FAREBN - PowerPoint PPT Presentation

1 / 32
About This Presentation
Title:

FAREBN

Description:

FAREBN PRIESTOR VYBRAN CH DOM CICH DREV N Farba je d le it charakteristika Farba dreva je d le it charakteristika jeho vzh adu, predov etk m pri ... – PowerPoint PPT presentation

Number of Views:106
Avg rating:3.0/5.0
Slides: 33
Provided by: Miros8
Category:
Tags: farebn

less

Transcript and Presenter's Notes

Title: FAREBN


1
FAREBNÝ PRIESTOR VYBRANÝCH DOMÁCICH DREVÍN
2
Farba je dôležitá charakteristika
  • Farba dreva je dôležitá charakteristika jeho
    vzhladu, predovšetkým pri takých výrobkoch akými
    sú nábytok, drevené obkladové materiály,
    podlahoviny, umelecké drevené predmety a mnohé
    iné.

3
Vnímanie svetla a farby
  • Vnímanie svetla a farby naším zrakom je
    individuálna, psychofyziologická záležitost.
    Základné atribúty charakterizujúce farbu telesa
    sú farebný tón, farebná sýtost a svetlost.
  • Aby si mohli ludia vymienat medzi sebou
    informácie o farbe, je potrebné presne
    kvantifikovat o akú farbu ide. Musíme preto
    vediet farbu odmerat a císelne vyjadrit,
    najlepšie pomocou farebných súradníc v
    medzinárodnej sústave CIE.
  • Na meranie farieb využívame meracie prístroje,
    ktoré sa nazývajú spektrofotometre a
    kolorimetre.

4
Proces vnímania farby
  • Ako príklad pre štúdium farby telesa, sme vybrali
    drevenú kocku.
  • Za úcelom kvantifikácie procesu musíme najprv
    poznat vlastnosti svetla osvetlujúceho teleso,
    tzn. definovat iluminant. Farebné vlastnosti
    telesa sú dané reflexným spektrom (alebo
    transmisným spektrom v prípade priehladných
    telies). Výsledné spektrum je kombináciou
    vlastností spektra iluminanta a reflexných
    schopností telesa. V našom prípade je iluminantom
    denné svetlo s teplotou chromatickosti 6504 K.
  • Teleso ovplyvnuje svetlo pri odraze (alebo
    prechode). Pigmenty a farbivá selektívne
    absorbujú svetlo niektorých vlnových dlžok a iné
    odrážajú (alebo prepúštajú).

5
Proces vnímania farby
  • Povrch nášho telesa má urcitú štruktúru. Svetlo
    so známym spektrálnym zložením interaguje s
    atómami nachádzajúcimi sa v povrchovej vrstve
    telesa. V našom prípade sú fotóny zodpovedajúce
    urcitej farbe znovu emitované týmito atómami a
    fotóny zodpovedajúce inej farbe sú absorbované. V
    smere uhla odrazu pozorujeme zložku spôsobenú
    priamym odrazom.
  • Po odraze svetlo vyznacujúce sa reemisným
    spektrom (predstavujúceho farebný podnet)
    pokracuje do oka.
  • Výsledné spektrum reemitovaného (odrazeného)
    svetla je kombináciou charakteristík spektra
    iluminanta a spektrálneho cinitela odrazu.
  • Spektrum svetla dopadajúceho do oka, ktoré môže
    byt fyzikálne kvantifikované, má pre rozlišovanie
    farby pozorovatelom zásadný význam. Nasledujúce
    dva podstatné javy vedúce k vnímaniu farby, sú
    detekcia svetla okom a spracovanie nervovej
    informácie mozgom.

6
Proces vnímania farby
  • Obr.1. Trichromatické zložky X,Y,Z získané z
    údajov o osvetlení, telese a pozorovatelovi

7
Proces vnímania farby
  • Vo vztahu k vnímaniu farby je zrak
    charakterizovaný pomernou svetelnou úcinnostou
    monochromatického žiarenia V(?) a
    trichromatickými clenitelmi x(?), y(?) a
    z(?).
  • Teraz už máme definované potrebné charakteristiky
    pre všetky tri elementy (svetlo, teleso,
    pozorovatel)
  • svetlo pomocou spektrálneho zloženia
  • teleso pomocou spektrálneho cinitela odrazu
    (alebo prechodu) svetla
  • pozorovatel pomocou normalizovaných
    charakteristík.
  • Presný popis farieb sa uskutocnuje tromi
    nezávislými údajmi v trichromatických priestoroch
    (RGB, XYZ, CIELUV, CIELAB).

