Title: FAREBN
1FAREBNÝ PRIESTOR VYBRANÝCH DOMÁCICH DREVÍN
2Farba je dôležitá charakteristika
- Farba dreva je dôležitá charakteristika jeho
vzhladu, predovšetkým pri takých výrobkoch akými
sú nábytok, drevené obkladové materiály,
podlahoviny, umelecké drevené predmety a mnohé
iné.
3Vnímanie svetla a farby
- Vnímanie svetla a farby naším zrakom je
individuálna, psychofyziologická záležitost.
Základné atribúty charakterizujúce farbu telesa
sú farebný tón, farebná sýtost a svetlost. - Aby si mohli ludia vymienat medzi sebou
informácie o farbe, je potrebné presne
kvantifikovat o akú farbu ide. Musíme preto
vediet farbu odmerat a císelne vyjadrit,
najlepšie pomocou farebných súradníc v
medzinárodnej sústave CIE. - Na meranie farieb využívame meracie prístroje,
ktoré sa nazývajú spektrofotometre a
kolorimetre.
4Proces vnímania farby
- Ako príklad pre štúdium farby telesa, sme vybrali
drevenú kocku. - Za úcelom kvantifikácie procesu musíme najprv
poznat vlastnosti svetla osvetlujúceho teleso,
tzn. definovat iluminant. Farebné vlastnosti
telesa sú dané reflexným spektrom (alebo
transmisným spektrom v prípade priehladných
telies). Výsledné spektrum je kombináciou
vlastností spektra iluminanta a reflexných
schopností telesa. V našom prípade je iluminantom
denné svetlo s teplotou chromatickosti 6504 K. - Teleso ovplyvnuje svetlo pri odraze (alebo
prechode). Pigmenty a farbivá selektívne
absorbujú svetlo niektorých vlnových dlžok a iné
odrážajú (alebo prepúštajú).
5Proces vnímania farby
- Povrch nášho telesa má urcitú štruktúru. Svetlo
so známym spektrálnym zložením interaguje s
atómami nachádzajúcimi sa v povrchovej vrstve
telesa. V našom prípade sú fotóny zodpovedajúce
urcitej farbe znovu emitované týmito atómami a
fotóny zodpovedajúce inej farbe sú absorbované. V
smere uhla odrazu pozorujeme zložku spôsobenú
priamym odrazom. - Po odraze svetlo vyznacujúce sa reemisným
spektrom (predstavujúceho farebný podnet)
pokracuje do oka. - Výsledné spektrum reemitovaného (odrazeného)
svetla je kombináciou charakteristík spektra
iluminanta a spektrálneho cinitela odrazu. - Spektrum svetla dopadajúceho do oka, ktoré môže
byt fyzikálne kvantifikované, má pre rozlišovanie
farby pozorovatelom zásadný význam. Nasledujúce
dva podstatné javy vedúce k vnímaniu farby, sú
detekcia svetla okom a spracovanie nervovej
informácie mozgom.
6Proces vnímania farby
- Obr.1. Trichromatické zložky X,Y,Z získané z
údajov o osvetlení, telese a pozorovatelovi
7Proces vnímania farby
- Vo vztahu k vnímaniu farby je zrak
charakterizovaný pomernou svetelnou úcinnostou
monochromatického žiarenia V(?) a
trichromatickými clenitelmi x(?), y(?) a
z(?). - Teraz už máme definované potrebné charakteristiky
pre všetky tri elementy (svetlo, teleso,
pozorovatel) - svetlo pomocou spektrálneho zloženia
- teleso pomocou spektrálneho cinitela odrazu
(alebo prechodu) svetla - pozorovatel pomocou normalizovaných
charakteristík. - Presný popis farieb sa uskutocnuje tromi
nezávislými údajmi v trichromatických priestoroch
(RGB, XYZ, CIELUV, CIELAB).
8Trichromatický priestor
- Priestor RGB je kocka s dlžkou strany 255
(poprípade 1 alebo 65535), kde na súradné osi sú
vynášané súradnice farieb r, g, b. - Zobrazovanie farieb sa castejšie ako v systéme
RGB uskutocnuje v systéme XYZ alebo v systéme
CIELAB. - Trichromatické zložky X, Y, Z predstavujú
súradnice farieb v priestore XYZ a sú definované - kde
- je pomerná spektrálna hustota žiarivého toku,
ktorý podnecuje farebný vnem,
- sú kolorimetrické koeficienty (spektrálne
citlivosti).
9Trichromatický priestor
- Postup stanovenia atribútov farby v zmysle
trichromatických zložiek X, Y, Z zahrna
nasledovné vztahy - kde f?(?) je krivka pomerného spektrálneho
zloženia farebného podnetu, ktorú získame
vynásobením spektra iluminanta S(?) a
spektrálneho cinitela ß(?). Spektrálny cinitel
ß(?) ovplyvnuje výsledné spektrum v dôsledku
odrazu (alebo prechodu) svetla telesom.
10Trichromatický priestor
- Postup stanovenia atribútov farby v zmysle
trichromatických zložiek X, Y, Z zahrna
nasledovné vztahy - ?? je interval, kde bola hodnota podnetu získaná
- , a sú
trichromatické clenitele.
