašnej karnevalovej noci.

25
Historická a kultúrna antropológia

• Historická antropológia sa zaoberá konkrétnym
  jednotlivcom, skúma jeho jednanie, postoje,
  pocity, spôsob myslenia a snaží sa ho
  interpretovat
• Historická antropológia ako samostatná vedecká
  disciplína vznikla na prelome 70. a 80. rokov
  20. storocia. V svojich metódach vychádza z
  etnológie, sociálnych dejín, dejín ludovej
  kultúry, mikrohistórie, dejín mentalít a dejín
  každodennosti.
• Namiesto makrohistorických štruktúr skúma ludské
  súkromie, mentalitu, spôsob interakcie medzi
  sociálnymi skupinami.
• Interdisciplinarita a multidisciplinarita
• Gender studies, rodina, domácnost, carodejníctvo,
  kriminalita, náboženstvo, zbožnost, elitná a
  ludová kultúra...
• Richard van Dühlmen, Michael Mitterauer, Hans
  Medick, Alf Lüdtke, Gert Dressel, Karl Kaser.
• Kultúra a symboly Francúzsko, 4. generácia
  Annales
• NORA, P.ed Les Lieux des mémoires, 3 zv.,
  Paris, 1984

26
Historicko-štatistická metóda

• Už v 19. storocí vznikla nespokojnost s
  jednostrannou orientáciou historikov na
  politické dejiny, ktoré iba chronologicky
  zaradovali udalosti bez pokusu o hlbšiu
  interpretáciu a zaujímali sa len o osudy
  významných osobností.
• Vznikli sociálne dejiny, ktoré študujú všetky
  spolocenské vrstvy, vymedzujú spolecenské
  štruktúry, možnosti sociálnej mobility, hodnotové
  rebrícky sociálnej skupiny, atd.
• Sociálne dejiny používajú casto metódy
  sociológie, ako je štatistická metóda, metóda
  ideálnych typov, komparatívna, prosopografická
  metóda, a pod.

27
Kvalitatívny výskumorálne dejiny

• Tradicná historiografia pod vplyvom pozitivizmu
  sa zamerala najmä na metódy kvantitatívneho
  výskumu
• Moderná historiografia casto preberá aj metódy
  kvalitatívneho výskumu. Historici si všímajú také
  pramene, ako sú denníky, kroniky, memoáre. Pre
  najnovšie dejiny sa stal dôležitý najmä orálny
  výskum, ktorý nesie znaky kvalitatívneho
  výskumu.
• Základnými postupmi metódy orálnej histórie sú
  rozhovor a životný príbeh, používaný podobne ako
  v sociológii, politológii, etnológii,
  antropológii ci psychológii, kde platia rovnaké
   etické princípy, predovšetkým súhlas
  informátorov.
• Je dôležité dovolit rozprávacovi, aby hovoril o
  tom, co sám pokladá za dôležité, pretože i to
  umožnuje interpretáciu rozhovoru. Pri uskutocnení
  interview výskumník má preferovat otvorené otázky
  a vyhýbat sa navodzujúcim otázkam. V prípade
  opakovaného rozhovoru sa výskumník snaží upresnit
  získané dáta alebo sa vracia k opomenutému.

28
Kam smeruje vývoj historiografie?

• Historik 21 storocia má snahu oddelit od seba
  jednotlivé pramene a podla ich vierohodnosti
  zostavit najpravdepodobnejšiu verziu príbehu.
• Historik však nie je už ten, ktorý len popisuje
  udalosti, ale pokúša sa v nich nájst aj
  súvislosti a príciny historických javov a ich
  zmeny. K tomu využíva analytický postup mnohých
  vedných odborov, ako je lingvistika, ekonómia,
  sociológia, psychológia, politológia a dalšie
  vedy. Analyzuje teda faktory, ktoré ovplyvnujú
  bežný život jednotlivca a spolocnosti ako celku
  na základe interdisciplinárneho , resp
  multidisciplinárneho výskumu.
• Historik- profesionál - sa usiluje o objektívny
  pohlad na dejiny, dobré vedecké dielo by však
  malo tiež akceptovat a zaujat svojho citatela.
• Historik je, podobne ako v minulosti ,
  vystavovaný silnému ideologickému tlaku a teda aj
  skúške, ako je tomuto tlaku schopný odolávat.
• Dnešný historik dejiny sleduje ako proces, ktorý
  na seba logicky naväzuje, ale v súcasnosti
  stratila opodstatnenost predstava o tom, že
  jestvujú len jedny dejiny
• Predstava o ústrednej role štátu v dejinách je
  výrazne narušená podobne ako predstava, že
  každodenná cinnost obycajných ludí bola
  považovaná za nepodstatnú. Bolo tiež vyvrátené
  presvedcenie vyjadreného Heglom, Rankem, Comtom ,
  Marxom a dalšími, že v dejinách existovala iba
  jedna historická civilizácia a tou bola
  civilizácia Západu.
• Postmoderná filozofia ovplyvnila historiografiu
  smerom k relativizmu, ktorému väcšina súcasných
  historikov odoláva.

29
Precítajte si

• Ak nemáte k dispozícii knihu G. G. Iggersa, na
  www.fcechova.szm.com si nájdite v prednáškach o
  historiografii 20. storocia ucebný text
• F. Cechová. Pohlad Georga G. Iggersa na
  historiografiu 20. storocia
• Preštudujte si dôkladne kapitolu Metódy
  historického výskumu od J. Bartla
• Diskutujte o prednášaných problémoch
• Dakujem za pozornost.
• 
  F. Cechová