8
Trichromatický priestor
  • Priestor RGB je kocka s dlžkou strany 255
    (poprípade 1 alebo 65535), kde na súradné osi sú
    vynášané súradnice farieb r, g, b.
  • Zobrazovanie farieb sa castejšie ako v systéme
    RGB uskutocnuje v systéme XYZ alebo v systéme
    CIELAB.
  • Trichromatické zložky X, Y, Z predstavujú
    súradnice farieb v priestore XYZ a sú definované
  • kde
  • je pomerná spektrálna hustota žiarivého toku,
    ktorý podnecuje farebný vnem,
  • sú kolorimetrické koeficienty (spektrálne
    citlivosti).

9
Trichromatický priestor
  • Postup stanovenia atribútov farby v zmysle
    trichromatických zložiek X, Y, Z zahrna
    nasledovné vztahy
  • kde f?(?) je krivka pomerného spektrálneho
    zloženia farebného podnetu, ktorú získame
    vynásobením spektra iluminanta S(?) a
    spektrálneho cinitela ß(?). Spektrálny cinitel
    ß(?) ovplyvnuje výsledné spektrum v dôsledku
    odrazu (alebo prechodu) svetla telesom.

10
Trichromatický priestor
  • Postup stanovenia atribútov farby v zmysle
    trichromatických zložiek X, Y, Z zahrna
    nasledovné vztahy
  • ?? je interval, kde bola hodnota podnetu získaná
  • , a sú
    trichromatické clenitele.

11
Trichromatický priestor
  • Získané hodnoty trichromatických zložiek X, Y, Z
    predstavujú aditívne zložky zodpovedajúce
    parciálnym odozvám na cervenú, zelenú a modrú
    zložku danej farby v prípade priemerného ludského
    pozorovatela, ked sa tento pozerá na teleso
    osvetlený denným svetlom.
  • Trichromatické zložky však majú pre
    špecifikovanie farby iba obmedzené použitie,
    pretože ich korelácia s atribútmi farebného vnemu
    je malá.
  • Tieto nedostatky môžeme formulovat nasledovne
  • veliciny X, Y, Z boli vytvorené na základe
    aditívneho skladania farieb pomocou svetla a
    tento spôsob nie je celkom optimálny v prípade
    skladania pigmentových farieb pri subtraktívnom
    miešaní.
  • zložka X zodpovedá cervenému svetlu, Y zelenému,
    Z modrému, z ktorých sa skladá farebný podnet. V
    prípade dorozumievania sa o farbe, najmä pri
    farbe telesa sú tieto veliciny pre pozorovatela
    tažko predstavitelné.

12
Trichromatické zložky X,Y,Z
  • Na to, aby bola zlepšená schopnost deklarovat
    informáciu o farbe, doporucila CIE
  • (COMMISSION INTERNATIONALE DE L'ECLAIRAGE)
    používanie trichromatických súradníc x, y, z
    definovaných nasledovne
  • zo vztahov vyplýva, že x y z 1
  • Systém XYZ má rovinné zobrazenie v
    kolorimetrickom trojuholníku, kde trichromatické
    súradnice x, y tvoria pravouhlý súradný systém.

13
Diagram chromatickosti CIE 1931 (x, y)
  • Zhrnutím predstavy o skladaní farieb vo farebnej
    rovine znázornenej farebným trojuholníkom je
    diagram chromatickosti, znázornený na obr.2.
  • Obr.2. Diagram chromatickosti
  • CIE 1931 (x, y)

14
Diagram chromatickosti
  • Všetky spektrálne svetlá vygenerované rozkladom
    bieleho svetla sú umiestnené na vonkajšej krivke
    spektrálnych farieb od cervenej cez oranžovú,
    žltú, zelenú, azúrovú až po modrú. Body cervenej
    a modrej sú spojené ciarou purpurových farieb.
  • Chromatickost je dvojrozmerná velicina a teda je
    funkciou dvoch premenných. Môžu to byt x,y alebo
    dominantná vlnová dlžka a spektrálna cistota,
    alebo tón a sýtost, alebo ekvivalentné veliciny
    definované vo farebnej rovine.
  • Avšak na komunikáciu o farbe to nie je
    dostatocné a potrebujeme ešte jednu premennú, a
    to
  • jasnost pri opise zdroja svetla, alebo
  • svetlost pri charakterizovaní farby telesa.