11Trichromatický priestor
- Získané hodnoty trichromatických zložiek X, Y, Z
predstavujú aditívne zložky zodpovedajúce
parciálnym odozvám na cervenú, zelenú a modrú
zložku danej farby v prípade priemerného ludského
pozorovatela, ked sa tento pozerá na teleso
osvetlený denným svetlom. - Trichromatické zložky však majú pre
špecifikovanie farby iba obmedzené použitie,
pretože ich korelácia s atribútmi farebného vnemu
je malá. - Tieto nedostatky môžeme formulovat nasledovne
- veliciny X, Y, Z boli vytvorené na základe
aditívneho skladania farieb pomocou svetla a
tento spôsob nie je celkom optimálny v prípade
skladania pigmentových farieb pri subtraktívnom
miešaní. - zložka X zodpovedá cervenému svetlu, Y zelenému,
Z modrému, z ktorých sa skladá farebný podnet. V
prípade dorozumievania sa o farbe, najmä pri
farbe telesa sú tieto veliciny pre pozorovatela
tažko predstavitelné.
12Trichromatické zložky X,Y,Z
- Na to, aby bola zlepšená schopnost deklarovat
informáciu o farbe, doporucila CIE - (COMMISSION INTERNATIONALE DE L'ECLAIRAGE)
používanie trichromatických súradníc x, y, z
definovaných nasledovne - zo vztahov vyplýva, že x y z 1
- Systém XYZ má rovinné zobrazenie v
kolorimetrickom trojuholníku, kde trichromatické
súradnice x, y tvoria pravouhlý súradný systém.
13Diagram chromatickosti CIE 1931 (x, y)
- Zhrnutím predstavy o skladaní farieb vo farebnej
rovine znázornenej farebným trojuholníkom je
diagram chromatickosti, znázornený na obr.2. - Obr.2. Diagram chromatickosti
- CIE 1931 (x, y)
14Diagram chromatickosti
- Všetky spektrálne svetlá vygenerované rozkladom
bieleho svetla sú umiestnené na vonkajšej krivke
spektrálnych farieb od cervenej cez oranžovú,
žltú, zelenú, azúrovú až po modrú. Body cervenej
a modrej sú spojené ciarou purpurových farieb. - Chromatickost je dvojrozmerná velicina a teda je
funkciou dvoch premenných. Môžu to byt x,y alebo
dominantná vlnová dlžka a spektrálna cistota,
alebo tón a sýtost, alebo ekvivalentné veliciny
definované vo farebnej rovine. - Avšak na komunikáciu o farbe to nie je
dostatocné a potrebujeme ešte jednu premennú, a
to - jasnost pri opise zdroja svetla, alebo
- svetlost pri charakterizovaní farby telesa.
15Diagram chromatickosti
- Tón farby je reprezentovaný sýtymi farbami
znázornenými bodmi na obvode diagramu
chromatickosti. Každému tónu zodpovedá urcitá
dominantná vlnová dlžka svetla. - Okrem achromatických farieb (biela, cierna a
sivé farby), má tón každá farba. - Sýtost charakterizuje, kolko nepestrej
(achromatickej) zložky daná farba obsahuje.
Sýtost sa znižuje, ked postupujeme smerom do
stredu k oblasti kde sa nachádza biela, jedna z
achromatických farieb. Achromatické farby majú
teda nulovú sýtost. - Diagram chromatickosti má dve nezávislé
súradnicové osi. Chromatickost je dvojrozmerná
velicina a teda je funkciou dvoch premenných.
Môžu to byt x, y alebo tón a sýtost, alebo
ekvivalentné veliciny definované vo farebnej
rovine. - Avšak na komunikáciu o farbe to nie je
postacujúce, preto bolo potrebné zaviest ešte
jednu premennú.Tou je pri charakterizovaní farby
telesa jeho svetlost (ktorá je ekvivalentom jasu).
16Kolorimetrický priestor Lab
- Pomocou svetlosti môžeme rozlišovat svetlé
a tmavé farby. Cím viac svetla predmet odráža,
tým je farba svetlejšia. - Pre potreby vybudovania vhodného priestoru pre
usporiadanie farieb telesa a na preklenutie
niektorých obmedzení diagramov chromatickosti,
zaviedla CIE dva alternatívne farebné priestory - CIE 1976 Lab (CIELAB)
- CIE 1976 Luv (CIELUV)
- Kolorimetrický systém CIELAB vychádza z
priestoru XYZ a definuje farby podobným spôsobom
ako sú vnímané. - Velicina
- L merná svetlost
- a odtien medzi cervenou a zelenou
- b odtien medzi žltou a modrou
17Kolorimetrický priestor Lab
- Obr.3. Priestorový farebný model CIE Lab
18Kolorimetrický priestor Lab
- Obr.4. Model farebného priestoru Lab vo forme
gule
19Kolorimetrický priestor Lab
- Obr.5. Horizontálny rez priestorom CIE Lab
20Princíp merania
- Pri dopade svetla na povrch látky, svetelný
zväzok stratí cast svojej pôvodnej energie.