15
Diagram chromatickosti
  • Tón farby je reprezentovaný sýtymi farbami
    znázornenými bodmi na obvode diagramu
    chromatickosti. Každému tónu zodpovedá urcitá
    dominantná vlnová dlžka svetla.
  • Okrem achromatických farieb (biela, cierna a
    sivé farby), má tón každá farba.
  • Sýtost charakterizuje, kolko nepestrej
    (achromatickej) zložky daná farba obsahuje.
    Sýtost sa znižuje, ked postupujeme smerom do
    stredu k oblasti kde sa nachádza biela, jedna z
    achromatických farieb. Achromatické farby majú
    teda nulovú sýtost.
  • Diagram chromatickosti má dve nezávislé
    súradnicové osi. Chromatickost je dvojrozmerná
    velicina a teda je funkciou dvoch premenných.
    Môžu to byt x, y alebo tón a sýtost, alebo
    ekvivalentné veliciny definované vo farebnej
    rovine.
  • Avšak na komunikáciu o farbe to nie je
    postacujúce, preto bolo potrebné zaviest ešte
    jednu premennú.Tou je pri charakterizovaní farby
    telesa jeho svetlost (ktorá je ekvivalentom jasu).

16
Kolorimetrický priestor Lab
  • Pomocou svetlosti môžeme rozlišovat svetlé
    a tmavé farby. Cím viac svetla predmet odráža,
    tým je farba svetlejšia.
  • Pre potreby vybudovania vhodného priestoru pre
    usporiadanie farieb telesa a na preklenutie
    niektorých obmedzení diagramov chromatickosti,
    zaviedla CIE dva alternatívne farebné priestory
  • CIE 1976 Lab (CIELAB)
  • CIE 1976 Luv (CIELUV)
  • Kolorimetrický systém CIELAB vychádza z
    priestoru XYZ a definuje farby podobným spôsobom
    ako sú vnímané.
  • Velicina
  • L merná svetlost
  • a odtien medzi cervenou a zelenou
  • b odtien medzi žltou a modrou

17
Kolorimetrický priestor Lab
  • Obr.3. Priestorový farebný model CIE Lab

18
Kolorimetrický priestor Lab
  • Obr.4. Model farebného priestoru Lab vo forme
    gule

19
Kolorimetrický priestor Lab
  • Obr.5. Horizontálny rez priestorom CIE Lab

20
Princíp merania
  • Pri dopade svetla na povrch látky, svetelný
    zväzok stratí cast svojej pôvodnej energie.
    Odrazené svetlo už nebude mat tie isté vlastnosti
    ako malo pôvodné svetlo v jeho spektrálnom
    zložení nastanú zmeny. Presne zmerat a
    analyzovat spektrum tohto svetla dokážeme
    pomocou prístroja - spektrofotometra.
  • Princíp metódy spocíva v zmeraní príslušných
    spektrálnych charakteristík bieleho
    (zloženého) svetla odrazeného od povrchu vzorky,
    ktoré sa privedie do optického systému
    spektrofotometra, kde sa rozloží na jednotlivé
    vlnové dlžky. Elektrické signály, úmerné
    intenzite svetla pre každú vlnovú dlžku, sa dalej
    vhodne upravia a spracujú. Celý proces merania a
    vyhodnocovania riadi pocítac, ktorý je schopný
    vypocítat trichromatické súradnice automaticky.
    Pred zacatím merania je potrebné prístroj
    nakalibrovat.
  • Výsledky meraní sa ukladajú vo forme dát do
    súborov. Tieto súbory je možné dalej spracovat,
    exportovat do iných programov, vytvárat grafy a
    štatisticky vyhodnocovat.

21
Použitý merací prístroj
  • Pri našich meraniach sme použili spektrofotometer
    MINOLTA typ
  • CM 2600d.
  • Prístroj je schopný pracovat autonómne, alebo
    môže byt riadený pomocou PC. Komunikácia Master /
    Slave je zabezpecená prostredníctvom štandardného
    sériového portu RS232C. Pomocou programového
    vybavenia Spectra Magic sme ovládali proces
    merania a prácu s nameranými údajmi. Pre
    ohranicenie meranej plochy na vzorkách dreva sme
    použili štandardnú meraciu clonu s priemerom
    otvoru 8 mm. Osvetlovací systém bol nastavený na
    režim merania vrátane rozptýlených zložiek (SCI).
  • Merania sme realizovali v rozsahu vlnových dlžok
    od 360 do 740 nm, s rozlíšením 10nm, pricom pre
    zobrazenie hodnôt farebných súradníc sme zvolili
    farebný priestor - Lab.

22
Spektrofotometer
  • CM2600d Minolta

23
Technické parametre CM2600d Minolta
  • Osvetlovací a pozorovací systém
  • Pozorovací uhol 80
  • SCI (Specular Component Included)
  • SCE (Specular Component Excluded)
  • Rozsah vlnových dlžok 360 740 nm
  • Spektrálny filter difrakcná mriežka
  • Rozlíšení 10 nm
  • Šírka pásma Približne 10 nm
  • Priemer meracej plošky f8mm, alebo f3mm
  • Zdroj svetla Xe výbojka (A,C,D50,D65,F2,...,F12)
  • Rozsah odrazivosti 0 175 , s rozlíšením 0,01

24
Technické parametre CM2600d Minolta
  • Pozorovatel 2/100
  • Fotodetektor matica Si fotodiód (2x40)
  • Volba farebného priestoru
  • Lab, LCh, CMC(11), CMC(21), CIE94,
  • Hunter Lab, Yxy, MUNSEL, XYZ,
  • MI, WI(ASTM E313), YI(ASTM E313/ASTM D1925),
  • ISO Brightness (ISO 2470), Density status A/T,
    WI/Tins, (CIE/Ganz),
  • L99a99b99, L99C99h99
  • Kapacita pamäti 6x 700 (SCI a SCE)
  • Napájanie 4x AA, sietový napájac
  • Hmotnost 670g (bez batérií)

25
Technické parametre CM2600d Minolta
  • Spektrofotometer je schopný pracovat autonómne,
    alebo môže byt riadený pocítacom PC, pomocou
    programu SpectraMagic.

26
(No Transcript)
27
CM2600d Minolta
  • Obr.5. Volba farebného priestoru Lab

28
Vlastnosti vzoriek
  • Experimentálny materiál bol odobratý z 19-tich
    vybraných domácich drevín. Merané telesá v tvare
    došticiek, boli vymanipulované z kmenov
    tangenciálnym rezom . Celková plocha
    tangenciálneho rezu bola pre každú drevinu
    minimálne 1m2. Pred meraním bol povrch vzoriek
    upravený brúsnym papierom s drsnostou 80,
    zbavený prachu a bez povrchovej úpravy náterom.
  • Na rovine povrchu vzoriek príslušnej dreviny,
    náhodilým výberom bolo uskutocnených 50 meraní.
  • Pri jadrových drevinách s úzkou zónou beli, bolo
    snímané iba jadro.
  • Pri niektorých drevinách sme preferovali
    prevládajúcu zónu beli (Fraxinus excelsior),
    respektive sme brali do úvahy jadrovú aj belovú
    zónu dreviny (Quercus cerris, Salix).
  • Výsledky meraní boli následne, v rámci
    vyhodnocovania údajov, štatisticky spracované.

29
Namerané hodnoty s CM2600d
variabilita je charakterizovaná 95 limitom
priemerov výberových súborov
30
Namerané hodnoty s CM2600d
variabilita je charakterizovaná 95 limitom
priemerov výberových súborov
31
Namerané hodnoty s CM2600d
Namerané hodnoty Lab vybraných druhov drevín
rastúcich na Slovensku
32
Spektrofotometer Namerané hodnoty vybraných
druhov drevín rastúcich na Slovensku
Write a Comment
User Comments (0)
About PowerShow.com