Odrazené svetlo už nebude mat tie isté vlastnosti
ako malo pôvodné svetlo v jeho spektrálnom
zložení nastanú zmeny. Presne zmerat a
analyzovat spektrum tohto svetla dokážeme
pomocou prístroja - spektrofotometra. - Princíp metódy spocíva v zmeraní príslušných
spektrálnych charakteristík bieleho
(zloženého) svetla odrazeného od povrchu vzorky,
ktoré sa privedie do optického systému
spektrofotometra, kde sa rozloží na jednotlivé
vlnové dlžky. Elektrické signály, úmerné
intenzite svetla pre každú vlnovú dlžku, sa dalej
vhodne upravia a spracujú. Celý proces merania a
vyhodnocovania riadi pocítac, ktorý je schopný
vypocítat trichromatické súradnice automaticky.
Pred zacatím merania je potrebné prístroj
nakalibrovat. - Výsledky meraní sa ukladajú vo forme dát do
súborov. Tieto súbory je možné dalej spracovat,
exportovat do iných programov, vytvárat grafy a
štatisticky vyhodnocovat.
21Použitý merací prístroj
- Pri našich meraniach sme použili spektrofotometer
MINOLTA typ - CM 2600d.
- Prístroj je schopný pracovat autonómne, alebo
môže byt riadený pomocou PC. Komunikácia Master /
Slave je zabezpecená prostredníctvom štandardného
sériového portu RS232C. Pomocou programového
vybavenia Spectra Magic sme ovládali proces
merania a prácu s nameranými údajmi. Pre
ohranicenie meranej plochy na vzorkách dreva sme
použili štandardnú meraciu clonu s priemerom
otvoru 8 mm. Osvetlovací systém bol nastavený na
režim merania vrátane rozptýlených zložiek (SCI).
- Merania sme realizovali v rozsahu vlnových dlžok
od 360 do 740 nm, s rozlíšením 10nm, pricom pre
zobrazenie hodnôt farebných súradníc sme zvolili
farebný priestor - Lab.
22Spektrofotometer
23Technické parametre CM2600d Minolta
- Osvetlovací a pozorovací systém
- Pozorovací uhol 80
- SCI (Specular Component Included)
- SCE (Specular Component Excluded)
- Rozsah vlnových dlžok 360 740 nm
- Spektrálny filter difrakcná mriežka
- Rozlíšení 10 nm
- Šírka pásma Približne 10 nm
- Priemer meracej plošky f8mm, alebo f3mm
- Zdroj svetla Xe výbojka (A,C,D50,D65,F2,...,F12)
- Rozsah odrazivosti 0 175 , s rozlíšením 0,01
24Technické parametre CM2600d Minolta
- Pozorovatel 2/100
- Fotodetektor matica Si fotodiód (2x40)
- Volba farebného priestoru
- Lab, LCh, CMC(11), CMC(21), CIE94,
- Hunter Lab, Yxy, MUNSEL, XYZ,
- MI, WI(ASTM E313), YI(ASTM E313/ASTM D1925),
- ISO Brightness (ISO 2470), Density status A/T,
WI/Tins, (CIE/Ganz), - L99a99b99, L99C99h99
- Kapacita pamäti 6x 700 (SCI a SCE)
- Napájanie 4x AA, sietový napájac
- Hmotnost 670g (bez batérií)
25Technické parametre CM2600d Minolta
- Spektrofotometer je schopný pracovat autonómne,
alebo môže byt riadený pocítacom PC, pomocou
programu SpectraMagic.
26(No Transcript)
27CM2600d Minolta
- Obr.5. Volba farebného priestoru Lab
28Vlastnosti vzoriek
- Experimentálny materiál bol odobratý z 19-tich
vybraných domácich drevín. Merané telesá v tvare
došticiek, boli vymanipulované z kmenov
tangenciálnym rezom . Celková plocha
tangenciálneho rezu bola pre každú drevinu
minimálne 1m2. Pred meraním bol povrch vzoriek
upravený brúsnym papierom s drsnostou 80,
zbavený prachu a bez povrchovej úpravy náterom. - Na rovine povrchu vzoriek príslušnej dreviny,
náhodilým výberom bolo uskutocnených 50 meraní. - Pri jadrových drevinách s úzkou zónou beli, bolo
snímané iba jadro. - Pri niektorých drevinách sme preferovali
prevládajúcu zónu beli (Fraxinus excelsior),
respektive sme brali do úvahy jadrovú aj belovú
zónu dreviny (Quercus cerris, Salix). - Výsledky meraní boli následne, v rámci
vyhodnocovania údajov, štatisticky spracované.
29Namerané hodnoty s CM2600d
variabilita je charakterizovaná 95 limitom
priemerov výberových súborov
30Namerané hodnoty s CM2600d
variabilita je charakterizovaná 95 limitom
priemerov výberových súborov
31Namerané hodnoty s CM2600d
Namerané hodnoty Lab vybraných druhov drevín
rastúcich na Slovensku
32Spektrofotometer Namerané hodnoty vybraných
druhov drevín rastúcich na Slovensku